Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d43/373073.abd361.pdf
PDF · 100.56 KB
No categories available
5Cdo/9/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 9/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. D.,
narodenú X. a maloletú S. D., narodenú X., bytom u matky, zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., deti rodičov F. K., bývajúcej v Ľ. a
D. D., bývajúceho v A., zastúpeného JUDr. M. Z., advokátom v K., o zvýšenie výživného,
ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 5 P 206/2003, o dovolaní otca
maloletých detí proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. októbra 2006 sp.zn. 4 CoP
14/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Kežmarok rozsudkom z 19. januára 2006, č.k. 5 P 206/03-48 zmenil
rozsudok Okresného súdu Poprad z 9. októbra 1996 pod č.k. P 148/96-37, v časti rozhodnutia
o výživnom na maloleté deti S. a S. D. tak, že toto výživné zvýšil počnúc dňom 1. september
2003 na maloletú S. D. zo sumy 400 Sk mesačne na sumu 800 Sk mesačne a na maloletú
S. D. zo sumy 400 Sk mesačne na sumu 800 Sk mesačne, ktoré zaviazal otca maloletých detí
platiť k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa toho – ktorého mesiaca vopred. Dlžné
výživné za obdobie od 1. septembra 2003 do 31. januára 2006 vo výške 23 200 Sk súd povolil
otcovi maloletých detí splácať v mesačných 400 Sk splátkach spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom február 2006 pod stratou výhod splátok k rukám matky maloletých detí.
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene
pomerov u oboch maloletých detí, ako aj k zmene pomerov na strane ich otca.
Krajský súd v Prešove na odvolanie otca maloletých detí rozsudkom z 23. októbra
2006 sp.zn. 4 CoP 14/2006 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvého stupňa.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal 30. novembra 2006 dovolanie otec maloletých
detí, ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle
§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav
veci, tak ako ho uvádzal v konaní pred súdmi. Mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ustanovení Zákona o rodine, ktoré upravujú
otázky výživného a zvýšenie výživného nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom.
Matka maloletých detí vo vyjadrení k dovolaniu považovala rozhodnutie odvolacieho
súdu za vecne správne.
Kolízny opatrovník sa k dovolaniu otca maloletých detí nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak
len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Osobitne však
treba zdôrazniť, že v zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach
upravených Zákonom o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských
práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva
alebo o osvojení.
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa
rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (vo veci výživného na maloleté deti). Nejde
pritom o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo
o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi
dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Napadnutý rozsudok
nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale práve naopak, znaky
rozsudku, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie otca maloletých
detí v súlade s § 218 ods. 1 písm.c/ v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov dovolacieho konania, pretože ide
o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. s použitím § 243b
ods. 4 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. augusta 2008
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová