Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4cf/370034.3b8c56.pdf
PDF · 100.84 KB
No categories available
5Cdo/130/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 130/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., a.s., so sídlom v P.,
IČO: X., zastúpeného JUDr. J., advokátom v N., proti odporcom 1/ M., so sídlom v Ž., IČO:
X., 2/ P., so sídlom v B., IČO: X., 3/ JUDr. K., správkyni konkurznej podstaty úpadcu M., Ž.
4/ J. so sídlom v B., IČO: X., o určenie vlastníckeho práva a o vypratanie nehnuteľností,
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN–11 C 145/1999, o dovolaní navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 4. marca 2008, sp. zn. 9 Co 218/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava rozsudkom z 15. marca 2007, č.k. PN–11 C 145/1999-327
zamietol návrh navrhovateľa na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, návrh na vypratanie
nehnuteľností a návrh proti odporkyni 3/. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
1/ náhradu trov konania vo výške 360 363,30 Sk k rukám právneho zástupcu odporcu 1/
a odporcovi 2/ náhradu trov konania vo výške 348 210,- Sk k rukám právneho zástupcu
odporcu 2/, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyni 3/
a odporcovi 4/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 1 O.s.p. a nepreukázal, že
došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Uviedol, že navrhovateľ nie je
vlastníkom predmetných nehnuteľností a preto sa nemôže úspešne domáhať ich vypratania.
Voči odporkyni 3/ návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie.
Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo 4. marca 2008, sp. zn.
9 Co 218/2007 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p.
potvrdil. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 87 534,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho právneho
zástupcu. Odporcom 2/, 3/, 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu
sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia
§ 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Za takú vadu konania označil skutočnosť, že súdy odmietli vykonať dôkazy na preukázanie
jeho tvrdení. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci, tak ako
ho uvádzal v konaní pred súdmi.
Odporcovia 1/, 2/, 3/, 4/ sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právnom
chránených záujmov.
Námietka dovolateľa, že súdy nevykonali dôkazy na preukázanie jeho tvrdení nie je
dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je
povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.).
Preto nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom, resp. vykonanie iných dôkazov na
zistenie skutkového stavu nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom (R 37/1993, R 125/1999).
Odňatie možnosti pred súdom konať nemožno vidieť ani v právnych záveroch, na
ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie
možnosti konať pred súdom do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie
s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci
súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/, 3/, 4/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p v spojení
s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v tomto konaní im žiadne trovy nevznikli a ani
nepodali návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. augusta 2008
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: