Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/84/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. X. R., bývajúcej v

B., M. X., zastúpenej JUDr. J. S., advokátom v B., R. X., proti žalovaným 1/ Ľ. R.,

bývajúcemu v B., N. X. a 2/ Mgr. V. R., bývajúcej v B., S. X., obaja zastúpení JUDr. I. A.,

advokátkou v B., H. X., o zaplatenie 100 000,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2007,sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov

dovolacieho konania v sume 4 533,50 Sk k rukám JUDr. J. S., advokáta v B., R. X., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 21. júna 2006, č.k.

-91 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne

100 000,- Sk s 12 %-ným úrokom z omeškania ročne od 23. novembra 2003 do zaplatenia

a náhradu trov konania 28 608,- Sk, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalovaných 1/, 2/,

rozsudkom z 21. novembra 2007, sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. Žalovaných 1/, 2/ zaviazal zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy

odvolacieho konania 4 198,- Sk. Odvolací súd tak rozhodol podľa majúc za to,

že rozhodnutie súdu nižšieho stupňa je správne.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/, 2/ dovolanie. Navrhli napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mali za to, že postupom

prvostupňového súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

a že rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci. Vadu spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom

žalovaní 1/, 2/ videli v tom, že súdy znemožnili realizáciu ich procesných práv. Tvrdili, že

súdy „vôbec ich v konaní nevypočuli“ a „neumožnili predniesť akékoľvek vyjadrenie, či už

k návrhu, ani ich k tomuto návrhu nevypočuli“. Súd prvého stupňa naostatok nevykonal ani

nimi navrhnuté dôkazy a „bez možnosti akéhokoľvek ústneho prejavu dňa 21. júna 2006 sám

konštatoval, že návrhy na dokazovanie neboli a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené

a vo veci rozhodol.“

Žalobkyňa navrhla podané dovolanie zamietnuť a žalovaných 1/, 2/ zaviazať

k náhrade trov dovolacieho konania vo výške 9 140,- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1, druhá veta ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal najskôr, či dovolanie žalovaných 1/, 2/ je prípustné, pretože podľa

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon

pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak

dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci

( ).

Žalovanými 1/, 2/ napadnutý rozsudok vo veci samej nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v – 3 , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a nepredchádza mu

ani rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách

stanovených zákonom - , nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy - ,

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali - ,

byť predvolaní na súdne pojednávanie - , na to, aby im bol rozsudok doručený

do vlastných rúk - ).

Žalovaní 1/ a 2/ tvrdia, že súd im znemožnil realizáciu ich procesných práv

prostredníctvom ich zástupcu, vôbec ich v konaní nevypočul a „neumožnil predniesť

akékoľvek vyjadrenie, či už k návrhu, ani ich k tomuto návrhu nevypočul“. Toto ich

tvrdenie ale nemá oporu v spise súdu prvého stupňa.

Podľa zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa z 20. januára 2006 (č.l. 75 - 76

spisu) žalovaní 1/ a 2/, potom ako súd uznesením pojatým do zápisnice pripustil zmenu

žaloby, sa vyjadrili k veci. Podľa zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa z 26. apríla

2006 (č.l. 85 - 86 spisu) zástupca žalovaných 1/ a 2/ dával otázky svedkovi Ing. R. S.

a navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedka MVDr. Ľ. K. (ktorého súd na svojom

ďalšom pojednávaní 21. júna 2006 aj vypočul). Žalovaný 1/ a jeho zástupca boli prítomní aj

na odvolacom pojednávaní konanom 21. novembra 2007 a vyjadrili sa k veci (zápisnica na

č.l. 124 - 125 spisu).

Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ tvrdia, že súdy nevykonali nimi navrhované dôkazy, dovolací

súd považuje za potrebné pripomenúť, že vo svojich ostatných rozhodnutiach už niekoľkokrát

vyslovil, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd

odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp.zn. , uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ročník 1993, zošit č. 3-4, str. 127, pod por. č.

37/1993). Dovolací súd v predmetnej veci nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť

od uvedeného záveru. Naostatok, ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého stupňa vykonal

žalovanými 1/ a 2/ navrhnutý dôkaz výsluchom svedka MVDr. Ľ. K.

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne,

no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/

)

Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ v dovolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. c/ ), treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaných 1/, 2/ boli

opodstatnené, nimi uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený skutkový stav správny

právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Keďže ustanovenia , – 3 dovolanie žalovaných 1/, / proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2007, sp.zn.

nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/

v spojení s Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovaným 1/, 2/, ktorí úspech nemali ( v spojení s a

ods. 1 ). Žalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na uloženie povinnosti nahradiť

jej trovy tohto konania v sume 9 140,- Sk za dva úkony právnej služby. Najvyšší súd jej

priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý

poskytol žalobkyni vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 20. marca 2008 (§ 14 ods. 1

písm. c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky

vo výške 3 650,- Sk, čo po pripočítaní DPH (693,50 Sk) a náhrady výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

(190,- Sk), predstavuje spolu 4 533,50 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. augusta 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: