Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6ea/378276.a8438f.pdf
PDF · 113.1 KB
No categories available
7So/42/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/42/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky M. S., bytom v Č., H. ul. č.
X, proti odporkyni S. P. V., U. č. X, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. novembra 2007, č. k. 6Sd /89/2007
– 14, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 8. novembra 2007, č. k. 6Sd /89/2007 – 14 m e n í tak, že rozhodnutie
odporkyne z 23. marca 2007 č. X. z r u š u j e a vec je vracia na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 8. novembra 2007, č. k. 6Sd /89/2007
– 14, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 23. marca 2007 č. X., ktorým priznala
navrhovateľke invalidný dôchodok od 21. januára 2007 naďalej v sume 3 875 Sk
mesačne v súlade s § 293l ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
Dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne, lebo podľa
posudku jej posudkového lekára bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť navrhovateľky naďalej stanovená na 50%. K tomu istému záveru dospel aj
posudkový lekár, ktorý hodnotil zdravotný stav navrhovateľky pre potreby súdneho
konania v posudku zo 7. augusta 2007, pričom vzal do úvahy aj novšie lekárske
správy a nálezy, predložené navrhovateľkou.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie navrhovateľka.
Nesúhlasila so zhodnotením svojho zdravotného stavu tak, ako bolo uvedené
v rozhodnutí krajského súdu. Tvrdila, že čiastočne invalidnou sa stala v dôsledku
základného ochorenia od 19. decembra 2005, pričom od toho dátumu sa jej
zdravotné ťažkosti zhoršili. K odvolaniu doložila kópie správ pre ošetrujúceho lekára
z 10. októbra 2006, a lekárskych správ a nálezov zo 7. júna 2007, z 19. septembra
2007, z 23. októbra 2007 a z 19. novembra 2007. Žiadala, aby odvolací súd znova
posúdil rozhodnutie o jej invalidnom dôchodku.
Odporkyňa žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s v spojení s § 246c
OSP/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky je treba vyhovieť.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa
stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, 2 , 4 a 6 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo
rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.
Zo záverov posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia
v Bratislave zo 7. augusta 2007 vyplýva, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou a miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená
na 50%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky bolo označené
systémové ochorenie spojivového tkaniva, pričom pôvodne zistená miera poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 40% podľa kap. III., odd. B, pol.
1.b) prílohy č. 4 zákona. Toto ustanovenie umožňuje určenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre zdravotné postihnutie, ktorým trpí
navrhovateľka v rozpätí od 30% do 40%, ale vzhľadom na pridružené choroby
obehovej sústavy, ktorými navrhovateľka trpí, bola miera jej zdravotného postihnutia
zvýšená o 10% podľa kap. IX., odd. B, pol. 3. 7. b) prílohy č. 4 zákona.
Navrhovateľka predložila zdravotné nálezy a podklady o vyšetrení jej
zdravotného stavu, ktoré posudkový lekár pri posudzovaní jej zdravotného stavu
nemohol zohľadniť. Z uvedených podkladov z 19. septembra 2007, z 23. októbra
2007 a z 19. novembra 2007 vyplýva, že lekári z rôznych odborov – internista,
reumatológ, cievny chirurg zhodne uviedli, že ochorenie navrhovateľky má
progresívny charakter, že chronický charakter ochorenia vyžaduje dlhodobú
imunosupresívnu liečbu a režimové opatrenia a bránia jej vykonávať akúkoľvek
činnosť. Tieto doklady preto majú za následok vznik pochybností o vecnej správnosti
zistenia miery zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky a o jeho správnom
zaradení do položiek prílohy č. 4 zákona.
Možno však uviesť, že už v lekárskej správe cievneho chirurga z 9. novembra
2005 je uvedené že“...pacientka pri danom náleze a DG nie je schopná vykonávať
akúkoľvek prácu. Aj malý dotyk hrozí zhoršením stavu a vznikom defektov...“.
Pred rozhodnutím o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom však musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení posúdení všetkých
zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určení rozhodujúceho zdravotného
postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie
percentuálneho posúdenia miery takého poklesu.
Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa
prílohy č. 4 zákona percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec)
v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom musí
v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto
schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje
zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným
podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z predložených spisov je zrejmé, že odporkyňa sa dostatočne nevysporiadala
s námietkami o zhoršujúcom sa zdravotnom stave navrhovateľky, ako ani s rozdielmi
v záveroch posudkových lekárov a stanoviskom cievneho chirurga.
Odvolací súd preto nepovažoval za vecne správny názor krajského súdu, že
odporkyňa vydala napadnuté rozhodnutie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu.
Vzhľadom na zistené rozdiely medzi názormi posudkového lekára a cievneho
chirurga o schopnosti navrhovateľky vykonávať pracovnú činnosť, ako aj vzhľadom
na novšie, navrhovateľkou dodatočne predložené lekárske správy a nálezy a dlhú
dobu od posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, bude úlohou odporkyne riadne
zistiť skutočný stav veci a pre komplexné posúdenie zdravotného stavu
navrhovateľky nariadiť dokazovanie aj príslušným súdnym znalcom alebo znaleckým
pracoviskom z odboru zdravotníctva.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu
navrhovateľky vyhovel a rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa § 250ja ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie
odporkyne a vrátil jej vec na nové konanie, v ktorom bude odporkyňa, viazaná
názorom odvolacieho súdu, povinná v naznačenom smere doplniť dokazovanie
a na základe riadneho zistenia skutkového stavu vo veci opätovne rozhodnúť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich
náhradu nepriznal, lebo úspešnej navrhovateľke žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 17. júla 2008
JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : M. Kráľová