Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a12/378432.944533.pdf
PDF · 98.45 KB
No categories available
3Cdo/153/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 153/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., zastúpeného JUDr. M.,
advokátom so sídlom v L., proti žalovaným 1/ A., bývajúcej v H.,
2/ M., bývajúcej v N., obom zastúpeným JUDr. G., advokátom so sídlom v Ž., o určenie
vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 8 C 74/1996, o dovolaní
žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. novembra 2004, sp. zn.
7 Co 109/2004, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalované 1, 2 sú povinné zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo
výške 3.500,- Sk k rukám advokáta JUDr. M., advokáta so sídlom v L., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Levice rozsudkom z 5. decembra 2003, č.k. 8 C 74/1996-261 určil, že
právna predchodkyňa žalovaných M., zomrelá 9. apríla 2006 (v priebehu dovolacieho
konania) nie je vlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú. Ž., parc. č. X. – ostatné plochy vo výmere
850 m², vedenej na LV č. X. Okresného úradu v L., odboru katastrálneho. Právnu
predchodkyňu žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania. Z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalobca nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe
rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré ku dňu rozhodnutia súdu nebolo zmenené, a že právna
predchodkyňa žalovaných ho nemohla nadobudnúť vydržaním, nakoľko nepreukázala
splnenie podmienky dobromyseľnej a nepretržitej držby nehnuteľnosti po dobu 10 rokov.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie právnej predchodkyne žalovaných rozsudkom
z 10. novembra 2004, sp. zn. 7 Co 109/2004 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej ako vecne správny potvrdil s tým, že spojenie „Okresného úradu v L., odboru
katastrálneho“ nahradil spojením „v katastri nehnuteľností Správy katastra v L.,“ a v časti
trov konania ako nepreskúmateľný zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že právna predchodkyňa
žalovaných nepreukázala žiadny právny titul pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala právna predchodkyňa žalovaných dovolanie,
ktorým napadla potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu. Namietala nesprávne
hodnotenie dôkazov a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým
i odvolacím súdom. Predložené listinné dôkazy i výpovede svedkov jednoznačne potvrdzujú
jej tvrdenia o dobromyseľnosti a trvaní držby, o užívacom vzťahu k pozemku a spôsobe
nadobudnutia vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa i odvolací súd rozhodli v rozpore so
zásadou hodnotenia dôkazov, ani jeden z nich sa nevysporiadal s možnosťou zrušenia
vyvlastnenia, navyše odvolací súd „prevzal“ nesprávne zistenia prvostupňového súdu
a dôkazy hodnotil skreslene. Na základe uvedeného žiadala dovolateľka o zrušenie napadnutej
časti rozsudku odvolacieho súdu.
Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu poukázal na správne právne závery súdu
prvého stupňa i odvolacieho súdu, s ktorými sa stotožnil. Dovolanie žiadal zamietnuť
a dovolateľku zaviazať nahradiť mu trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Žalované dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.
Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,
od ktorého by sa odvolací súd odchýlil (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti
potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil
(§ 238 ods. 3 O.s.p.). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle § 238 O.s.p.
procesne prípustné.
Vzhľadom k zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu
procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd
prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené vady konania neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli
najavo. Dovolanie preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Dovolateľky namietajú, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného
dokazovania. V zmysle § 132 O.s.p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Ak aj súd nesprávne
vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne
nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá. Nesprávne
hodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie
procesne prípustné (§ 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.).
Dovolanie je odôvodnené nesprávnym právnym posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) prvostupňovým i odvolacím súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by
v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia;
samo osebe ale prípustnosť dovolania taktiež nezakladá (nemá základ vo vadách konania
podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
dovolanie nie je v prejednávanej veci procesne prípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 4
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa
nezaoberal.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
voči žalovaným, ktoré úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd preto priznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov
dovolacieho konania spočívajúcich v právnom zastúpení advokátom. Tarifná hodnota
predmetu sporu (§ 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb) je 85.000,- Sk, z toho tarifná odmena za jeden úkon právnej
služby (§ 10 ods. 1 vyhlášky) je 3.350,- Sk. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú
odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby – písomné vyjadrenie k dovolaniu (§ 14 ods. 1
písm. c/ vyhlášky) a náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné za tento úkon vo výške 150,- Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky); spolu 3.500,- Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. augusta 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková