Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/7/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O., proti žalovanému

S., zastúpenému JUDr. J., o zaplatenie 53 813 Sk s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -86 zo 14. septembra

2006. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Odvolací súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 53 813 Sk

s 0,05% úrokmi z omeškania denne od 20. marca 2003 do zaplatenia a vo výroku

o trovách prvostupňového konania. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom sporu je nárok žalobcu

na zaplatenie odmeny s príslušenstvom na základe zmluvy o kontrolnej činnosti,

ktorú účastníci uzavreli 29. januára 2001. Právny vzťah medzi účastníkmi konania sa

spravuje ustanoveniami , najmä týkajúcimi sa zmluvy

o kontrolnej činnosti. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluva vznikla, jej

obsah, vrátane dojednania výšky odmeny a vykonanie kontrolných meraní

žalobcom. Sporná zostala len otázka, či došlo k splneniu záväzku, t.j. k vydaniu

osvedčenia žalovanému o výsledkoch vykonanej kontroly.

Žalobca si svoju povinnosť tvrdenia ( ) vo vzťahu

k žalovanému nároku splnil tvrdením o vyhotovení záverečnej správy, jej odoslaní

na adresu žalovaného poštou dňa 19.3.2003 a dôkaznú povinnosť (§ 120 ods. 1

) predložením výtlačku č. 5 záverečnej správy č. 10/644/2001-2.1 z 25. februára

2003 (č. l. 50 spisu) a listiny – fotokópie podacej knihy žalobcu za rok 2003, rokovacie

č. 61 až 72 (č. l. 40 spisu), kde pod rokovacím č. 64 pri dátume 19.3.2003 bol

označený adresát „S.“ s obsahom „správa 4x“. Odvolací súd pri vyhodnotení splnenia

povinnosti žalobcu ako vykonávateľa kontroly v zmysle ust. § 591 a nasl. Obchodného

zákonníka, teda povinnosti vykonať kontrolu a vydať kontrolné osvedčenie, dospel

k rovnakým skutkovým a právnym záverom, ako súd prvého stupňa a v tomto smere

odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že v rámci dokazovania

v občianskom súdnom konaní sa nezisťuje objektívna materiálna pravda, ale len to, či

z predložených dôkazov dostatočne vyplýva a je preukázané tvrdenie toho ktorého

účastníka. Zo súhrnu poskytnutých tvrdení a dôkazov v spojení so správaním

účastníkov nielen v priebehu občianskeho súdneho konania, ale i v rámci

predmetného obchodného záväzkového vzťahu, založeného zmluvou o kontrolnej

činnosti, odvolací súd uzavrel, že žalobca preukázal nielen vykonanie kontrolných

meraní, ale i vypracovanie kontrolného osvedčenia a jeho odovzdanie do dispozičnej

sféry žalovaného. Dôkaz na č. l. 40 spisu v tomto smere odvolací súd považoval za

dostatočný nielen sám osebe, keď z jeho obsahu vyplývalo, že dňa 19.3.2003 pod

rokovacím č. 62 až 65 žalobca odoslal okrem záverečnej správy – kontrolného

osvedčenia na adresu žalovaného tiež po štyri exempláre záverečných správ na

adresu ďalších troch subjektov, ale tento listinný dôkaz bol vyhodnocovaný v súhrne

s nespornou skutočnosťou vypracovania – existencie tejto správy v rozsahu 68 strán,

teda v úplnej podobe tak, ako sa nachádza na č. l. 50 spisu a tiež v spojení

s následným správaním sa žalovaného, ktorý sa až do vyvolania predmetnej sporovej

veci relevantným spôsobom nedomáhal vydania kontrolného osvedčenia v rovine jeho

odovzdania žalobcom. Súhrn týchto troch relevantných momentov, a to 1/ vydanie

kontrolného osvedčenia v rovine jeho edície žalobcom, 2/ existencia listiny o odoslaní

správy žalovanému na č. l. 40 spisu dňa 19.3.2003 spolu s 3/ omisívnym správaním

žalovaného v priebehu rozhodnej doby trvania záväzkového vzťahu účastníkov,

potom vyústil do skutkového a právneho záveru, že ku splneniu záväzku žalobcu ako

vykonávateľa kontroly došlo v zmysle ust. § 595 ods. 1 Obch. zák., a teda žalobcovi

vznikol nárok na odplatu v žalovanej výške i s príslušenstvom. Odvolací súd osobitne

uviedol, že k záveru o omisívnom správaní žalovaného dospel na základe výsledkov

dokazovania, v priebehu ktorého neboli zo strany žalovaného produkované žiadne

relevantné dôkazy o tom, že sa v dobe trvania záväzkového vzťahu účastníkov

domáhal vydania kontrolného osvedčenia. V tejto rovine žalovaným poukazovaná

korešpondencia účastníkov zo dňa 27.7.2005 (č. l. 46-49 spisu) bola produkovaná až

v prebiehajúcom súdnom konaní.

Vo vzťahu k žalovaným úrokom z omeškania nebol uplatnený žiadny relevantný

odvolací dôvod, to sa týkalo i trov prvostupňového konania. Výrok o trovách

prvostupňového konania preskúmal len ako závislý výrok na výroku vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým

a právnym záverom, ako súd prvého stupňa, preto rozsudok vo všetkých napadnutých

výrokoch ako vecne správny potvrdil podľa

Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie žalovaný. V jeho odôvodnení

poukázal na to, že počas celého konania namietal jedinú skutočnosť, a to že

žalobca nesplnil riadne svoju povinnosť vydať kontrolné osvedčenie -záverečnú

správu, nakoľko ju neobdržal. Dovolanie podal podľa § 241 ods. 2 písm. b/, písm. c/

nakoľko z doterajšieho konania a rozhodnutí mu nie je zrejmé, či si

prvostupňový súd pri dokazovaní zamenil dodanie a odoslanie záverečnej správy,

čím dospel k nesprávnemu skutkovému záveru. V tomto prípade by sa odvolací súd

dopustil vady podľa tým, že vo veci rozhodol bez dôkazu, resp.

tým, že neopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu podľa Ods. 2

Podľa žalovaného, hoci odvolací súd potvrdil skutkové zistenie prvostupňového súdu

o dodaní záverečnej správy, ďalej odôvodňuje len jej odoslanie, čím teda skutkový

záver prvostupňového súdu o dodaní zároveň popiera. Je teda zrejmý logický rozpor

v skutkových záveroch oboch súdov. Žalovaný nemá vedomosť o tom, na základe

akého dokazovania dospel odvolací súd k skutkovému stavu o dodaní záverečnej

správy. S účinkami odoslania záverečnej správy žalobcom nemožno spájať jej

dodanie žalovanému. V tomto smere pochybili obidva súdy pri vytvorení právneho

záveru o splnení povinnosti žalobcu podľa a nasl. .

Domnieval sa, že písomné potvrdenie o odoslaní záverečnej správy (č.1. 40) nie je

dôkazom ani o dodaní, ani o odoslaní záverečnej správy žalovanému, ako aj že jeho

vyhodnotenie čo do pravosti, ako aj obsahovej správnosti je v rozpore

s ustanoveniami a nasl. , ako aj so zásadami formálnej logiky

dokazovania. Samotné skutkové zistenie súdu prvého stupňa tak vyznieva ako

nesprávne. Ak dokazovanie uvedenou listinou odvolací súd neopakoval, dospel

k nesprávnemu rozhodnutiu, ktorým záver prvostupňového súdu potvrdil.

Taktiež vyslovil nesúhlas s posúdením omisívneho konania žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p)

prejednal dovolanie bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci o peňažné plnenie s príslušenstvom odvolací súd

rozhodol rozsudkom. Pokiaľ rozhodol v tejto procesnej forme, je dovolanie

proti nemu prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods.

3 ).

Žalovaný podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa. Toto dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nemá zákonom stanovené skutočnosti

prípustnosti dovolania podľa

Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie

z dôvodov uvedených v K vadám uvedeným v

prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti, nakoľko ide o prípady závažných vád

konania. Okrem iných ide o prípad, ak sa postupom súdu účastníkovi odňala možnosť

konať pred súdom ( ).

Podľa doterajšej judikatúry odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle

treba rozumieť znemožnenie realizácie tých procesných práv,

ktoré účastníkovi občianskeho súdneho konania priznáva zákon za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Žalovaný dovolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa listinu o odoslaní

záverečnej správy zle vyhodnotil a vadou konania trpí aj odvolacie konanie, nakoľko

odvolací súd vo veci rozhodol bez opakovania dokazovania podľa

Žalobca podal žalobu o peňažné plnenie, ktorú skutkovo oprel o zmlu-

vu o kontrolnej činnosti, upravenú podľa a nasl. .

Podľa žalobca má nárok na odplatu

po splnení povinnosti vykonať kontrolu a vydať kontrolné osvedčenie.

Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo

o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti ( ).

Tento stav súd zisťuje v konaní, ktorého ukončením je rozhodnutie o veci samej.

Podklad rozhodnutia tvoria výsledky konania, ktoré súd vedie tak, aby boli pravdivo

zistené skutočnosti. Za týmto účelom súd vykonáva dokazovanie na pojedná-

vaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho

pojednávania ( ).

Skutočný stav prejednávanej veci súd zisťuje dôkaznými prostriedkami,

pričom ustanovenia stanovujú spôsob vykonania

dôkazu. Za najdôležitejšie dôkazné prostriedky sa považuje svedecká výpoveď,

výsluch účastníkov, listinný dôkaz, ohliadka, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov a právnických osôb. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda

senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi

jej obsah ( ).

Súd prvého stupňa vo veci vytýčil pojednávanie na 20. septembra 2005,

ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalovaného. V zápisnici z pojednávania je

uvedené, ako samosudca všetky predložené listinné dôkazy porovnal

s originálmi a konštatoval ich zhodnosť, pri čom fotokópie listín založil do spisu.

Dôkaz o odoslaní záverečnej správy založený na l. č. 40 predložil priamo žalovanému,

aby sa s ním oboznámil a tento dôkaz oboznámil aj samosudca.

Odvolací súd v rámci prejednania odvolania žalovaného dospel k rovnakým

skutkovým a právnym záverom, ako súd prvého stupňa. Ku skutočnosti, či došlo

k vydaniu kontrolného osvedčenia, vykonal podľa dokazovanie aj

oboznámením s dôkazom na č. l. 40 a záverečnou správou a následne doplnil

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutí má podklad vo vyko-

naní dôkazu listinami, tieto dôkazy boli vykonané zákonom stanoveným spôsobom,

žalovaný mal možnosť sa k dôkazom vyjadriť, čím mu nebola odňatá možnosť konať

pred súdom a právo na spravodlivý proces.

V súvislosti s námietkou, ktorá sa týkala hodnotenia dôkazov, dovolací súd

poukazuje na samotné znenie , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane

toho, čo uviedli účastníci, ako aj na rozhodnutie č. R 37/1993 uverejnené v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk súdov SR, podľa ktorého nevykonanie dôkazov navrhnu-

tých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať

pred súdom.

Dovolací súd dospel k záveru, že procesným postupom prvostupňového

a odvolacieho súdu v konaní nebola žalovanému odňatá možnosť realizácie

procesných práv, ktoré mu dáva , preto dovolanie

žalovaného s poukazom na v spojení s

odmietol.

Žalobcovi, ktorý mal v dovolacom konaní úspech, trovy dovolacieho

konania nevznikli, v dôsledku čoho mu neboli priznané.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. mája 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu