Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/4/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému I. K . pre

trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a b/

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na verejnom zasadnutí, konanom dňa 7. augusta

2008 v Bratislave prejednal odvolanie obžalovaného I. K. proti rozsudku Krajského súdu v

Nitre z 23. novembra 2007, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 sa odvolanie

obžalovaného I. K. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 23. novembra 2007, sp. zn. , uznal

obžalovaných V. V. a I. K. za vinných zo spáchania trestného činu vydierania podľa § 235

ods. 1, ods. 2 písm. a/ a b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.),

ktorého sa podľa skutkových zistení krajského súdu dopustili tým, že

dňa 16. júna 1996 asi o 16,15 hod. aj s už nebohým O. B. a s ďalším najmenej štyrmi

osobami, ktoré sa v rámci trestného stíhania nepodarilo identifikovať,

po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli do objektu firmy D. N., časť

D. K., kde mala uskladnený tovar firma S., kde najmenej dvaja z uvedenej skupiny boli

ozbrojení dlhými strelnými zbraňami neznámych značiek a cielene najskôr fyzicky napadli

tam pracujúce osoby so zdôvodnením, že tam pracujú, tieto bili päsťami do tváre a rôznych

častí tela, po páde na zem ich udierali pažbami zbraní a kopali do nich; v dôsledku tohto

fyzického útoku utrpeli: poškodený R. B. zranenia, a to krvácanie do brušnej dutiny

2

a natrhnutie sleziny s jej následným operačným odstránením, ktoré zranenie si u neho

vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní od 16. júna 1996 do 1. septembra 1996,

poškodený M. K. podliatiny pravého oka s dobou liečenia 7 dní bez práceneschopnosti,

poškodený J. G. odreninu na pravom uchu s dobou liečenia 7 dní bez práceneschopnosti,

poškodený J. Š. povrchovú odreninu na pravom a ľavom lakti s dobou liečenia 10 až 14 dní

bez práceneschopnosti; pri tomto konaní jeden z menovite nezistených páchateľov 1 krát

vystrelil zo strelnej zbrane, pričom k zraneniu v dôsledku tohto konania nedošlo, obžalovaní a

ďalšie nezistené osoby pod hrozbou ďalšieho použitia zbrane prinútili poškodených postaviť

sa tvárou k stene a neskoršie s príkazom opustiť sklad a viac sa nevrátiť, pričom im hrozili

násilím a aby túto udalosť nikde nehlásili.

Za uvedený trestný čin krajský súd uložil podľa § 235 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému V.

V. trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a obžalovanému I. K. trest odňatia slobody vo

výmere tri a pol roka, pre výkon ktorých trestov oboch obžalovaných zaradil podľa § 39a ods.

2 písm. a/ Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Tým istým rozsudkom krajský súd obžalovaného E. F. oslobodil z dôvodu uvedeného v

spod obžaloby pre už skôr uvedený skutok, pričom

vo vzťahu k tomuto obžalovanému rozsudok nadobudol právoplatnosť na súde prvého stupňa.

Proti citovanému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaní

V. V. a I. K., resp. jeho obhajca.

Treba hneď úvodom uviesť, že obžalovaný I. K. nebol prítomný pri vyhlásení rozsudku

(pre jeho pobyt na neznámom mieste sa konalo vo vzťahu k nemu ako proti ušlému) a neskôr

(7. júna 2008) bol vzatý do väzby z dôvodu ,

a to na podklade uznesenia Krajského súdu v Nitre z 8. júna 2008, sp. zn. v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2008, sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky termín verejného zasadnutia o odvolaní

obžalovaných V. V. a I. K. určil na 7. augusta 2008, pričom obžalovaný V. V. sa na verejné

zasadnutie nedostavil, vypovedal plnú moc svojmu dovtedajšiemu obhajcovi, bezprostredne

pred verejným zasadnutím si zvolil iného obhajcu, ktorý požiadal o odročenie verejného

zasadnutia za účelom naštudovania spisu.

3

So zreteľom na to, že obžalovaný I. K. bol v čase konania verejného zasadnutia vo

väzbe, Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na ustanovenie § 71 ods. 1

za účelom prednostného a urýchleného konania podľa vylúčil

trestnú vec obžalovaného V. V. na samostatné konanie a na verejnom zasadnutí prerokoval

odvolanie obžalovaného I. K. s tým, že o odvolaní obžalovaného V. V. bude rozhodnuté

v samostatnom konaní.

Obžalovaný I. K. v odôvodnení odvolania, podaného prostredníctvom svojho obhajcu

namietal, že krajský súd vychádzal predovšetkým z výsledkov dokazovania v prípravnom

konaní. Pripustil, že krajský súd bol viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd

vo svojom skoršom rozhodnutí. Krajský súd síce doplnil dokazovanie tak,

ako to odvolací súd nariadil, avšak dôkazy vyhodnotil výlučne v neprospech obžalovaného,

hoci napr. svedok V. neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali,

že skutok bol spáchaný organizovanou skupinou. Pokiaľ ide o výpovede svedkov J. G. a K.

B., tieto sú podľa odvolateľa tendenčné, v úmysle poškodiť obžalovanému pre ich vzťah k M.

Š.. Opakovane sa odvolal na svoje tvrdenia, že na mieste činu bol z donútenia a nijako sa

nepodieľal na násilí, ku ktorému došlo, čo potvrdzovali výpovede svedkov E. V. a I. N..

Odvolateľ preto vyslovil názor, že súd nevzal do úvahy všetky okolnosti významné

pre rozhodnutie. Pokiaľ sa odvolací súd stotožní so skutkovými zisteniami súdu prvého

stupňa navrhol, aby podľa , zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o treste a uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody,

a to aj so zreteľom na dlhú dobu, ktorá uplynula do súdeného činu, počas ktorej doby

obžalovaný nespáchal žiaden trestný čin.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania obžalovaného I. K. v zmysle

, ako odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých

výrokov rozsudku, proti ktorým mohol podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré

predchádzalo vo vzťahu k tomuto obžalovanému rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané. Po splnení tejto prieskumnej povinnosti zistil, že odvolanie

obžalovaného I. K. nie je dôvodné.

4

Predovšetkým treba hneď úvodom uviesť, že najvyšší súd už v posudzovanej veci

rozhodoval, keď uznesením 27. mája 2004, sp. zn. zrušil skorší rozsudok

krajského súdu, ktorým bol obžalovaný I. K. na rovnakom skutkovom základe uznaný za

vinného z trestného činu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák., nie však tiež ako trestný čin spáchaný organizovanou skupinou v zmysle

ustanovenia § 235 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. V tomto smere odvolací súd poukázal

na nedostatky v dokazovaní, ktoré mali objasniť práve okolnosť, či skutok bol spáchaný

organizovanou skupinou, nariadil doplniť dokazovanie a taktiež vykonať procesne

predpísaným spôsobom tie dôkazy, ktoré podľa zistenia odvolacieho súdu neboli vykonané

v súlade so zákonom (napr. čítanie výpovede svedkyne K. B. a ďalších).

Už v tomto skoršom rozhodnutí však Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal

jednoznačné stanovisko, že už dovtedy vykonanými dôkazmi bolo spoľahlivo preukázané,

že obžalovaný I. K. sa súdeného skutku dopustil (spolu s ďalšími osobami), skutok bol

spáchaný so zbraňou a preukázané boli aj následky, ktoré z ich konania vzišli (ťažká ujma na

zdraví u poškodeného R. B., ublíženie na zdraví u poškodených M. K., J. G. a J. Š.). V tomto

smere Najvyšší súd Slovenskej republiky v podrobnostiach odkazuje na podrobné dôvody

svojho už spomínaného skoršieho rozhodnutia z 27. mája 2004, sp. zn. .

Z obsahu spisu vyplýva, že krajský súd po vrátení veci na ďalšie konanie a doplnenie

dokazovania postupoval dôsledne v intenciách už uvedeného skoršieho rozhodnutia

najvyššieho súdu, osobne vypočul na hlavnom pojednávaní svedkyňu K. B., svedka P. V.

a pri splnení podmienok ustanovenia os. 2 písm. a/ prečítal výpoveď svedka J.

G., ktorý sa zdržuje dlhodobo na neznámom mieste.

Na základe už skôr (pred zrušením pôvodného odsudzujúceho rozsudku) vykonaného

dokazovania a doplneným dokazovaním správne uzavrel skutkové zistenia. Podľa zistenia

odvolacieho súdu krajský súd všetky vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením

, logicky odôvodnil závery, ktoré z vykonaných dôkazov zistil a svoje

rozhodnutie precízne a v súlade s ustanovením odôvodnil, keď vyložil,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.

Logicky sa vyrovnal so zmenami vo výpovediach niektorých svedkov a z odôvodnenia

rozsudku krajského súdu je zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného, a akými

5

právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku súdu

prvého stupňa v celom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach preto na tieto dôvody odkazuje.

Aj podľa zistenia odvolacieho súdu neobstojí obhajoba obžalovaného I. K., že síce bol

na mieste činu, avšak bol k tomu donútený skupinou neznámych mužov,

a že sa nijako nepodieľal na násilnom konaní voči ľuďom nachádzajúcim sa v sklade. V tomto

smere už skôr vykonané dôkazy, ale aj výpovede svedkyne K. B.,

P. V. a J. G. dávajú spoľahlivý záver o tom, že táto obhajoba je nelogická a vyvrátená aj

ostatnými krajským súdom vykonanými dôkazmi, na ktoré sa v odôvodnení napadnutého

rozsudku správne a výstižne poukazuje.

Pri právnom posúdení takto správne zisteného skutkového stavu krajský súd

nepochybil, keď konanie obžalovaného I. K. posúdil ako trestný čin vydierania podľa § 235

ods. 1, ods. 2 písm. a/ a b/ Tr. zák., pominúc oproti obžalobe posúdenie skutku

aj ako konanie spolupáchateľov, keďže forma súčinnosti páchateľov súdeného skutku bola

vyjadrená v jeho posúdení ako činu spáchaného organizovanou skupinou (§ 89 ods. 26

Tr. zák.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom skoršom rozhodnutí poukázal na to,

že na deľbu úloh medzi členmi spolčenia, predpokladaného v ustanovení § 89 ods. 26 Tr. zák.

treba usudzovať z konkrétnych a dôkazmi podložených zistení, ako čin prebiehal, t.j. ako sa

v konkrétnom konaní páchateľov (členov spolčenia) prejavil.

V posudzovanom prípade krajský súd dôvodne vzal za preukázané, že čin bol spáchaný

najmenej siedmimi osobami, pričom najmenej dvaja členovia spolčenia boli ozbrojení

strelnými zbraňami, ktoré pri útoku aj použili.

Samotnému skutku predchádzali nedorozumenia medzi M. Š. a V. V. ohľadne tovaru,

nachádzajúceho sa v sklade, kde došlo ku skutku a opakované telefonické výzvy, aby všetci

sklad opustili a nevyskladňovali tovar, čo predstavovalo motív konania páchateľov.

Z dôkazov na ktoré sa v napadnutom rozsudku detailne poukazuje vyplýva, že skutok

bol vopred naplánovanou akciou, keď členovia spolčenia si vopred overili prítomnosť

6

robotníkov v sklade, po príchode najskôr obsadili vrátnicu svojimi ľuďmi, aby tak vylúčili

možnosť telefonicky privolať pomoc.

Ostatní členovia spolčenia potom vnikli do priestorov skladu, kde vo výroku

napadnutého rozsudku popísaným spôsobom napadli tam prítomné osoby. Celá akcia bola

vopred naplánovaným ozbrojeným a dokonale pripraveným organizovaným prepadom,

riadeným jednou osobou (pre rozhodnutie o odvolaní obžalovaného I. K.

nie je podstatné kto ňou bol). Napadnutie jednotlivých osôb, ktoré sa v sklade nachádzali,

sa vyznačovalo vysokou mierou brutality, pričom každý odpor, či neuposlúchnutie príkazu

boli ihneď brutálne potlačené, v dôsledku čoho došlo k poraneniam poškodených,

ktoré sa uvádzajú vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Všetky tieto zistenia, ako aj spôsob zaobchádzania s robotníkmi v sklade (museli stáť

so zdvihnutými rukami čelom k múru), ako aj následné vyhrážky pre prípad oznámenia činu,

resp. privolania pomoci dostatočne preukazovali, že išlo o koordinovanú, naplánovanú akciu

s dobre zorganizovaným priebehom. Krajský súd preto dôvodne a v súlade so zákonom

uzavrel, že konanie obžalovaného I. K. naplnilo znaky trestného činu vydierania podľa § 235

ods. 1, ods. 2 písm. a/ a b/ Tr. zák.

Obžalovanému I. K. bol za súdený čin uložený trest odňatia slobody

vo výmere tri a pol roka, ktorý trest podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám

ustanovení § 23 a § 31 Tr. zák., pričom treba poukázať aj na to, že k zmene v neprospech

obžalovaného ani nemohlo dôjsť, pretože odvolanie bolo podané iba obžalovaným. Zákonu

zodpovedá aj zaradenie obžalovaného pre výkon trestu podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

So zreteľom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že opravný prostriedok obžalovaného I. K. nebol podaný dôvodne, a preto jeho odvolanie

podľa ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 7. augusta 2008

JUDr. J. M a j c h r á k , v.r.

7

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková