Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
993/374946.3208dd.pdf
PDF · 94.41 KB
No categories available
3Cdo/86/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 86/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. – O., proti povinnej B.,
bývajúcej v Z., o vymoženie 1 880 Sk, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1 Er
378/99, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. L., E. so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského
súdu v Prešove z 8. augusta 2003 sp. zn. 4 Co 613/2002, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bardejov uznesením z 12. septembra 2002 č.k. 1 Er 378/99-18 zastavil
exekúciu vedenú na vymoženie sumy 1 880 Sk priznanej oprávnenej rozhodnutím Okresného
súdu Bardejov z 26. januára 1995 sp. zn. 2 T 137/93; oprávnenú zaviazal nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. L. do 3 dní trovy exekúcie 1 200 Sk. Zastavenie exekúcie odôvodnil
poukazom na § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor s odôvodnením, že jeho
opravný prostriedok je nielen procesne prípustný (podáva ho účastník konania – viď § 37
ods. 1 Exekučného poriadku), ale tiež opodstatnený (trovy exekúcie mu boli nedôvodne
krátené a súd prvého stupňa dostatočne nezvážil všetky okolnosti, ktoré sú významné pre
určenie ich výšky). Žiadal preto priznať náhradu trov tak, ako ju v konaní uplatnil.
Krajský súd v Prešove tento opravný prostriedok súdneho exekútora odmietol uznesením
z 8. augusta 2003 sp. zn. 4 Co 613/2002. V odôvodnení uviedol, že podľa § 202 ods. 2 O.s.p.
odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak
tento osobitný zákon neustanovuje inak. Keďže osobitný zákon (§ 203 Exekučného poriadku)
-2-3 Cdo 86/2008
„neustanovuje inak“, odmietol odvolanie súdneho exekútora podľa § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako procesne neprípustné.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor. Prípustnosť tohto
opravného prostriedku vyvodil zo skutočnosti, že odvolací súd odmietol jeho odvolanie ako
neprípustné a tým mu odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Okrem tejto
vady vytkol dovolateľ súdom oboch stupňov aj vecné nesprávnosti ich rozhodnutí.
Oprávnená a povinná sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý má právnické vzdelanie
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal
najskôr, či je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. (v znení v čase podania
dovolania) dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia podľa § 268 ods. 1 písm. g/ a h/ O.s.p.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd svojím uznesením odmietol odvolanie povinného. Dovolanie preto
podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (v uvedenom znení) prípustné nie je.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1
druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa
dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal
-3-3 Cdo 86/2008
aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne
obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto
ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých inak dovolanie
nie je prípustné.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu nemá vady
uvedené v § 237 O.s.p., teda ani vadu výslovne namietanú v dovolaní.
Súdny exekútor vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z toho, že mu postupom súdu
bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). K tvrdenej vade malo dôjsť
tým, že odvolací súd odmietol jeho odvolanie ako neprípustné, hoci bolo prípustné.
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného
zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní
o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Exekučný
poriadok je osobitným zákonom v zmysle tohto ustanovenia. Proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne
umožňuje. Právnu úpravu trov exekúcie obsahujú § 200 až § 203 Exekučného poriadku, táto
úprava ale nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie.
Vychádzajúc z toho Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 9. októbra 2003
sp. zn. 1 Cdo 66/2003 uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 69/2004 dospel
k záveru, že „uznesenie, ktorým súd rozhodol o trovách exekučného konania podľa § 203
Exekučného poriadku je uznesením vydaným v exekučnom konaní podľa osobitného
predpisu; odvolanie proti nemu nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Odmietnutím odvolania
-4-3 Cdo 86/2008
preto odvolací súd neodňal súdnemu exekútorovi možnosť konať pred súdom podľa § 237
písm. f/ O.s.p.“ V prejednávanej veci dospel dovolací súd k rovnakému záveru. Dodáva, že na
totožných právnych záveroch sú založené aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo
160/2004, 2 Cdo 122/2004, 3 Cdo 159/2004, 4 Cdo 81/2003 a 5 Cdo 161/2004). Pokiaľ súdny
exekútor pri odôvodňovaní prípustnosti svojho dovolania poukázal na právne závery zaujaté
Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 99/2003, dovolací súd
uvádza, že označené rozhodnutie sa týka inej veci s odlišným skutkovým a právnym stavom.
Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd aj v prejednávanej veci odmietol dovolanie
súdneho exekútora podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Náhrada trov dovolacieho konania nebola priznaná, lebo súdny exekútor nemal v tomto
konaní úspech (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.)
a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania
(§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. augusta 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková