Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d67/377740.a31e83.pdf
PDF · 110.73 KB
No categories available
2Tost/12/2008
Najvyšší súd 2 Tost 12/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti odsúdenému D.
K. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí
5. augusta 2008 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a členov
JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Juraja Majchráka o sťažnosti odsúdeného D. K. proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 20. mája 2008, sp. zn. 5 Ntok 1 /2006, rozhodol
t a k t o:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného D. K.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Uznesením z 20. mája 2008, sp. zn. 5 Ntok 1/2006, Krajský súd v Nitre podľa
§ 399 ods. 2 Tr. por. účinného od 1. januára 2006 zamietol návrh odsúdeného D. K. na
povolenie obnovy konania v trestnej veci Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
1 T 25/01, v ktorej bol menovaný rozsudkom zo 6. júna 2005 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2006, sp. zn. 3 To 92/2005 uznaný
za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona
ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený za to na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere pätnásť rokov so zaradením pre jeho výkon do tretej
nápravnovýchovnej skupiny.
Krajský súd zároveň podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste z trestného
rozkazu Okresného súdu v Partizánskom, 21. júna 2000, sp. zn. 1 T 82/00.
Podľa § 72 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zákona uložil D. K. ochranné ambulantné
protialkoholické liečenie a zaviazal ho podľa § 228 ods. 1 Tr. por. k náhrade spôsobenej
škody pre R. B. vo výške 4202 Sk a s jej zvyškom podľa § 229 ods. 2 Tr. por. ju odkázal na
konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto uzneseniu odsúdený D. K. zahlásil na verejnom zasadnutí
do zápisnice o ňom sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení uviedol, že zo spáchania skutku,
za ktorý bol odsúdený sa necíti byť vinným. Skutok nespáchal, a teda vo výkone trestu
je neoprávnene. Uviedol, že skutku sa mali dopustiť P. R. a Š. S. ml., ktorý o tom hovoril pred
svedkami v pohostinskom zariadení „U. Š.“ v N., kde mal P. R. ukazovať aj hodinky, ktoré
mali patriť poškodenému P. U..
Zdôraznil, že bol odsúdený bez dôkazov, lebo vyšetrovateľ naviedol svedkov J. Š.
a M. F. za úplatok 1000 Sk, aby krivo svedčili proti nemu. Navrhol preto, aby boli v rámci
tohoto konania znovu vypočutí a konfrontovaní s pravým páchateľom tohoto skutku, ktorým
má byť podľa neho P. R..
Krajský súd však jeho návrhy na vykonanie tohoto dôkazu zamietol z čoho vyvodzuje
jeho zaujatosť.
Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a sám
rozhodol o povolení obnovy konania v jeho trestnej veci, alternatívne vrátil vec krajskému
súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. na podklade podanej
sťažnosti odsúdeného D. K. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako ja
konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
V tejto súvislosti najvyšší súd len pripomína, že v predmetnej trestnej veci už raz
rozhodoval, keď svojim uznesením z 5. júna 2007, sp. zn. 2 Tost 15/2007, zrušil uznesenie
Krajského súdu v Nitre z 27. marca 2007, sp. zn. 5 Ntok 1/2006, ktorým bola zamietnutá
žiadosť odsúdeného D. K. o obnovu konania v predmetnej trestnej veci a prikázal krajskému
súdu znovu konať a rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom uznesením predovšetkým zdôraznil
potrebu riadneho zistenia skutkového stavu výsluchom tých svedkov, ktorých navrhoval
odsúdený, a ktoré mali potvrdzovať oprávnenosť jeho návrhu na obnovu konania.
Potreba zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. bola totiž zvýraznená
aj tým, že odsúdený v rámci svojich tvrdení podporujúcich jeho návrh na obnovu konania
uvádzal viacero verzií spáchania skutku ( dokonca aj jeho družkou A. Z.),
a to aj M. U., ktorý sa mal písomne k vražde P. U. priznať.
Krajský súd v ďalšom konaní sa dôsledne riadil pokynmi najvyššieho súdu uvedenými
v už citovanom uznesení, vykonal na verejnom zasadnutí zákonným spôsobom všetky
dostupné dôkazy a dospel tak k úplným a správnym záverom, keď návrh odsúdeného D. K. na
obnovu konania ako nedôvodný zamietol.
Svoje závery, krajský súd podrobne a vecne správne tiež odôvodnil. Najvyšší súd
sa preto s argumentáciou krajského súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožňuje a v podrobnostiach ďalej na ňu poukazuje.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. sa obnova konania, ktoré skončilo právoplatným
rozsudkom povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
by mohli sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest
bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh
trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie
od potrestania, alebo upustenie od súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti
činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Krajský súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy
konania odôvodnil predovšetkým tým, že odsúdeným navrhnuté dôkazy, výsluchy svedkov
boli v rozhodujúcej miere už vykonané v pôvodnom konaní a ani svedkovia vypočutí
v konaní o návrhu na obnovu konania, ktorých odsúdený navrhol vypočuť nad rámec
pôvodného konania nepotvrdzovali jeho obhajobu resp. odmietli vypovedať, alebo na svoju
výpoveď boli nahováraní samotným odsúdeným.
Z uvedených zistení krajský súd dospel preto k záveru, že už skôr citované podmienky
pre povolenie obnovy konania neboli splnené.
Preto podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd v odôvodnení
svojho uznesenia sa vecne správne vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré ho viedli
k záveru o neopodstatnenosti návrhu na povolenie obnovy konania, s ktorými dôvodmi
sa najvyšší súd plne stotožňuje.
V tejto súvislosti najvyšší súd predovšetkým zvýrazňuje, že z uplatnených návrhov
odsúdeným D. K. jednoznačne vyplýva, že svoje návrhy a dôkazy, ktoré majú podporiť
povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci, prispôsobuje dôkaznej situácii, keď ako
páchateľov skutku uviedol postupne viac osôb, pričom z vyjadrenia M. U. bolo preukázané,
že k priznaniu bol nahovorený samotným odsúdeným.
Aj svedok J. K. uviedol, že odsúdený si vo výkone trestu každého kupuje
za kávu a cigarety, resp. svedok P. I. vyjadril obavy z odsúdeného, a preto vypovedať
odmietol. V uvedenom svetle preto správne postupoval krajský súd keď neuveril ani výpovedi
svedka G. B. M., ktorý ako jediný potvrdzoval, že v krčme „U. Š.“ v N. mal P. R. 25. júla
2000 ukazovať hodinky zavraždeného P. U..
Aj v tomto prípade nielenže G. B. M. je spoločne s odsúdeným
vo výkone trestu odňatia slobody, ale o tomto svedkovi platí tiež, že jeho výsluch D. K.
uplatnil až potom, čo za páchateľov skutku už predtým označil iné osoby.
Okrem toho odsúdený ani v pôvodnom konaní, a ani v návrhu na obnovu konania,
výsluch tohoto svedka neuvádzal a neuvádzala ho ani jeho družka B. Z. t.j.,
tak aby tento svedok bol vôbec prítomný v čase keď mal P. R. v krčme „U. Š.“ v N. ukazovať
hodinky nebohého P. U..
Z týchto dôvodov sama o sebe ani výpoveď svedka G. B. M.,
a ani konfrontácia svedkov s údajnými páchateľmi, tak ako sa jej domáhal odsúdený nemohli
odôvodniť iné rozhodnutie než ktoré prijali súdy v pôvodnom konaní.
Pokiaľ sa týka námietky odsúdeného, že predsedníčka konajúceho senátu,
tým že zamietla jeho návrh na konfrontáciu svedkov s údajnými vrahmi P. U. prejavila
zaujatosť voči jeho osobe, najvyšší súd iba dodáva, že krajský súd v tomto prípade postupoval
striktne podľa § 272 ods. 2 Tr. por. Podľa citovaného ustanovenia Trestného poriadku je totiž
v jeho kompetencii rozhodnúť či podľa dôkaznej situácie je potrebné navrhovaný dôkaz
vykonať. Preto negatívne rozhodnutie v tomto smere nemôže v žiadnom prípade zakladať
zaujatosť predsedníčky senátu ako sa domnieva odsúdený v neprospech ktorého takéto
rozhodnutie vyznelo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe týchto skutočností dospel preto
k záveru, že Krajský súd v Nitre postupoval procesne a vecne správne, keď o návrhu D. K.
o návrhu na obnovu konania rozhodol tak, že tento z dôvodov uvedených
v § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.
Z uvedených dôvodov preto aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť
odsúdeného D. K. proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Nitre
ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 5. augusta 2008
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková