Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/8/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti odsúdenému RNDr. E. K., pre

trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa

§ 140 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2008 v Bratislave

v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka

a JUDr. Juraja Majchráka o sťažnosti odsúdeného RNDr. E. K. proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 2. apríla 2008, sp. zn. , rozhodol

t a k t o:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného RNDr. E. K. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. mája 1999, sp. zn.

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra

1999, sp. zn. bol obžalovaný RNDr. E. K. právoplatne uznaný za vinného zo

skutku posúdeného po právnej stránke ako trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí

a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona za čo bol odsúdený na trest

odňatia slobody vo výmere 10 rokov, a pre výkon ktorého bol zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 2. apríla 2008, sp. zn.

podľa z dôvodov účinného od 1. januára 2006

zamietol návrh odsúdeného RNDr. E. K. na povolenie obnovy konania v už uvedenej trestnej

veci.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní o obnove konania

sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, a teda ani jeho zákonnosť, ale len otázka,

či nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré boli v tomto konaní uplatnené, boli orgánom činným

v trestnom konaní v čase rozhodnutia neznáme a zároveň, či by sami o sebe, alebo v spojení

s inými dôkazmi boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, treste, alebo náhrade

škody.

Z uvedených dôvodov, krajský súd preto navrhol v rámci tohto konania napraviť

právne posúdenie skutku, ktoré bolo vyhradené, ako na to bolo už viackrát poukázané, inému

typu mimoriadneho opravného prostriedku – sťažnosti pre porušenie zákona.

V prípade ostatných uplatnených dôkazov odsúdeným, výsluchov svedkov, vykonania

rekonštrukcie, vyšetrovacieho pokusu a previerok výpovedí svedkov na mieste samom nejde

o nové dôkazy, ale tieto aj podľa vlastného vyjadrenia odsúdeného, mali slúžiť

len na preverenie vierohodností výpovedí svedkov M. K. a J. B.

t.j. už existujúcich dôkazov zadokumentovaných v spise.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený

RNDr. E. K., ktorú neskôr písomne odôvodnil, a to aj prostredníctvom svojej obhajkyne.

Namietol v nej, že jeho návrh na povolenie obnovy konania smeroval nielen proti

zákonnosti pôvodného rozhodnutia, ale aj primeranosti uloženého trestu. V tomto smere

predložil aj nový dôkaz t.j. Komentár k , , ktorý nebol v pôvodnom

konaní obsiahnutý v spise.

V ďalšom vyčítal prvostupňovému súdu, že nepochopil správne zmysel a dôvody jeho

návrhu na obnovu konania t.j., že nikdy vo svojom návrhu nenamietal kompetencie

a vierohodnosť osôb, ale len vierohodnosť ich výpovedí. Okrem toho vyjadril nesúhlas

s tvrdením krajského súdu, že vo svojom návrhu neuviedol žiadne nové skutočnosti, pretože

on sám zmenil svoju pôvodnú výpoveď čo samo o sebe je novou skutočnosťou a navrhované

dôkazné prostriedky podporené listinnými dôkazmi (mapa + fotografie) sú potrebné práve

na jej potvrdenie resp. vyvrátenie.

Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie

a uložil krajskému súdu, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa na podklade sťažnosti

odsúdeného RNDr. E. K. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V tejto súvislosti najvyšší súd len pripomína, že v predmetnej trestnej veci už viackrát

rozhodoval, naposledy uznesením z 22. januára 2008, sp. zn. , ktorým podľa

zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 31. októbra 2007, sp. zn. , ktorým bola zamietnutá žiadosť odsúdeného

o obnovu konania v predmetnej trestnej veci a prikázal krajskému súdu, aby vo veci znovu

konal a rozhodol.

Vo svojom zrušujúcom uznesení najvyšší súd uviedol, že krajský súd postupoval

správne, pokiaľ konštatoval, že námietka odsúdeného ohľadne právneho posúdenia skutku,

z ktorého bol v pôvodnom konaní uznaný za vinného nemôže byť dôvodom na povolenie

obnovy konania.

Na druhej strane súhlasne so sťažnostnými námietkami odsúdeného konštatoval,

že prvostupňový súd mal už konať podľa účinného od 1. januára 2006,

ale predovšetkým, že bolo porušené právo odsúdeného na obhajobu tým, že sa z časového

dôvodu (od ustanovenia obhajkyne do konania neverejného zasadnutia krajského súdu)

nemohol poradiť so svojou obhajkyňou.

Napokon najvyšší súd poukázal aj na to, že odsúdený podľa

uviedol v jeho sťažnosti nové skutočnosti, o ktoré oprel svoj návrh na obnovu konania,

a preto povinnosťou krajského súdu bude rozhodnúť vo veci na verejnom zasadnutí

( ).

Krajský súd v ďalšom konaní sa dôsledne riadil pokynmi najvyššieho súdu

v už citovanom uznesení, vykonal na verejnom zasadnutí všetky potrebné a dostupné dôkazy,

a dospel tak k úplným a správnym záverom keď návrh odsúdeného RNDr. E. K.

na obnovu konania ako nedôvodný zamietol.

Svoje závery krajský súd podrobne a vecne správne tiež odôvodnil. Najvyšší súd

sa preto s argumentáciou krajského súdu uvedenou v napadnutom uznesení stotožňuje

a v ďalšom na ňu poukazuje.

K tomu najvyšší súd iba dodáva, reagujúc tak na sťažnostné námietky odsúdeného,

že právne posúdenie skutku nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania ako sa toho

domáhal vo svojom návrhu odsúdený. Rovnako potom nemôže byť dôvodom na obnovu

konania namietaná neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody, ak to uvádza odsúdený

v sťažnostných námietkach, ktorý mu bol uložený na spodnej hranici trestnej sadzby podľa

§ 140 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona účinného do 1. januára 2006.

Pokiaľ sa týka zmenenej výpovede odsúdeného, oproti jeho výpovedi v pôvodnom

konaní, túto krajský súd správne vyhodnotil ako nevierohodnú, vychádzajúc z dôkazov

vykonaných v základnom konaní, predovšetkým výpovedí svedkov vrátane M. K. a J. B. ako

aj listinných dôkazov – obhliadky miesta činu vrátane pripojenej fotodokumentácie, ktorú mal

súd tiež k dispozícii už v prípravnom konaní.

Napokon odôvodneniu zmeny výpovede odsúdeného, že trestný čin nespáchal

nemohol uveriť ani najvyšší súd. Odôvodnenie zmeny výpovede tým, že pôvodná výpoveď

bola len účelová, aby sa dostal z väzby na liečenie neobstojí, lebo pri všetkých jeho

výpovediach v prípravnom konaní bol prítomný jeho obhajca, pričom obžalovaný potvrdil,

že po fyzickej aj psychickej stránke je zdravý a neužíva žiadne lieky.

Pokiaľ sa týka sťažnostnej námietky odsúdeného, že predložil krajskému súdu nový

dôkaz t.j. komentár k treba uviesť, že platné právo resp. komentár k nemu

nie je možné považovať vôbec za dôkaz, a teda tobôž za nový dôkaz, pretože nie je skutkovou

okolnosťou a platí zásada iura novit curia (t.j. súdu sú právne normy uverejnené v zbierke

zákonov známe).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na základe týchto skutočností dospel

k záveru, že Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval procesne aj vecne správne,

keď o návrhu odsúdeného RNDr. E. K. o návrhu na obnovu konania rozhodol tak, že tento

z dôvodov uvedených v účinného od 1. januára 2006 zamietol.

Z uvedených dôvodov aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol sťažnosť

odsúdeného RNDr. E. K. podľa ako nedôvodnú.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave, 5. augusta 2008

JUDr. Peter K r aj č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková