Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7a0/434781.6f96e4.pdf
PDF · 101.92 KB
No categories available
3Cdo/109/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 109/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky L., bývajúcej v N., proti
odporcom 1/ S., 2/ I., bývajúcej v M., 3/ M., bývajúcemu v N., o zrušenie prípisu
Miestneho národného výboru Mojmírovce z 22. augusta 1989 a iné, ktorá je vedená na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9 C 60/2007, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 30. marca 2007 sp. zn. 8 Co 54/2007 a o jej dovolaní proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 18. januára 2008 sp. zn. 8 Co 247/2007, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. marca 2007 sp. zn.
8 Co 54/2007 z a s t a v u j e .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 18. januára 2008 sp. zn. 8 Co 247/2007
o d m i e t a .
Odporcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nitra uznesením z 19. júla 2005 č.k. 11 Nc 1752/2001-67 odmietol podanie
navrhovateľky z 24. apríla 2001 s poukazom na ustanovenia § 42 ods. 3 O.s.p. a § 43 O.s.p.
Vychádzal z toho, že navrhovateľka svoj návrh na začatie konania riadne nevysvetlila,
skutkovo nevymedzila a neuviedla v ňom náležitý petit (t.j. čoho sa domáha). Na výzvu súdu
smerujúcu k doplneniu tohto návrhu reagovala množstvom nejasných podaní, ktoré
nedostatky návrhu neodstránila a z tohto dôvodu nebolo možné v konaní pokračovať.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Nitre uznesením z 30. marca 2007 sp. zn.
8 Co 54/2007 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka dovolanie s odôvodnením, že
odvolací súd sa nezaoberal podstatou veci a ponechal nepovšimnuté jej skutkové tvrdenia;
nevypočul ju, aby sa objasnilo, čo presne žiada, a ani jej neustanovil advokáta, za pomoci
ktorého by obstarala doklady potrebné pre prejednanie veci súdom.
V predmetnom dovolaní tiež navrhovateľka požiadala súd, aby ju oslobodil od súdnych
poplatkov za dovolanie a aby jej ustanovil zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov.
Okresný súd Nitra uvedeným žiadostiam navrhovateľky nevyhovel a uznesením z 10. augusta
2007 č.k. 9 C 60/2007-118 rozhodol, že jej nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov za
dovolanie a neustanovuje zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. Toto uznesenie
súdu prvého stupňa napadla navrhovateľka odvolaním. Krajský súd v Nitre uznesením
z 18. januára 2008 sp. zn. 8 Co 247/2007 odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil.
Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 18. januára 2008 sp. zn. 8 Co 247/2007 napadla
navrhovateľka dovolaním; tento mimoriadny opravný prostriedok ničím neodôvodnila
(č.l. 130 spisu). Súd prvého stupňa uznesením z 8. apríla 2008 č.k. 9 C 60/2007-131 vyzval
navrhovateľku na doplnenie tohto dovolania v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. a § 241 ods. 1 O.s.p.;
poučil ju pri tom o náležitostiach dovolania a o tom, že ak v určenej lehote dovolanie
nedoplní, dovolací súd jej dovolanie odmietne. Túto súdnu výzvu a tiež poučenie zopakoval
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolateľka až po opakovaných žiadostiach
o predĺženie lehoty na doplnenie dôvodov dovolania podaním z 29. júla 2008 (ktoré bolo
dovolaciemu súdu doručené 4. augusta 2008) doplnila dôvody dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a o neustanovení zástupcu
pre dovolacie konanie z radov advokátov a uviedla, že v konaní bolo porušené jej právo na
spravodlivé súdne konanie a bola jej postupom súdu odňatá možnosť pred súdmi konať
I/ K dovolaniu navrhovateľky zo 6. júna 2007, ktorým napadla uznesenie Krajského súdu
v Nitre z 30. marca 2007 sp. zn. 8 Co 54//2007 (t.j. k jej v poradí prvému dovolaniu na
č.l. 104 spisu), dovolací súd uvádza, že v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ
zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec
(člen), ktorý za neho koná. Navrhovateľka v dovolacom konaní nepreukázala, že má
právnické vzdelanie a že preto takého zástupcu nepotrebuje. Napriek vedomosti, že v zmysle
§ 241 ods. 1 O.s.p. musí byť ako dovolateľka bez právnického vzdelania zastúpená
advokátom, a že súdy nevyhoveli jej žiadosti o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie
z radov advokátov, navrhovateľka nerešpektovala opakované súdne výzvy a neodstránila
nedostatok osobitnej podmienky dovolacieho konania v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p., lebo
žiadneho z advokátov nepoverila, aby ju zastupoval v dovolacom konaní. Požadované
plnomocenstvo nepredložila ani do vydania tohto uznesenia dovolacieho súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedenú nečinnosť navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky
nemal inú možnosť, než konanie o jej dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 30. marca 2007 sp. zn. 8 Co 54/2007 zastaviť.
II/ Pokiaľ ide o dovolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 18. januára 2008 sp. zn. 8 Co 247/2007 (t.j. o v poradí druhé dovolanie navrhovateľky na
č.l. 130 spisu) Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po
zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním. Treba dodať, že i keď
dovolateľka v konaní o (druhom) dovolaní nie je zastúpená advokátom a nemá právnické
vzdelanie (§ 241 ods. 1 O.s.p.), povaha napadnutého rozhodnutia vylučuje, aby v prípade
tohto dovolania bol nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovaný za dôvod pre
zastavenie konania. Za situácie, kedy je predmetom dovolacieho prieskumu rozhodnutie súdu
o nevyhovení žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, by trvanie na
podmienke povinného zastúpenia popieralo cieľ, ktorý sledoval účastník konania.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.)
alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré
je napadnuté (druhým) dovolaním, nevykazuje znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno
prípustnosť dovolania navrhovateľky vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
Aj so zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p. Povinnosťou dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p.) je vždy skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom procesnou vadou vymenovanou v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.
Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom dovolateľky, že v konaní na súdoch nižších
stupňov došlo pri rozhodovaní o jej návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie
a na ustanovenie zástupcu pre dovolacie konania k procesnej nesprávnosti majúcej znaky
Vo vzťahu k (druhému) dovolaniu navrhovateľka netvrdila existenciu vady vymenovanej
v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a vada tejto povahy v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Dovolateľka tvrdila, že súdy jej pri rozhodovaní o návrhu na oslobodenie od súdneho
poplatku a o návrhu na ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov odňali
právo na spravodlivý súdny proces a možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za
následok znemožnenie realizáciu tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje
Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy,
ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.
Pri posudzovaní (druhého) dovolania navrhovateľky podľa obsahu je zrejmé, že
podstatnou je v ňom námietka navrhovateľky, že súdy nesprávne posúdili zistený skutkový
stav a pri aplikácii ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. dospeli k nesprávnemu záveru o nesplnení
podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku a pre ustanovenie zástupcu pre dovolacie
konanie. Dovolateľka teda namieta, že týmto dovolaním napadnuté uznesenie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod (možno ním odôvodniť
procesne prípustné dovolanie), nesprávnosť právneho posúdenia ale nezakladá žiadnu z vád
v zmysle § 237 O.s.p. Treba dodať, že pre vyhovenie návrhu účastníka na oslobodenie od
súdneho poplatku (a pre vyhovenie jeho návrhu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov)
je v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. potrebné, aby súčasne boli splnené dve podmienky, a to že:
1/ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2/ nejde o prípad svojvoľného alebo
zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto podmienok nie je
splnená čo i len jedna, nemožno žiadosti vyhovieť. V danom prípade súdy nevyhoveli žiadosti
dovolateľky z dôvodu nesplnenia druhej podmienky, keď dospeli k záveru, že ide o zrejme
bezúspešné bránenie práva (podľa názoru dovolacieho súdu má tento záver súdov oporu
v spise). Pokiaľ navrhovateľka pri odôvodňovaní dovolania poukazovala na jej nepriaznivé
majetkové a osobné pomery, nemôžu mať ňou tvrdené skutočnosti žiadny vplyv na druhú
z uvedených podmienok, ktorá mala pre rozhodnutie určujúci význam. Dovolateľkou
uvádzané skutkové okolnosti tiež v ničom nepotvrdzujú, že by procesným postupom súdov
bola znemožnená realizácia niektorého z jej procesných oprávnení.
V danom prípade bol postup súdov oboch nižších stupňov v súlade so zákonom a nemal za
následok odňatie možnosti navrhovateľky pred súdom konať. Za odňatie možnosti konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým
nebolo vyhovené návrhu navrhovateľky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a na
ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. Vzhľadom na námietku
navrhovateľky o porušení zásad spravodlivého procesu dovolací súd uvádza, že i keď čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje každému právo na
spravodlivé konanie a prístup k súdu, nezaručuje žiadnemu účastníkovi súdneho konania
bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie a na zastúpenie advokátom. Tak oslobodenie
od súdnych poplatkov, ako aj ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov
je v občianskom súdnom konaní viazané na určité podmienky (viď vyššie), ktoré však
v prípade navrhovateľky splnené neboli.
Nakoľko prípustnosť (druhého) dovolania navrhovateľky nemožno vyvodiť ani z § 237
O.s.p. ani z § 239 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky tento jej mimoriadny
opravný prostriedok podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné.
Dovolací súd nepriznal procesne úspešným odporcom náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b
ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. augusta 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková