Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5bc/378265.53e865.pdf
PDF · 97.14 KB
No categories available
1Cdo/29/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 29/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. J. bývajúceho v P.,
zastúpeného JUDr. J. , advokátom, so sídlom v P., proti odporcom : 1/ J.. bývajúcej v T., 2/
R., bývajúcemu v T., 3/ V., bývajúcemu v P. M., o obnovu konania, vedenej na Okresnom
súde P. pod sp. zn. 5 C 46/2006 , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 31. júla 2007 sp. zn. 17 Co 166/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie odmieta.
Odporcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd P. uznesením z 19. februára 2007 č. k. 15 C 46/2006 – 104 návrh na
povolenie obnovy konania, vedeného na tom istom súde pod sp. zn. 12 C 368/1998 zamietol.
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania v sume 15 940 Sk.
V odôvodnení uviedol, že nezistil žiadne dôvody pre povolenie obnovy konania v zmysle
ustanovenia § 228 ods. 1 O. s. p. V pôvodnom konaní bola navrhovateľovi ustanovená
opatrovníčka z dôvodu jeho nevyliečiteľnej choroby a vážneho narušenia pamäťových
schopností, ktorý bol preukázaný listinnými dôkazmi. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci
samej rozhodol rozsudkom, doručeným opatrovníčke navrhovateľa, ktorý nadobudol
právoplatnosť ( 3. 11. 2005 ) a vykonateľnosť ( 8. 11. 2005 ). Námietky navrhovateľa
spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom tým, že mu nebolo doručené uznesenie
o ustanovení opatrovníčky a rozsudok vo veci samej nepovažoval za dôvodné. Poukázal na
to, že navrhovateľovi bol doručený návrh na začatie konania ( 20. 3. 2000 ), ku ktorému sa
mohol vyjadriť a aj uznesenie o ustanovení opatrovníčky ( 2. 9. 2004 ), proti ktorému
odvolanie nepodal. Bol toho názoru, že účelom konania o povolenie obnovy nie je zaoberať
sa otázkou doručenia napadnutého rozhodnutia, pretože obnova konania predpokladá
právoplatný rozsudok. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne uznesením z 31. júla 2007 sp. zn.
17 Co 166/2007 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 O. s. p.)
Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že právoplatný rozsudok
môže účastník konania napadnúť návrhom na obnovu konania z dôvodov taxatívne
uvedených v ustanovení § 228 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ sa obnovy konania domáhal
v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ O. s. p.( t. j. ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní , pokiaľ môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci , ak možno vykonať dôkazy , ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní , pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci , ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu ). Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že tieto dôvody obnovy konania
zistené neboli.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal zrušiť
uznesenia súdov nižších stupňov a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci a „nezaoberanie sa vecou z hľadiska jej podstaty, ktorým
postupom uviedol účastníkov do právneho omylu“. Podrobne opísal dôvody , pre ktoré návrh
na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde P. pod sp. zn. 12 C 368/1998
podal. Trval na oprávnenosti svojho návrhu, pretože v rámci dôkaznej povinnosti v tomto
konaní chcel poukázať na klamlivé a zavádzajúce tvrdenia odporcov, čím by mohol dosiahnuť
pre seba priaznivejšie rozhodnutie vo veci čo mu však umožnené nebolo.
Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), zastúpený advokátom
( § 241 ods. 1 O. s. p. ), skúmal najskôr , či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dospel pritom k záveru, že
dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné,
a preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má procesnú formu uznesenia. Pokiaľ
dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný prostriedok prípustný,
ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 O. s. p. ).
Dovolanie je tiež prípustné, ak smeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu ( § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ), alebo ak ním bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia ( § 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ), alebo uznesenie súdu prvého
stupňa o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Dovolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá však znaky ani jedného z uvedených uznesení,
prípustnosť dovolania preto nemožno z uvedených ustanovení vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O. s. p. ( § 242 ods. 1 O. s. p. ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou , či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu ( rozsudku a uzneseniu )
odvolacieho súdu , ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník , nemal spôsobilosť byť účastníkom konania , c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Citované ustanovenie § 237 O. s. p. nemá žiadne
obmedzenie vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p.,
možno ním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239
O. s. p. vylúčené.
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie vadu
podľa § 237 O. s. p. nemajú. Vychádzajúc z obsahu dovolania osobitne sa zameral na otázku
splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) je treba rozumieť
taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. To znamená, že zo strany súdu musí ísť o porušenie konkrétneho
procesného ustanovenia voči dotknutému účastníkovi , ktorého bezprostredným následkom je
odňatie možnosti tomuto účastníkovi konať pred súdom.
Dovolací súd nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa spočívajúce v tom ,že
súdy nižších stupňov sa nezaoberali danou vecou. Oba súdy nižších stupňov v odôvodnení
svojich rozhodnutí v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2
O. s. p. vysvetlili prečo dospeli k záveru , že nie sú splnené zákonné podmienky pre
povolenie obnovy pôvodného konania. Navrhovateľ namietal odňatie mu možnosti konať
pred súdom v pôvodnom konaní tým, že nebol vypočutý a nemohol navrhnúť ani vykonanie
dôkazov, ktorými mohol dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S týmito námietkami sa
súdy dostatočne vyporiadali. Zdôraznili, že navrhovateľovi bol v pôvodnom konaní
ustanovený opatrovník v súlade so zákonom a navrhovateľ v návrhu na obnovu konania
neuviedol žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktorými by mohol privodiť
priaznivejšie rozhodnutie pre seba v pôvodnom konaní. Nemohlo by ísť ale o také dôkazy,
ktoré súd napriek návrhu nevykonal a ktoré by nebolo možné v pôvodnom konaní predložiť
z objektívnych dôvodov. Nebolo povinnosťou odvolacieho súdu konajúceho vo veci obnovy
konania sa vyporiadať s vyhodnotením vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní.
Pokiaľ navrhovateľ v dovolaní namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ), uvedený
dovolací dôvod nezakladá prípustnosť dovolania.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav .
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo
osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237
O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). I keby tvrdenia dovolateľa boli
opodstatnené ( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkaná
skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale
nezakladala by prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie,
či odvolací súd použil správny právny predpis a či ho správne interpretoval alebo či zo
správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy iba
vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o takýto prípad v prejednávanej veci nešlo ).
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie navrhovateľa podľa Občianskeho súdneho poriadku
neprípustné. So zreteľom na to, dovolanie navrhovateľa odmietol podľa § 243b ods. 4 prvá
veta v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu ,
proti ktorému je takýto opravný prostriedok neprípustný.
V dovolacom konaní úspešným odporcom dovolací súd nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal, nakoľko im v dovolacom
konaní žiadne trovy nevznikli ( § 243b ods. 4 prvá veta O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. apríla 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia