Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
965/378167.62180c.pdf
PDF · 93.09 KB
No categories available
4Tost/8/2008
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v senáte
zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Pavla Farkaša
a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v Bratislave dňa 5. augusta 2008 vo veci vyžiadanej
osoby J. K., o sťažnosti vyžiadanej osoby J. K. proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 3. júla 2008, sp. zn. 4 Ntc 2/2008, takto
rozhodol:
Podľa § 21 ods. 7 zákona č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov európsky
zatýkací rozkaz vydaný Prokuratúrou Linz v Rakúskej republike dňa 6. mája 2008
pod sp. zn. 9 St 95/08a na vyžiadanú osobu J. K., narodeného
X. v B., trvale bytom v B., ulica P. č. X., štátny občan Slovenskej republiky,
s a v y k o n á.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 3. júla 2008, sp. zn. 4 Ntc 2/2008,
rozhodol na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave
z 13. júna 2008, sp. zn. 2 KPt 46/08-24, podľa § 21 ods. 1, ods. 3 zákona
č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, že európsky zatýkací rozkaz vydaný
Prokuratúrou Linz v Rakúskej republike dňa 6. mája 2008 pod sp. zn. 9 St 95/08a
na vyžiadanú osobu J. K. sa vykoná.
Predmetom posudzovaného európskeho zatýkacieho rozkazu je žiadosť
Rakúskej republiky o vydanie menovaného J. K. za účelom trestného stíhania
pre skutky kvalifikované podľa § 127, § 128 ods. 2, § 129 a § 130 4. Fall Trestného
zákonníka Rakúskej republiky ako zločin neoprávneného zisku závažnej krádeže
vlámaním, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
J. K. odobral s úmyslom, v uvedených obdobiach a miestach vedome a
úmyselne v súčinnosti s D. I. (podľa bodov 1/ a 2/
k Hv 12/08x KS Linz právoplatne odsúdení), ako aj čiastočne zatiaľ s neznámymi
spolupáchateľmi v úmysle zaobstarať si priebežný príjem opakovaným spáchaním
krádeží vlámaním, nasledujúce cudzie hnuteľné veci v hodnote presahujúcej
€ 50 000 ďalej menovaných a oprávnených disponovaním, v prevažnej miere
vlámaním (bod 2/ až 5/), teda násilným otvorením montovaných kľúčových boxov
na motorových vozidlách a otváraním motorových vozidiel v nich nachádzajúcich
sa, a tak protizákonne získanými originálmi kľúčov motorových vozidiel, týmto
sa obohatiť neoprávneným privlastnením si, a to:
1/ dňa 2. januára 2008 v T. poznávacia značka motorového vozidla
L. oprávnení disponovaním spol. M., L. D. a L. M.;
2/ v L. osobné motorové vozidlo zn. H., podvozok číslo: S., v hodnote € 15 990
a Š., podvozok číslo: T., v hodnote € 15 590, spolu € 53 480, oprávnený
disponovaním spol. P.;
3/ v období 18./19. novembra 2007 v M. osobné vozidlo zn. M., podvozok
číslo: F., v hodnote € 16 000 C. H.;
4/ v období 26./27. novembra 2007 v S. osobné vozidlo zn. Š., podvozok číslo:
F. v hodnote € 12 000, ako ja podvozok číslo: F. oprávnený disponovaním spol.
M. S., pričom pokiaľ ide o druhé menované vozidlo, zostalo len pri pokuse;
5/ v období 28./29. novembra 2007 vo W. N. osobné vozidlo
zn. M., podvozok číslo F., v hodnote € 20 000, oprávnený disponovaním spol. R.
V odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia krajský súd konštatoval,
že všetky zákonné podmienky pre akceptáciu návrhu prokurátorky Krajskej
prokuratúry v Bratislave, a teda pre rozhodnutie o vykonaní vydaného európskeho
zatýkacieho rozkazu, boli splnené.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal J. K. (ďalej tiež „vyžiadaná
osoba“) ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí
krajského súdu z 3. júla 2008 (č. l. 59 spisu) sťažnosť, ktorú následne
prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo 16. júla 2008 (č. l. 65 spisu) písomne
odôvodnil.
Sťažovateľ v písomnom odôvodnení sťažnosti namietal nedostatočné
vymedzenie (opis) skutkov uvedených v európskom zatýkacom rozkaze z hľadiska
času, miesta a miery účasti menovaného na predmetných trestných činoch tak,
aby nemohli byť zamenené s inými skutkami. Štát pôvodu tak neposkytol dostatočné
informácie pre dôsledné a zodpovedné rozhodnutie o vykonaní predmetného
európskeho zatýkacieho rozkazu. Po vykonanom šetrení existujú pochybnosti
o odôvodnenosti vydania tohto európskeho zatýkacieho rozkazu. V konečnom
dôsledku nemožno s istotou a bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť existenciu
niektorého z prípadov uvedených v ustanovení § 14 zákona č. 403/2004 Z. z.,
čo odôvodňuje aplikáciu zásady v pochybnostiach v prospech obvineného.
Na základe toho vyjadril názor, že nie sú splnené podmienky na vykonanie
európskeho zatýkacieho rozkazu, a preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 21 ods. 7 citovaného zákona sám rozhodol tak, že európsky
zatýkací rozkaz sa nevykoná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie preskúmal podľa
§ 192 ods. 1 Tr. por. (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), teda
preskúmal správnosť výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku (podľa § 1 ods. 2 zákona č. 403/2004 Z. z.
na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Trestného poriadku,
ak v tomto zákone nie je ustanovené inak) a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby
nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,
že na vyžiadanú osobu bol vydaný už vyššie uvedený európsky zatýkací rozkaz.
Postup slovenských orgánov pri vydávaní osôb medzi členskými štátmi
Európskej únie na základe európskeho zatýkacieho rozkazu upravuje zákon
č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 1 citovaného zákona).
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 403/2004 Z. z. vydávanie osôb sa na základe
európskeho zatýkacieho rozkazu uskutočňuje medzi členskými štátmi podľa zásady
vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov. Európsky
zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz
na zatknutie podľa Trestného poriadku.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona európsky zatýkací rozkaz možno vydať
pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku štátu pôvodu trestným činom, a horná
hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin, je podľa
právneho poriadku štátu pôvodu najmenej jeden rok.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona európsky zatýkací rozkaz možno vykonať,
ak bol vydaný pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu
trestným činom, a horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť
pre tento trestný čin, je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu najmenej
jeden rok a nie je splnený niektorý z dôvodov pre odmietnutie jeho vykonania podľa
tohto zákona.
Podľa § 4 ods. 8 citovaného zákona na účely rozhodnutia podľa odseku 5
orgány vykonávajúceho štátu neskúmajú trestnosť skutku podľa ich právneho
poriadku, ak sa vydanie žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho
poriadku štátu pôvodu, horná hranica trestnej sadzby je podľa právneho poriadku
štátu pôvodu najmenej tri roky a bol justičným orgánom štátu pôvodu označený
ako jeden z trestných činov, ktorých kategórie (celkový počet 32) sú vymedzené
v tomto ustanovení.
Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona vykonanie európskeho zatýkacieho
rozkazu justičného orgánu štátu pôvodu sa odmietne, ak
a) na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, sa vzťahuje
amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, ak slovenský právny poriadok
upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,
b) bola vykonávajúcemu justičnému orgánu predložená informácia,
že vyžiadaná osoba bola právoplatne odsúdená členským štátom alebo tretím štátom
za rovnaký skutok za predpokladu, že uložený trest vykonala, vykonáva alebo takýto
trest podľa právneho poriadku členského štátu alebo tretieho štátu, v ktorom bol
vynesený rozsudok, už nie je možné vykonať, alebo bola pre takýto skutok
právoplatne oslobodená rozhodnutím justičného orgánu členského štátu alebo
tretieho štátu,
c) vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky
zatýkací rozkaz,
d) skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným
činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak nejde o konanie podľa § 4
ods. 8; v prípade daní, poplatkov, ciel alebo meny nie je možné odmietnuť výkon
európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky
neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia
týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,
e) vyžiadaná osoba je trestne stíhaná v Slovenskej republike pre ten istý
skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
f) slovenské orgány rozhodli o tom, že pre skutok, pre ktorý bol vydaný
zatýkací rozkaz, sa nezačne trestné stíhanie alebo sa v začatom trestnom stíhaní
nebude pokračovať, alebo bolo v členskom štáte vydané právoplatné rozhodnutie
pre ten istý skutok, ktoré bráni ďalšiemu konaniu; vykonaniu európskeho zatýkacieho
rozkazu však nebráni, ak vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu je potrebné
uprednostniť uskutočnenie trestného konania v štáte pôvodu, predovšetkým
z dôvodov zistenia pravdy a vykonania spravodlivého procesu, ochrany oprávneného
záujmu poškodených osôb, vymerania trestu alebo jeho výkonu, alebo ak bolo
konanie ukončené z dôvodu nedostatku dôkazov alebo z dôvodu chýbajúceho
podania, alebo chýbajúceho splnomocnenia poškodeného,
g) vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu
vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
a na stíhanie takéhoto trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky,
h) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom
rozsahu na území Slovenskej republiky, na palube slovenskej lode alebo
slovenského lietadla; vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu je v tomto prípade
neprípustné aj vtedy, ak skutok nie je kvalifikovaný ako trestný čin podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky, alebo
i) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia
štátu pôvodu, a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie
pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa § 21 ods. 1 prvá veta citovaného zákona po skončení predbežného
vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o vykonaní európskeho zatýkacieho
rozkazu, ak vyžiadaná osoba nesúhlasila s vydaním, alebo v prípadoch podľa § 20
ods. 5 alebo 8 tohto zákona.
Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona na konanie podľa odseku 1 je príslušný
krajský súd, ktorý rozhodoval o väzbe; ak sa o väzbe nekonalo, krajský súd,
v ktorého obvode sa vyžiadaná osoba zdržuje alebo v ktorého obvode je krajská
prokuratúra, ktorej prokurátor vykonával predbežné vyšetrovanie.
Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona ak sa v konaní preukáže, že existuje
dôvod odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14, súd
rozhodne, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná.
Podľa § 21 ods. 6 citovaného zákona proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým
rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, je prípustná sťažnosť
prokurátora a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania
európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14; sťažnosť má odkladný účinok.
Podľa § 21 ods. 7 citovaného zákona o sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd
Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky
po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne, či sa európsky zatýkací rozkaz
vykoná alebo nevykoná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
krajského súdu je správne, a preto podľa § 21 ods. 7 citovaného zákona
sám rozhodol o tom, že európsky zatýkací rozkaz sa vykoná.
Krajský súd v konaní správne skúmal existenciu, resp. neexistenciu
skutočností uvedených v § 14 citovaného zákona, nakoľko len existencia niektorej
z uvedených skutočností je dôvodom pre rozhodnutie, že európsky zatýkací rozkaz
sa nevykoná. V opačnom prípade bol krajský súd povinný rozhodnúť o vykonaní
predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu.
Krajský súd súčasne dospel k správnemu záveru, že žiadny z dôvodov
na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu v posudzovanom prípade
neexistuje.
Najvyšší súd zistil, že krajský súd správne aplikoval aj ustanovenie § 4 ods. 8
citovaného zákona, v zmysle ktorého, za podmienok tu uvedených, súd Slovenskej
republiky neskúma podmienku obojstrannej trestnosti skutku uvedenom v európskom
zatýkacom rozkaze, nakoľko podmienky tohto zákonného ustanovenia boli splnené.
Reagujúc na sťažnostné námietky vyžiadanej osoby je potrebné uviesť,
že prieskumnú povinnosť súdu v konaní o vykonaní (resp. nevykonaní) európskeho
zatýkacieho rozkazu v intenciách už vyššie citovaných zákonných ustanovení
je nevyhnutné vnímať tak, že táto sa obmedzuje na skúmanie existencie, resp.
neexistencie dôvodov na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu
taxatívne vymedzených v zákone č. 403/2004 Z. z. (§ 14 a § 21 ods. 4 a contrario),
keď len existencia takéhoto dôvodu je dôvodom na odmietnutie vykonania
európskeho zatýkacieho rozkazu, pričom v opačnom prípade je povinnosťou súdu
rozhodnúť o jeho vykonaní.
Námietku sťažovateľa ohľadne nedostatočného skutkového vymedzenia
trestného činu v predmetnom európskom zatýkacom rozkaze nemožno akceptovať.
Naopak, skutky (čiastkové útoky), pre ktoré sa žiada jeho vydanie, sú v ňom
jednoznačne vymedzené tak, aby nemohli byť zamenené s inými – okrem útoku
v bode 2/ časom kedy mali byť spáchané, vo všetkých bodoch jednoznačnou
identifikáciou osobných motorových vozidiel, ktoré mali byť odcudzené (výrobnou
značkou, evidenčným číslom alebo číslom podvozku), výškou škody, ktorá takýmto
konaním mala byť spáchaná, ako aj spôsobom konania (opisom vniknutia
do motorových vozidiel).
Okrem tohto sťažovateľ nenamietal naplnenie konkrétneho dôvodu
odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu uvedeného v § 14 zákona
č. 403/2004 Z. z. v súlade s požiadavkou vyjadrenou v § 21 ods. 6 citovaného
zákona, keď len všeobecne konštatoval existenciu pochybnosti o tom, že nie
je naplnený „niektorý“ z uvedených dôvodov.
Taktiež je potrebné konštatovať, že v predmetnom konaní nie je dôvod
na postup podľa § 27 citovaného zákona, teda na odklad realizácie európskeho
zatýkacieho rozkazu.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd alebo prokuratúra, ktoré
rozhodovali o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, môžu rozhodnúť o odklade
jeho realizácie, ak sa voči osobe vedie na území Slovenskej republiky trestné
stíhanie alebo osoba vykonáva alebo má vykonať trest odňatia slobody pre iný
trestný čin ako ten, ktorý bol uvedený v európskom zatýkacom rozkaze. V prípadoch
uvedených v § 26 rozhodne o odklade minister spravodlivosti. V rozhodnutí uvedie,
dokedy sa realizácia odkladá.
Zo spisového materiálu síce vyplýva, že menovaný v súčasnosti je trestne
stíhaný v Slovenskej republike Úradom justičnej a kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva policajného zboru Bratislava II pre prečin nedovolenej výroby omamných
látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. pod číslom konania ORP 3582/07 a pre prečin
neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. po číslom konania ORP 453/07
(č. l. 31 a 36 spisu), avšak vychádzajúc z vyššej závažnosti trestného činu, pre ktorý
bol vydaný predmetný európsky zatýkací rozkaz (za ktorý mu v štáte pôvodu hrozí
trest odňatia slobody vo výške až 10 rokov) je opodstatnené, aby bolo
uprednostnené trestné stíhanie vedené v Rakúskej republike (za trestné činy,
pre ktoré je vedené trestné stíhanie menovaného v Slovenskej republike mu
v zmysle citovaných ustanovení Trestného zákona ako trest najprísnejší hrozí trest
odňatia slobody v sadzbe 1 až 5 rokov – § 219 ods. 1 Tr. zák.). Ustanovenie § 27
zákona č. 403/2004 Z. z. vyjadruje totiž možnosť (nie povinnosť) súdu, ktorý rozhodol
o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, súčasne rozhodnúť, že jeho realizácia
(odovzdanie osoby) sa odkladá bez toho, aby aspoň rámcovo vyjadrilo kritériá,
z ktorých má súd pri rozhodovaní o odklade jeho realizácie vychádzať. Nakoľko
ani skutočnosť, že vyžiadaná osoba je občanom Slovenskej republiky nie je podľa
citovaného zákona dôvodom pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho
rozkazu (§ 14 ods. 4), táto skutočnosť sama osebe nemôže byť ani dôvodom
na uprednostnenie trestného stíhania osoby v Slovenskej republike bez zohľadnenia
závažnosti trestných činov, pre ktoré je vydaný európsky zatýkací rozkaz na strane
jednej a trestných činov, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie v Slovenskej republike
na strane druhej. Krajský súd preto postupoval správne aj pri posudzovaní možného
postupu podľa § 27 citovaného zákona, keď, vychádzajúc z kritéria závažnosti
posudzovaných trestných činov, postup upravený v § 27 citovaného zákona
neaplikoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia,
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 5. augusta 2008
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: