Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7fa/378224.336444.pdf
PDF · 115.3 KB
No categories available
6Obdo/7/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci žalobcu: Ch.-D., s.r.o., P., V.X., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. E. Z.
B.B., B.X., proti žalovanému: M., s.r.o., S.T., N.X., IČO: X. zastúpenému advokátom JUDr.
A. N., E.X., B., o určenie spolumajiteľského práva, vedenej na Okresnom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 64 CbPv 11/05, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 12.októbra 2007, č.k. 43 Cob 257/07-219, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 12. októbra 2007, č.k. 43 Cob 257/07-219 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 4. mája 2007, č.k. 64 CbPv 11/05-186
zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 12 531,80 Sk náhrady trov
konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že ak žalobca má za to, že je spolumajiteľom
predmetných ochranných známok na základe prechodu alebo prevodu ochranných známok,
mal sa domáhať zápisu spoluvlastníctva postupom podľa § 29 ods. 3 zákona č. 55/1997 Z.z.
Podľa názoru súdu nie je možné takýto postup a splnenie takejto zákonnej povinnosti žalobcu
nahrádzať autoritatívnym určením súdu, že žalobca je spolumajiteľom ochranných známok,
rovnako autoritatívne určenie súdom nemôže predchádzať postupu a skúmaniu podmienok
úradom o zápise takto nadobudnutého spolumajiteľstva ochranných známok. Ak si teda
žalobca nesplnil povinnosť podľa § 29 ods. 3 zákona č. 55/1997 Z.z., súd dospel k záveru,
že sa nemôže úspešne v súdnom konaní domáhať, že je spolumajiteľom predmetných
ochranných známok z titulu prechodu alebo prevodu. Ďalej uviedol, že nesplnením
si povinnosti podľa uvedeného ustanovenia, nemôže mať žalobca ani naliehavý právny
záujem na autoritatívnom určení súdom, že je spolumajiteľom predmetných ochranných
známok.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici vec prejednal ako súd odvolací
a po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne a rozsudkom z 12. októbra 2007, č.k. 43 Cob 257/07-219 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 10 592,50 Sk
náhrady trov odvolacieho konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca nie je v tomto spore aktívne legitimovaným
subjektom, lebo nie je univerzálnym právnym nástupom Ch., a.s., S.T. Uviedol,
že pojmy uvádzané žalobcom, ako „prevod nezapísaného práva“, resp. „domnienka
majiteľstva alebo spolumajiteľstva k ochranným známkam“ platná právna úprava v oblasti
ochranných známok nepozná, previesť je preto možné len existujúce, teda zapísané práva
k ochranným známkam. Z tohto dôvodu ani Ch., a.s., P. ako bývalý spoločník žalobcu /Ch.
a.s., P. v likvidácii zanikla 16.apríla 2005 ex-offo výmazom z obchodného registra/ nemohol
previesť spolumajiteľstvo k predmetným ochranným známkam na žalobcu, nakoľko sám
takýmto spolumajiteľom ochranných známok nebol. Keďže žalobca nie je univerzálnym
právnym nástupcom Ch., a.s., P., svoje právo k ochranným známkam odvodzuje prevodom od
Ch., P., svojho bývalého spoločníka. Keďže Ch. a.s., P. práva k ochranným známkam nemala,
nemohla ich ani na žalobcu previesť. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že
je správny aj záver súdu prvého stupňa v tom, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe. Postavenie žalobcu je pokiaľ ide o spolumajiteľstvo k
predmetným ochranným známkam jednoznačne dané, nie je tu žiadna neistota, ktorá by
mohla byť v tomto spore odstránená, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie.
Žiadal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania zdôvodnil poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ OSP.
Uviedol, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým,
že odvolací súd rozhodol na základe úplne odlišných skutkových a právnych zistení, ktorými
sa súd prvého stupňa v rámci konania a rozhodovania vo veci nezaoberal a týmto postupom
bolo žalobcovi odňaté právo vyjadriť sa k skutkovým a právnym záverom súdu, na základe
ktorých bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, teda mu bola odňatá možnosť napadnúť
dotknuté závery odvolaním. Okresný súd zamietol žalobu o určenie spoluvlastníctva
k ochranným známkam z titulu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle
§ 80 písm. c/ OSP, keďže žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť podať žiadosť o zápis
prechodu resp. prevodu majiteľstva k ochranným známkam na ÚPV SR, pričom ďalšími
právnymi a skutkovými otázkami, obsiahnutými v žalobe, sa nezaoberal. Krajský súd potvrdil
rozsudok Okresného súdu z iného dôvodu, a to neexistencie vecnej aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní, keď podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca nie je nositeľom práv, určenia
ktorých sa žalobca domáha. Krajský súd zaujal stanovisko, že k prechodu majiteľstva
ochranných známok zo zákona z Ch. P., a.s., P. na spoločnosť žalobcu nemohlo dôjsť, keďže
Ch. P., a.s., P. práva k ochranným známkam nemala a tak ich nemohla na žalobcu previesť
a nemohlo dôjsť ani k prechodu. Podľa názoru dovolateľa je stanovisko odvolacieho súdu
ohľadom prechodu práva k ochranným známkam zmätočné, odvolací súd si zamieňa inštitút
prechodu a inštitút prevodu práv, nemožno jednoznačne zistiť ani skutkový a právny podklad
konštatovania, že právny predchodca žalobcu práva k ochranným známkam nenadobudol a
nemal. Považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne, založené na nesprávnom
právnom posúdení veci. V žalobe podrobne odôvodnil a listinnými dôkazmi preukázal právne
nástupníctvo žalobcu po spoločnosti Ch. P. a.s., P. z titulu prechodu práv a z opatrnosti aj
z titulu prevodu, na základe podpísanej zmluvy o prevode nezapísaných práv.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie zamietnuť. Uviedol, že odvolací
súd vyvodil rovnaký záver ako ÚPV SR, teda námietky žalobcu o nesprávnom právnom
posúdení veci neobstoja.
Poukázal na skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní odvolací
súd. Podľa jeho názoru tieto okolnosti jednoznačne preukazujú, že v danom prípade nemohlo
dôjsť ani k prechodu a ani k prevodu predmetných ochranných známok na žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania a že smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný, dovolanie prejednal
a po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol
rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 OSP /v znení účinnom v čase podania dovolania/
platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok /§ 238 ods. 1 OSP/. Ďalej je tento
mimoriadny opravný prostriedok prípustný proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom
sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci
(§ 238 ods. 2 OSP), alebo proti rozsudku potvrdzujúcemu rozsudok súdu prvého stupňa,
avšak len vtedy, ak odvolací súd vyslovil v jeho výroku, že je dovolanie prípustné, pretože
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 OSP).
Žalobcom napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 až 3 OSP.
Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených
v § 237 OSP. Dovolateľ tvrdí, že v konaní mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá
možnosť konať pred súdom. Ak k takémuto nesprávnemu postupu odvolacieho súdu došlo,
zakladá to prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ OSP.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
V prejednávanej veci žalobca uplatnil žalobou určenie spolumajiteľského práva.
Pri takejto žalobe žalobcu predovšetkým zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento
je spravidla daný, ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté
a ak sa nemôže priamo domáhať plnenia.
Súd prvého stupňa po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že na určení má naliehavý právny záujem, preto vo veci nevykonal
dokazovanie na preukázanie ďalších okolností, namietaných účastníkmi konania a vo svojom
rozhodnutí ich ani neuviedol. Po podaní odvolania odvolací súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí dospel k záveru,
že v danom prípade nedošlo ani k prevodu a ani k prechodu spoluvlastníctva k predmetným
ochranným známkam na žalobcu, preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto
žaloby, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.
Na záver sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal
ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi,
že postupom odvolacieho súdu mu bolo odňaté právo vyjadriť sa k dôvodom, ktoré odvolací
súd vyhodnotil ako dôvodné pre zamietnutie žaloby a to k nedostatku aktívnej legitimácie.
Pri posudzovaní tejto otázky odvolací súd opomenul, že súd prvého stupňa sa vecou z tohto
hľadiska nezaoberal, preto ani žalobcov odvolací prejav tento dôvod neobsahoval. Navyše
nemožno vylúčiť, že po určitej dobe by nastali okolnosti, ktorými by žalobca preukázal svoj
naliehavý právny záujem, teda okolnosti, ktorých neexistencia bola vytýkaná súdom prvého
stupňa. Teda táto prekážka úspešnosti žaloby by odpadla, avšak žalobca by za tejto situácie
úspešný nebol, lebo odvolací súd rozhodol aj o nedostatku jeho aktívnej legitimácie.
Preto z uvedených dôvodov žalobcovi postupom odvolacieho súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP). Na základe uvedených dôvodov dovolací
súd podľa § 243b ods.1, 2 OSP rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 7. augusta 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu