Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/8/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v senáte

zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Pavla Farkaša

a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v Bratislave dňa 5. augusta 2008 vo veci vyžiadanej

osoby J. K., o sťažnosti vyžiadanej osoby J. K. proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 3. júla 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa o európskom zatýkacom rozkaze

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov európsky

zatýkací rozkaz vydaný Prokuratúrou Linz v Rakúskej republike dňa 6. mája 2008

pod sp. zn. 9 St 95/08a na vyžiadanú osobu J. K., narodeného

X. v B., trvale bytom v B., ulica P. č. X., štátny občan Slovenskej republiky,

s a v y k o n á.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 3. júla 2008, sp. zn. ,

rozhodol na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave

z 13. júna 2008, sp. zn. -24, podľa § 21 ods. 1, ods. 3 zákona

č. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, že európsky zatýkací rozkaz vydaný

Prokuratúrou Linz v Rakúskej republike dňa 6. mája 2008 pod sp. zn. 9 St 95/08a

na vyžiadanú osobu J. K. sa vykoná.

Predmetom posudzovaného európskeho zatýkacieho rozkazu je žiadosť

Rakúskej republiky o vydanie menovaného J. K. za účelom trestného stíhania

pre skutky kvalifikované podľa § 127, § 128 ods. 2, § 129 a § 130 4. Fall Trestného

zákonníka Rakúskej republiky ako zločin neoprávneného zisku závažnej krádeže

vlámaním, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

J. K. odobral s úmyslom, v uvedených obdobiach a miestach vedome a

úmyselne v súčinnosti s D. I. (podľa bodov 1/ a 2/

k Hv 12/08x KS Linz právoplatne odsúdení), ako aj čiastočne zatiaľ s neznámymi

spolupáchateľmi v úmysle zaobstarať si priebežný príjem opakovaným spáchaním

krádeží vlámaním, nasledujúce cudzie hnuteľné veci v hodnote presahujúcej

€ 50 000 ďalej menovaných a oprávnených disponovaním, v prevažnej miere

vlámaním (bod 2/ až 5/), teda násilným otvorením montovaných kľúčových boxov

na motorových vozidlách a otváraním motorových vozidiel v nich nachádzajúcich

sa, a tak protizákonne získanými originálmi kľúčov motorových vozidiel, týmto

sa obohatiť neoprávneným privlastnením si, a to:

1/ dňa 2. januára 2008 v T. poznávacia značka motorového vozidla

L. oprávnení disponovaním spol. M., L. D. a L. M.;

2/ v L. osobné motorové vozidlo zn. H., podvozok číslo: S., v hodnote € 15 990

a Š., podvozok číslo: T., v hodnote € 15 590, spolu € 53 480, oprávnený

disponovaním spol. P.;

3/ v období 18./19. novembra 2007 v M. osobné vozidlo zn. M., podvozok

číslo: F., v hodnote € 16 000 C. H.;

4/ v období 26./27. novembra 2007 v S. osobné vozidlo zn. Š., podvozok číslo:

F. v hodnote € 12 000, ako ja podvozok číslo: F. oprávnený disponovaním spol.

M. S., pričom pokiaľ ide o druhé menované vozidlo, zostalo len pri pokuse;

5/ v období 28./29. novembra 2007 vo W. N. osobné vozidlo

zn. M., podvozok číslo F., v hodnote € 20 000, oprávnený disponovaním spol. R.

V odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia krajský súd konštatoval,

že všetky zákonné podmienky pre akceptáciu návrhu prokurátorky Krajskej

prokuratúry v Bratislave, a teda pre rozhodnutie o vykonaní vydaného európskeho

zatýkacieho rozkazu, boli splnené.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal J. K. (ďalej tiež „vyžiadaná

osoba“) ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí

krajského súdu z 3. júla 2008 (č. l. 59 spisu) sťažnosť, ktorú následne

prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo 16. júla 2008 (č. l. 65 spisu) písomne

odôvodnil.

Sťažovateľ v písomnom odôvodnení sťažnosti namietal nedostatočné

vymedzenie (opis) skutkov uvedených v európskom zatýkacom rozkaze z hľadiska

času, miesta a miery účasti menovaného na predmetných trestných činoch tak,

aby nemohli byť zamenené s inými skutkami. Štát pôvodu tak neposkytol dostatočné

informácie pre dôsledné a zodpovedné rozhodnutie o vykonaní predmetného

európskeho zatýkacieho rozkazu. Po vykonanom šetrení existujú pochybnosti

o odôvodnenosti vydania tohto európskeho zatýkacieho rozkazu. V konečnom

dôsledku nemožno s istotou a bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť existenciu

niektorého z prípadov uvedených v ustanovení ,

čo odôvodňuje aplikáciu zásady v pochybnostiach v prospech obvineného.

Na základe toho vyjadril názor, že nie sú splnené podmienky na vykonanie

európskeho zatýkacieho rozkazu, a preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa § 21 ods. 7 citovaného zákona sám rozhodol tak, že európsky

zatýkací rozkaz sa nevykoná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie preskúmal podľa

( v znení neskorších predpisov), teda

preskúmal správnosť výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie

predchádzajúce tomuto výroku (podľa

na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia ,

ak v tomto zákone nie je ustanovené inak) a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby

nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,

že na vyžiadanú osobu bol vydaný už vyššie uvedený európsky zatýkací rozkaz.

Postup slovenských orgánov pri vydávaní osôb medzi členskými štátmi

Európskej únie na základe európskeho zatýkacieho rozkazu upravuje zákon

č. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 1 citovaného zákona).

Podľa vydávanie osôb sa na základe

európskeho zatýkacieho rozkazu uskutočňuje medzi členskými štátmi podľa zásady

vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov. Európsky

zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz

na zatknutie podľa .

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona európsky zatýkací rozkaz možno vydať

pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku štátu pôvodu trestným činom, a horná

hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin, je podľa

právneho poriadku štátu pôvodu najmenej jeden rok.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona európsky zatýkací rozkaz možno vykonať,

ak bol vydaný pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu

trestným činom, a horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť

pre tento trestný čin, je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu najmenej

jeden rok a nie je splnený niektorý z dôvodov pre odmietnutie jeho vykonania podľa

tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 8 citovaného zákona na účely rozhodnutia podľa odseku 5

orgány vykonávajúceho štátu neskúmajú trestnosť skutku podľa ich právneho

poriadku, ak sa vydanie žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho

poriadku štátu pôvodu, horná hranica trestnej sadzby je podľa právneho poriadku

štátu pôvodu najmenej tri roky a bol justičným orgánom štátu pôvodu označený

ako jeden z trestných činov, ktorých kategórie (celkový počet 32) sú vymedzené

v tomto ustanovení.

Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona vykonanie európskeho zatýkacieho

rozkazu justičného orgánu štátu pôvodu sa odmietne, ak

a) na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, sa vzťahuje

amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, ak slovenský právny poriadok

upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,

b) bola vykonávajúcemu justičnému orgánu predložená informácia,

že vyžiadaná osoba bola právoplatne odsúdená členským štátom alebo tretím štátom

za rovnaký skutok za predpokladu, že uložený trest vykonala, vykonáva alebo takýto

trest podľa právneho poriadku členského štátu alebo tretieho štátu, v ktorom bol

vynesený rozsudok, už nie je možné vykonať, alebo bola pre takýto skutok

právoplatne oslobodená rozhodnutím justičného orgánu členského štátu alebo

tretieho štátu,

c) vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky

zatýkací rozkaz,

d) skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným

činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak nejde o konanie podľa § 4

ods. 8; v prípade daní, poplatkov, ciel alebo meny nie je možné odmietnuť výkon

európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky

neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia

týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,

e) vyžiadaná osoba je trestne stíhaná v Slovenskej republike pre ten istý

skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,

f) slovenské orgány rozhodli o tom, že pre skutok, pre ktorý bol vydaný

zatýkací rozkaz, sa nezačne trestné stíhanie alebo sa v začatom trestnom stíhaní

nebude pokračovať, alebo bolo v členskom štáte vydané právoplatné rozhodnutie

pre ten istý skutok, ktoré bráni ďalšiemu konaniu; vykonaniu európskeho zatýkacieho

rozkazu však nebráni, ak vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu je potrebné

uprednostniť uskutočnenie trestného konania v štáte pôvodu, predovšetkým

z dôvodov zistenia pravdy a vykonania spravodlivého procesu, ochrany oprávneného

záujmu poškodených osôb, vymerania trestu alebo jeho výkonu, alebo ak bolo

konanie ukončené z dôvodu nedostatku dôkazov alebo z dôvodu chýbajúceho

podania, alebo chýbajúceho splnomocnenia poškodeného,

g) vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu

vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

a na stíhanie takéhoto trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa

právneho poriadku Slovenskej republiky,

h) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho

poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom

rozsahu na území Slovenskej republiky, na palube slovenskej lode alebo

slovenského lietadla; vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu je v tomto prípade

neprípustné aj vtedy, ak skutok nie je kvalifikovaný ako trestný čin podľa právneho

poriadku Slovenskej republiky, alebo

i) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia

štátu pôvodu, a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie

pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky.

Podľa § 21 ods. 1 prvá veta citovaného zákona po skončení predbežného

vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o vykonaní európskeho zatýkacieho

rozkazu, ak vyžiadaná osoba nesúhlasila s vydaním, alebo v prípadoch podľa § 20

ods. 5 alebo 8 tohto zákona.

Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona na konanie podľa odseku 1 je príslušný

krajský súd, ktorý rozhodoval o väzbe; ak sa o väzbe nekonalo, krajský súd,

v ktorého obvode sa vyžiadaná osoba zdržuje alebo v ktorého obvode je krajská

prokuratúra, ktorej prokurátor vykonával predbežné vyšetrovanie.

Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona ak sa v konaní preukáže, že existuje

dôvod odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14, súd

rozhodne, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná.

Podľa § 21 ods. 6 citovaného zákona proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým

rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, je prípustná sťažnosť

prokurátora a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania

európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14; sťažnosť má odkladný účinok.

Podľa § 21 ods. 7 citovaného zákona o sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd

Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky

po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne, či sa európsky zatýkací rozkaz

vykoná alebo nevykoná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,

ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

krajského súdu je správne, a preto podľa § 21 ods. 7 citovaného zákona

sám rozhodol o tom, že európsky zatýkací rozkaz sa vykoná.

Krajský súd v konaní správne skúmal existenciu, resp. neexistenciu

skutočností uvedených v § 14 citovaného zákona, nakoľko len existencia niektorej

z uvedených skutočností je dôvodom pre rozhodnutie, že európsky zatýkací rozkaz

sa nevykoná. V opačnom prípade bol krajský súd povinný rozhodnúť o vykonaní

predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu.

Krajský súd súčasne dospel k správnemu záveru, že žiadny z dôvodov

na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu v posudzovanom prípade

neexistuje.

Najvyšší súd zistil, že krajský súd správne aplikoval aj ustanovenie § 4 ods. 8

citovaného zákona, v zmysle ktorého, za podmienok tu uvedených, súd Slovenskej

republiky neskúma podmienku obojstrannej trestnosti skutku uvedenom v európskom

zatýkacom rozkaze, nakoľko podmienky tohto zákonného ustanovenia boli splnené.

Reagujúc na sťažnostné námietky vyžiadanej osoby je potrebné uviesť,

že prieskumnú povinnosť súdu v konaní o vykonaní (resp. nevykonaní) európskeho

zatýkacieho rozkazu v intenciách už vyššie citovaných zákonných ustanovení

je nevyhnutné vnímať tak, že táto sa obmedzuje na skúmanie existencie, resp.

neexistencie dôvodov na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu

taxatívne vymedzených v ( a a contrario),

keď len existencia takéhoto dôvodu je dôvodom na odmietnutie vykonania

európskeho zatýkacieho rozkazu, pričom v opačnom prípade je povinnosťou súdu

rozhodnúť o jeho vykonaní.

Námietku sťažovateľa ohľadne nedostatočného skutkového vymedzenia

trestného činu v predmetnom európskom zatýkacom rozkaze nemožno akceptovať.

Naopak, skutky (čiastkové útoky), pre ktoré sa žiada jeho vydanie, sú v ňom

jednoznačne vymedzené tak, aby nemohli byť zamenené s inými – okrem útoku

v bode 2/ časom kedy mali byť spáchané, vo všetkých bodoch jednoznačnou

identifikáciou osobných motorových vozidiel, ktoré mali byť odcudzené (výrobnou

značkou, evidenčným číslom alebo číslom podvozku), výškou škody, ktorá takýmto

konaním mala byť spáchaná, ako aj spôsobom konania (opisom vniknutia

do motorových vozidiel).

Okrem tohto sťažovateľ nenamietal naplnenie konkrétneho dôvodu

odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu uvedeného v § 14 zákona

č. v súlade s požiadavkou vyjadrenou v citovaného

zákona, keď len všeobecne konštatoval existenciu pochybnosti o tom, že nie

je naplnený „niektorý“ z uvedených dôvodov.

Taktiež je potrebné konštatovať, že v predmetnom konaní nie je dôvod

na postup podľa § 27 citovaného zákona, teda na odklad realizácie európskeho

zatýkacieho rozkazu.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd alebo prokuratúra, ktoré

rozhodovali o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, môžu rozhodnúť o odklade

jeho realizácie, ak sa voči osobe vedie na území Slovenskej republiky trestné

stíhanie alebo osoba vykonáva alebo má vykonať trest odňatia slobody pre iný

trestný čin ako ten, ktorý bol uvedený v európskom zatýkacom rozkaze. V prípadoch

uvedených v § 26 rozhodne o odklade minister spravodlivosti. V rozhodnutí uvedie,

dokedy sa realizácia odkladá.

Zo spisového materiálu síce vyplýva, že menovaný v súčasnosti je trestne

stíhaný v Slovenskej republike Úradom justičnej a kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva policajného zboru Bratislava II pre prečin nedovolenej výroby omamných

látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. pod číslom konania ORP 3582/07 a pre prečin

neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej

platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. po číslom konania ORP 453/07

(č. l. 31 a 36 spisu), avšak vychádzajúc z vyššej závažnosti trestného činu, pre ktorý

bol vydaný predmetný európsky zatýkací rozkaz (za ktorý mu v štáte pôvodu hrozí

trest odňatia slobody vo výške až 10 rokov) je opodstatnené, aby bolo

uprednostnené trestné stíhanie vedené v Rakúskej republike (za trestné činy,

pre ktoré je vedené trestné stíhanie menovaného v Slovenskej republike mu

v zmysle citovaných ustanovení ako trest najprísnejší hrozí trest

odňatia slobody v sadzbe 1 až 5 rokov – § 219 ods. 1 Tr. zák.). Ustanovenie § 27

vyjadruje totiž možnosť (nie povinnosť) súdu, ktorý rozhodol

o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, súčasne rozhodnúť, že jeho realizácia

(odovzdanie osoby) sa odkladá bez toho, aby aspoň rámcovo vyjadrilo kritériá,

z ktorých má súd pri rozhodovaní o odklade jeho realizácie vychádzať. Nakoľko

ani skutočnosť, že vyžiadaná osoba je občanom Slovenskej republiky nie je podľa

citovaného zákona dôvodom pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho

rozkazu (§ 14 ods. 4), táto skutočnosť sama osebe nemôže byť ani dôvodom

na uprednostnenie trestného stíhania osoby v Slovenskej republike bez zohľadnenia

závažnosti trestných činov, pre ktoré je vydaný európsky zatýkací rozkaz na strane

jednej a trestných činov, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie v Slovenskej republike

na strane druhej. Krajský súd preto postupoval správne aj pri posudzovaní možného

postupu podľa § 27 citovaného zákona, keď, vychádzajúc z kritéria závažnosti

posudzovaných trestných činov, postup upravený v § 27 citovaného zákona

neaplikoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia,

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. augusta 2008

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: