Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/183/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., s.r.o., so sídlom v P.,

zastúpeného Mgr. J., advokátom so sídlom v D., proti žalovanému M., N., zastúpeného JUDr.

A., advokátom so sídlom v B., o určenie trvania nájmu, vedenej na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

zo 6. decembra 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo 14. októbra 2005 č.k. -128 určil, že

nájomný vzťah žalobcu k obchodným priestorom vo výmere 78,90 m² v budove S. na ul. M.,

trvá. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 2.000,- Sk k rukám

právneho zástupcu žalobcu Mgr. J.. Vychádzal z toho, že výpoveď zo zmluvy uzavretej dňa 1.

januára 1997 daná žalobcovi Technickými službami B. je neplatná, nakoľko v nej nie je

skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, ktorý si účastníci dohodli podľa čl. II zmluvy.

Samotná výpoveď sa odvoláva len na znenie a na čl. II odsek

prvý nájomnej zmluvy, ktorý pojednáva o výpovednej lehote, nie však o dôvodoch výpovede.

Rozhodujúci je druhý odsek tohto článku zmluvy, v ktorom si účastníci dohodli tri výpovedné

dôvody. Podľa § 10 citovaného zákona zmluvu možno vypovedať aj bez udania dôvodu, ak

však nebolo dohodnuté inak. Uvedené dispozitívne ustanovenie zákona účastníci vylúčili tým,

že si dojednali v prípade prenajímateľa tri výpovedné dôvody. Ani jeden z nich však nie je vo

výpovedi uvedený, táto je preto z uvedeného dôvodu neplatná. Pri posudzovaní platnosti

(resp. neplatnosti) zmluvy uzavretej dňa 1. januára 1997 súd vychádzal z obsahu tejto zmluvy,

podľa ktorého za prenajímateľa sú označené Technické služby Mesta B. ako poverený

správca budovy S.. Za tohto stavu a s prihliadnutím na to, že sa jednalo medzi účastníkmi

o ďalšiu zmluvu na tie isté priestory, bol toho názoru súdu, že obom zmluvným stranám

muselo byť zrejmé, že zmluvu neuzatvárajú Technické služby Mesta B. ale samotné Mesto

B.. Technické služby Mesta B. v tomto prípade vystupovali na základe protokolu o odovzdaní

majetku len ako poverený správca Mesta B.. Napokon už dodatok č. 2 k zmluve zo dňa 10.

decembra 1991 nie je za prenajímateľa podpísaný Mestom B., hoci Mesto B. bolo na zmluve

zo dňa 10. decembra 1991 uvedené ako prenajímateľ, ale Technickými službami Mesta B. (to

svedčí o pravdivosti tvrdenia žalovaného o protokolárnom odovzdaní majetku v roku 1994).

Účastníci pritom podľa uvedeného dodatku postupovali vo svojich zmluvných vzťahoch

a žalobca v tom čase neplatnosť zmluvy nenamietal. Na základe uvedeného súd považoval

žalobu o určenie trvania nájomného vzťahu žalobcu k dotknutým priestorom za dôvodnú.

Úspešnému žalobcovi súd priznal podľa náhradu trov konania vo výške

2.000,- Sk (za súdny poplatok z návrhu na začatie konania 1.500,- Sk a za podanie odvolania

vo veci predbežného opatrenia 500,- Sk).

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 6. decembra 2006 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že vec prejednal bez účasti právnych zástupcov

účastníkov konania, keď právny zástupca žalobcu sa z nariadeného odvolacieho pojednávania

ospravedlnil a žiadal, aby odvolací súd rozhodol v jeho neprítomnosti tak, že napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdí. Rovnako aj právny zástupca žalovaného svoju neúčasť

na odvolacom pojednávaní ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, ktoré však do začatia

odvolacieho pojednávania nepreukázal, odvolací súd preto jeho ospravedlnenie nepovažoval

za riadne a včasné ospravedlnenie zo závažných dôvodov, pre ktoré by bolo nevyhnutné

pojednávanie odročiť. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého

stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, na jeho základe správne zistil skutkový

stav veci a vec aj správne právne posúdil. Zhodne so závermi súdu prvého stupňa považoval

nájomnú zmluvu zo dňa 10. decembra 1991, ako aj nájomnú zmluvu zo dňa 1. januára 1997

za platné. Vzhľadom na vôľu účastníkov uzatvoriť nový nájomný vzťah na totožný predmet

nájmu a uzavretie novej nájomnej zmluvy v lehote kratšej ako 30 dní podľa § 676

, nemohlo dôjsť k vzniku nájomného vzťahu zo zákona, pretože

neexistovala vôľa užívať predmet nájmu podľa zaniknutej zmluvy. Z obsahu zmluvy je

zrejmé, že technické služby nevystupujú ako vlastník nehnuteľnosti, ale ako správca

nehnuteľnosti, na ktorého boli prenesené určité dispozitívne práva vlastníka, najmä právo

nakladať s nehnuteľnosťou za účelom dosiahnutia zisku a zabezpečenia záujmov vlastníka.

Preto označenie zmluvnej strany ako správcu bez označenia vlastníka spravovaného majetku

nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy podľa (rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2003, sp. zn. ). Vychádzajúc z výkladu

prejavu vôle podľa a obsahu zmluvy zo dňa 1. januára

1997 odvolací súd dôvodil, že v čl. II odseku prvom zmluvy je určitým spôsobom prejavená

vôľa uzavrieť nájomný vzťah na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou. Odsek

druhý toho článku zmluvy je potrebné vykladať tak, že účastníci prejavili vôľu modifikovať

dispozitívne ustanovenie a stanovili dôvody, pre ktoré je možné

nájomný vzťah vypovedať. Popri zmluvne dohodnutých dôvodoch pre vypovedanie

nájomného vzťahu nemožno vylúčiť ani uplatnenie výpovedných dôvodov stanovených v § 9

ods. 2, 3 , pretože sa jedná o kogentné ustanovenie zákona, ktoré je

potrebné aplikovať aj na ustanovenia zmluvy o nájme na dobu neurčitú s obmedzenou

možnosťou výpovede. Pre platné ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou je potrebné, aby

nájomný vzťah bol vypovedaný buď zo zákonných alebo zmluvne dohodnutých

výpovedných dôvodov, ak dohoda alebo zákon neumožňujú nájomný vzťah vypovedať bez

udania dôvodu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal,

pretože nezistil ich účelne vynaloženie.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Na odôvodnenie dovolania

uviedol, že odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom konať (

v spojení s ), lebo vec prejednal a rozhodol na odvolacom pojednávaní

6. decembra 2006 o 10.00 hodine v miestnosti č. dv. 10 v budove Krajského súdu v Žiline

v neprítomnosti jeho právneho zástupcu JUDr. A., hoci neboli splnené podmienky

vyplývajúce z , pretože právny zástupca žalovaného v uvedený deň svoju

neúčasť odvolaciemu súdu telefonicky ospravedlnil, súčasne mu oznámil dôvod svojej

absencie (akútne zdravotné ochorenie) a zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu

odvolacieho pojednávania. Právny zástupca žalovaného odoslal aj správu o ospravedlnení

odvolaciemu súdu faxom dňa 8. decembra 2006, ktorú v origináli zaslal aj prostredníctvom

pošty dňa 8. decembra 20006. Dovolateľ mal za to, že lekárske ošetrenie jeho právneho

zástupcu v deň pojednávania je v zmysle dôležitým dôvodom na odročenie

pojednávania. Odvolací súd tým, že vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti právneho

zástupcu žalovaného, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Potvrdenie o lekárskom

ošetrení právneho zástupcu žalovaného v deň, resp. pred začatím odvolacieho pojednávania

z objektívneho hľadiska nebolo možné predložiť, pretože v rovnakom čase bol právny

zástupca žalovaného ošetrovaný v ambulancii MUDr. L. pre akútne ochorenie - výrazné

bolesti driekovej chrbtice, diagnóza A.. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec tomuto súdu

vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca sa k doručenému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či mimoriadny opravný prostriedok žalovaného je procesne prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ).

V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho

proti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle , lebo dovolanie žalovaného nesmeruje

proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci (ktorý v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil

právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo

výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie žalovaného by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by konanie

na súdoch nižších stupňov bolo zaťažené procesnou vadou v zmysle So zreteľom

na obsah dovolania a so zreteľom na zákonnú povinnosť ( ) dovolacieho

súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo k závažným procesným vadám v zmysle

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo

k procesným vadám v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Z hľadiska posúdenia existencie

niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je však významný subjektívny názor účastníka o tom, že

v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľ namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

( ). Dovolateľ vyčítal odvolaciemu súdu procesný postup, keď vec

prejednal a rozhodol na odvolacom pojednávaní 6. decembra 2006 v neprítomnosti jeho

právneho zástupcu JUDr. A., hoci neboli splnené podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2

, pretože právny zástupca žalovaného v uvedený deň svoju neúčasť odvolaciemu súdu

telefonicky ospravedlnil, súčasne mu oznámil vážny dôvod svojej neprítomnosti (akútne

zdravotné ochorenie) a zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu odvolacieho

pojednávania.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Podľa , vety prvej , každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti

( Ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv

a slobôd). upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom

súdom konaní zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje

tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci

pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná,

pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu

( ). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie. Podľa

ods. 2 Os.p. pokračuje súd v konaní i keď sú účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne

predvolaný účastník na pojednávania bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,

môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Citované procesné ustanovenia platili podľa

primerane aj pre konanie pred odvolacím súdom v čase jeho rozhodovania

( ). Ustanovenie

určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať

v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: riadne predvolanie a absencia žiadosti

o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k takémuto odňatiu

možnosti pred súdom konať, treba uviesť, že podľa sa účastník môže dať v konaní

zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle si ako zástupcu môže

vždy zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát je

povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania

právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje ( ). Ďalej je potrebné

zdôrazniť, že zástupca, ktorému bolo udelené plnomocenstvo pre celé konanie, je oprávnený

na všetky úkony, ktoré v konaní môže urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p). Ak má účastník

takéhoto zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto

zástupcovi (viď ). Napokon je potrebné uviesť, že v zmysle

súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník

neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy. V prejednávanej veci bol postup odvolacieho súdu pri predvolaní právnych

zástupcov účastníkov na pojednávanie dňa 6. decembra 2006 a pri prejednaní veci bez účasti

právneho zástupcu žalovaného v súlade s týmito ustanoveniami.

Obsah úradného záznamu o telefonickom ospravedlnení právneho zástupcu

žalovaného (č.l. 157 spisu) zo 6. decembra 2006 spísaný D., tajomníčkou vec prejednávaného

senátu a jeho oboznámenie na odvolacom pojednávaní 6. decembra 2006 (zápisnica

o pojednávaní zo dňa 6. decembra 2006 č.l. 158 spisu) nezodpovedá tvrdeniam v dovolaní,

podľa ktorých právny zástupkyňa žalovaného mal tiež výslovne požiadať odvolací súd

o odročenie pojednávania na neskorší termín. Odvolací súd v zápisnici o pojednávaní zo

6. decembra 2006 oboznámil obsah telefonického ospravedlnenia právneho zástupcu

žalovaného spísaného formou úradného záznamu zo 6. decembra 2006 s konštatovaním, že

tento ospravedlnil svoju neúčasť na „dnešnom“ pojednávaní (6. decembra 2006) zo

zdravotných dôvodov, žiaden ďalší návrh nebol v ospravedlnení uvedený, a preto bolo bez

prerušenia odvolacieho pojednávania senátom rozhodnuté, že vec bude prejednaná aj

v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. V úradnom zázname sa výslovne uvádza:

„Dňa 6.12.2006 sa telefonicky ospravedlnil Dr. Š., ktorý zastupuje odporcu Mesto B.. Zo

zdravotných dôvodov sa nemôže zúčastniť na dnešnom pojednávaní.“

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že ak procesný úkon právneho zástupcu

žalovaného neobsahoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom, keď vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní, i keď z dôležitého dôvodu, avšak bez výslovnej žiadosti

neprítomného účastníka (jeho zástupcu) o odročenie pojednávania totiž umožňuje súdu vec

prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti podľa (porovnaj napr.

R 120/99).

Žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania ( ) musí

byť doručená súdu včas a formou aprobovanou právnym predpisom. Podanie môže účastník

urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom (§ 42 ods. 1,

veta prvá ). Telefonické podanie voči súdu nepatrí medzi aprobované formy procesných

úkonov podľa . Napriek tomu, účastník konania môže robiť

svoje procesné úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektorý úkon túto formu

výslovne neurčuje ( ). V prípade žiadosti o odročenie pojednávania zákon

formu tohto úkonu nepredpisuje. Ak sa však tento procesný úkon realizuje v inej ako

zákonom aprobovanej forme, účastník uskutočňujúci úkon nesie zodpovednosť za jeho

doručenie (z hľadiska včasnosti), aj za jeho obsahové náležitosti (najmä zrozumiteľnosť,

určitosť, úplnosť a pod.). Za úplnosť podania určeného súdu vykonaného telefonickou formou

nesie zodpovednosť ten, kto procesný úkon realizuje, nie však súd, keďže tomu je úkon iba

určený. Ak je úplnosť a určitosť takto uskutočneného procesného úkonu sporná (vykonaného

v telefonickej forme), dôkazné bremeno ťaží účastníka. Ospravedlnenie právneho zástupcu

žalovaného z neúčasti na pojednávaní zaslaného súdu faxom a súčasne aj poštou dňa

8. decembra 2006 (č.l. 162 a 163 spisu) nemožno požadovať za včasné, pretože na jeho obsah

už nemohol odvolací súd po skončení odvolacieho pojednávania 6. decembra 2006 prihliadať.

Dovolateľ nepreukázal, že ním uskutočnený procesný úkon v telefonickej forme dňa

6. decembra 2006 obsahoval výslovnú žiadosť o odročenie odvolacieho pojednávania. Úradný

záznam súdu zo 6. decembra 2006 (č.l. 157 spisu) ani písomné vyjadrenie osoby spisujúcej

tento úradný záznam (D.) z 26. novembra 2007 túto skutočnosť nepreukazujú. Za tohto stavu

veci procesný postup odvolacieho súdu, ktorý dňa 6. decembra 2006 vec prejednal a rozhodol

v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného (riadne predvolaného na súdne pojednávanie

dňa 24. novembra 2006) je potrebné považovať za postup v súlade s , a

preto nemožno vyvodiť záver o porušení práva dovolateľa podľa

Keďže prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 až

3 ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s ho odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania (z procesných

dôvodov) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Žalobca v dovolacom konaní nepodal návrh na

rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto mu ich náhradu dovolací súd

nepriznal ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. augusta 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková