Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
178/378157.aa100d.pdf
PDF · 109.07 KB
No categories available
5Cdo/112/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 112/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky R.B., bývajúcej v D.,
zastúpenej JUDr. E.B., advokátkou v D., proti odporkyni R.K., bývajúcej v D., zastúpenej
JUDr. T.S., advokátom v D., o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom
súde Dunajská Streda pod sp. zn. 6 C 1/1992, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Trnave z 11. decembra 2007, sp. zn. 9 Co 46/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie odporkyne o d m i e t a .
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania
v sume 1 655,- Sk k rukám JUDr. E.B., advokátky v D., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 30. septembra 2003 č.k. 6 C 1/1992-273
určil, že J.B., nar. X., zomrelý dňa X. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti v kat.
2
území O., parc. č. X. záhrada vo výmere 2099 murčená geometrickým plánom číslo X. zo
dňa 5.6.2003 vypracovaný Ing. G., overený Katastrálnym úradom v T., Správa katastra v D.
zo dňa 6.6.2003, ktorý znalecký posudok je súčasťou tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh
zamietol. Konanie navrhovateľky 2/ a konanie voči odporcom 2/ až 5/ zastavil. Odporkyňu 1/
zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania titulom súdneho poplatku 800,- Sk a titulom
trov právneho zastúpenia 1 600,- Sk a 10 440,- Sk do rúk právnej zástupkyne JUDr. E.B., do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Krajský súd v Trnave uznesením z 31. mája 2006, sp. zn. 9 Co 47/2006 odvolanie
odporkyne odmietol a vyslovil, že žiaden z účastníkom konania nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že včas podané odvolanie odporkyne
nemá náležitosti vyžadované ustanovením § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. Preto jej odvolanie podľa
§ 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. v znení platnom do 30.9.2004 odmietol. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporkyne rozsudkom
z 27. novembra 2006, sp. zn. 1 Cdo 228/2006 napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že nesprávnym odmietnutím odvolania
odporkyne, ktoré nemalo také nedostatky, ktoré by súdu bránili pokračovať v konaní, jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 11. decembra 2007, sp. zn. 9 Co 46/2007 rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia, že J.B., zomrelý dňa X., bol ku dňu smrti
2
vlastníkom nehnuteľností v k. ú. O. parc. č. X. vo výmere 2099 ma v časti náhrady trov na
súde prvého stupňa, potvrdil. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania na
odvolacom súde v sume 5 040,- Sk v lehote 3 dní do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky
a trovy konania štátu na účet Okresného súdu Dunajská Streda vo výške 3 600,- Sk, do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Mal za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnemu záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Podrobným
2
znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa užíva výmeru väčšiu o 2099 m, ako
jej prináleží po právnych predchodcoch.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá navrhla
rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť.
Súčasne navrhla zaviazať navrhovateľku k úhrade trov konania, vrátane trov právneho
zastúpenia. Dovolanie odôvodnila ustanovením § 237 písm. d/, f/ O.s.p. tvrdiac, že v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo a že účastníkovi konania – odporkyni a jej právnemu
zástupcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V dovolaní podrobne
rozoberala skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzala v konaní pred súdmi.
Navrhovateľka považovala napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne
a navrhla dovolanie odporkyne zamietnuť a zaviazať ju k náhrade trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že odvolací súd sa neodchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v rozsudku z 27. novembra 2006, sp. zn.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na odporkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že konanie trpí
vadami uvedenými v § 237 písm. d/, f/ O.s.p.
Dovolateľka tvrdila, že súdy sa dopustili procesnej vady konania podľa § 237 písm. d/
O.s.p. tým, že vo veci meritórne konali a vec rozhodli, hoci sa v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo. Poukazovala pritom na rozsudok Ľudového súdu v Dunajskej Strede zo
6. apríla 1959, sp. zn. C 178/58 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
z 10. augusta 1959, sp. zn. 8 Co 657/59.
Podľa ustanovenia § 237 písm. d/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej
istej veci sa už prv začalo konanie.
Prekážka rozsúdenej veci (res iuducata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo
stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania
a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní navrhovateľom, je
navrhovateľom aj v novom konaní alebo má postavenie odporcu a naopak). Ten istý predmet
konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený návrhovým petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).
Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia
pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre
posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po
právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka
veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po
právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.
V danej veci nejde o vadu res iudicata, nakoľko konania vedené pod. sp. zn. C 178/58
a sp. zn. 6 C 1/92 sa navzájom odlišujú svojím predmetom. Kým predmetom konania
vedeného pod sp. zn. C 178/58 bývalého Ľudového súdu v Dunajskej Strede bol nárok na
náhradu škody a na uloženie povinnosti odporcovi trpieť vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v kat. úz. Obce O. parc. č. X., v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1/92
Okresného súdu Dunajská Streda súd rozhodoval o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
v kat. úz. obce O. parc. č. X..
Dovolateľka v dovolaní ďalej namietala vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
Z obsahu dovolania odporkyne je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. vyvodzuje z toho, že na pojednávaní pred Krajským súdom v Trnave dňa
11. decembra 2007 jej bola odopretá možnosť obdržať súdnu zápisnicu, hoci o ňu na začiatku
konania požiadala.
Podľa § 55 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, ak účastník konania alebo strana
v konaní požiada pred začatím alebo v priebehu súdneho pojednávania o kópiu zápisnice
o súdnom pojednávaní, súd mu ju vydá bezodkladne po jej spracovaní technickými
prostriedkami bezodplatne; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.
Podľa § 52 ods. 4 uvedenej vyhlášky, ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní
vyhotovuje pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do
mikrofónu nadiktuje údaje potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice, a ak požiadali účastníci
konania o vydanie kópie zápisnice o súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím
súdom nezistil, že by odporkyňa alebo jej právny zástupca pred začatím alebo v priebehu
pojednávania o kópiu zápisnice požiadali. Takýto dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. by však nebol daný ani v prípade, ak by zápisnica o pojednávaní pred
odvolacím súdom nebola účastníkovi konania (jeho zástupcovi) vydaná napriek jeho žiadosti
z dôvodu, že by sa nejednalo o postup súdu odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred
súdom.
Odporkyňa v dovolaní namietala, že právneho zástupcu, ktorý ju v konaní zastupoval,
súd pri prejave súril a zastavil, nedal mu možnosť rozviesť konkrétne námietky voči
znaleckému posudku Ing. G. a ohľadne dôležitosti vykonania ďalšieho navrhovaného
dokazovania. Toto tvrdenie odporkyne je v rozpore s obsahom zápisnice o pojednávaní,
z ktorej nevyplýva, že by odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval
v rozpore s právnymi predpismi a odporkyni a jej právnemu zástupcov znemožnil uplatniť
procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených
záujmov. Odporkyňa (prípadne jej právny zástupca) mohli tieto svoje výhrady proti takémuto
prípadnému postupu súdu uplatniť priamo na pojednávaní a žiadať o ich zachytenie do
zápisnice o pojednávaní. Nakoľko tak neurobili, nie je možné považovať ich tvrdenia za
zodpovedajúce skutočnosti.
Dovolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že pojednávanie pred odvolacím súdom
trvalo 30 minút, čo je v rozpore s tvrdením odporkyne, že pojednávanie netrvalo ani štvrť
hodiny. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 11. decembra 2007
(č.l. 426 spisu) naopak vyplýva, že ako odporkyni tak aj jej právnemu zástupcovi bola daná
procesná možnosť vyjadriť sa, ktorá bola aj nimi využitá. Preto námietka odporkyne, podľa
ktorej konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ Os.p.,
nie je dôvodná.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania
proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd jej preto priznal náhradu trov konania za jeden úkon
právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu), podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume
1 465,- Sk a režijný paušál v sume 190,- Sk, spolu vo výške 1 655,- Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. augusta 2008
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: