Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c9e/378539.f49569.pdf
PDF · 112.39 KB
No categories available
3Cdo/183/2007
Najvyšší súd 3 Cdo 183/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., s.r.o., so sídlom v P.,
zastúpeného Mgr. J., advokátom so sídlom v D., proti žalovanému M., N., zastúpeného JUDr.
A., advokátom so sídlom v B., o určenie trvania nájmu, vedenej na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 23 C 24/2002, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
zo 6. decembra 2006 sp. zn. 6 Co 616/2005, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žilina rozsudkom zo 14. októbra 2005 č.k. 23 C 24/2002-128 určil, že
nájomný vzťah žalobcu k obchodným priestorom vo výmere 78,90 m² v budove S. na ul. M.,
trvá. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 2.000,- Sk k rukám
právneho zástupcu žalobcu Mgr. J.. Vychádzal z toho, že výpoveď zo zmluvy uzavretej dňa 1.
januára 1997 daná žalobcovi Technickými službami B. je neplatná, nakoľko v nej nie je
skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, ktorý si účastníci dohodli podľa čl. II zmluvy.
Samotná výpoveď sa odvoláva len na znenie § 10 zákona č. 116/1990 Zb. a na čl. II odsek
prvý nájomnej zmluvy, ktorý pojednáva o výpovednej lehote, nie však o dôvodoch výpovede.
Rozhodujúci je druhý odsek tohto článku zmluvy, v ktorom si účastníci dohodli tri výpovedné
dôvody. Podľa § 10 citovaného zákona zmluvu možno vypovedať aj bez udania dôvodu, ak
však nebolo dohodnuté inak. Uvedené dispozitívne ustanovenie zákona účastníci vylúčili tým,
že si dojednali v prípade prenajímateľa tri výpovedné dôvody. Ani jeden z nich však nie je vo
výpovedi uvedený, táto je preto z uvedeného dôvodu neplatná. Pri posudzovaní platnosti
(resp. neplatnosti) zmluvy uzavretej dňa 1. januára 1997 súd vychádzal z obsahu tejto zmluvy,
podľa ktorého za prenajímateľa sú označené Technické služby Mesta B. ako poverený
správca budovy S.. Za tohto stavu a s prihliadnutím na to, že sa jednalo medzi účastníkmi
o ďalšiu zmluvu na tie isté priestory, bol toho názoru súdu, že obom zmluvným stranám
muselo byť zrejmé, že zmluvu neuzatvárajú Technické služby Mesta B. ale samotné Mesto
B.. Technické služby Mesta B. v tomto prípade vystupovali na základe protokolu o odovzdaní
majetku len ako poverený správca Mesta B.. Napokon už dodatok č. 2 k zmluve zo dňa 10.
decembra 1991 nie je za prenajímateľa podpísaný Mestom B., hoci Mesto B. bolo na zmluve
zo dňa 10. decembra 1991 uvedené ako prenajímateľ, ale Technickými službami Mesta B. (to
svedčí o pravdivosti tvrdenia žalovaného o protokolárnom odovzdaní majetku v roku 1994).
Účastníci pritom podľa uvedeného dodatku postupovali vo svojich zmluvných vzťahoch
a žalobca v tom čase neplatnosť zmluvy nenamietal. Na základe uvedeného súd považoval
žalobu o určenie trvania nájomného vzťahu žalobcu k dotknutým priestorom za dôvodnú.
Úspešnému žalobcovi súd priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške
2.000,- Sk (za súdny poplatok z návrhu na začatie konania 1.500,- Sk a za podanie odvolania
vo veci predbežného opatrenia 500,- Sk).
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 6. decembra 2006 sp. zn.
6 Co 616/2005 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že vec prejednal bez účasti právnych zástupcov
účastníkov konania, keď právny zástupca žalobcu sa z nariadeného odvolacieho pojednávania
ospravedlnil a žiadal, aby odvolací súd rozhodol v jeho neprítomnosti tak, že napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdí. Rovnako aj právny zástupca žalovaného svoju neúčasť
na odvolacom pojednávaní ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, ktoré však do začatia
odvolacieho pojednávania nepreukázal, odvolací súd preto jeho ospravedlnenie nepovažoval
za riadne a včasné ospravedlnenie zo závažných dôvodov, pre ktoré by bolo nevyhnutné
pojednávanie odročiť. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého
stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, na jeho základe správne zistil skutkový
stav veci a vec aj správne právne posúdil. Zhodne so závermi súdu prvého stupňa považoval
nájomnú zmluvu zo dňa 10. decembra 1991, ako aj nájomnú zmluvu zo dňa 1. januára 1997
za platné. Vzhľadom na vôľu účastníkov uzatvoriť nový nájomný vzťah na totožný predmet
nájmu a uzavretie novej nájomnej zmluvy v lehote kratšej ako 30 dní podľa § 676
Občianskeho zákonníka, nemohlo dôjsť k vzniku nájomného vzťahu zo zákona, pretože
neexistovala vôľa užívať predmet nájmu podľa zaniknutej zmluvy. Z obsahu zmluvy je
zrejmé, že technické služby nevystupujú ako vlastník nehnuteľnosti, ale ako správca
nehnuteľnosti, na ktorého boli prenesené určité dispozitívne práva vlastníka, najmä právo
nakladať s nehnuteľnosťou za účelom dosiahnutia zisku a zabezpečenia záujmov vlastníka.
Preto označenie zmluvnej strany ako správcu bez označenia vlastníka spravovaného majetku
nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2003, sp. zn. 2 Cdo 94/2002). Vychádzajúc z výkladu
prejavu vôle podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a obsahu zmluvy zo dňa 1. januára
1997 odvolací súd dôvodil, že v čl. II odseku prvom zmluvy je určitým spôsobom prejavená
vôľa uzavrieť nájomný vzťah na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou. Odsek
druhý toho článku zmluvy je potrebné vykladať tak, že účastníci prejavili vôľu modifikovať
dispozitívne ustanovenie § 10 zákona č. 116/1990 Zb. a stanovili dôvody, pre ktoré je možné
nájomný vzťah vypovedať. Popri zmluvne dohodnutých dôvodoch pre vypovedanie
nájomného vzťahu nemožno vylúčiť ani uplatnenie výpovedných dôvodov stanovených v § 9
ods. 2, 3 zákona č. 116/1990 Zb., pretože sa jedná o kogentné ustanovenie zákona, ktoré je
potrebné aplikovať aj na ustanovenia zmluvy o nájme na dobu neurčitú s obmedzenou
možnosťou výpovede. Pre platné ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou je potrebné, aby
nájomný vzťah bol vypovedaný buď zo zákonných alebo zmluvne dohodnutých
výpovedných dôvodov, ak dohoda alebo zákon neumožňujú nájomný vzťah vypovedať bez
udania dôvodu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal,
pretože nezistil ich účelne vynaloženie.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Na odôvodnenie dovolania
uviedol, že odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), lebo vec prejednal a rozhodol na odvolacom pojednávaní
6. decembra 2006 o 10.00 hodine v miestnosti č. dv. 10 v budove Krajského súdu v Žiline
v neprítomnosti jeho právneho zástupcu JUDr. A., hoci neboli splnené podmienky
vyplývajúce z § 101 ods. 2 O.s.p., pretože právny zástupca žalovaného v uvedený deň svoju
neúčasť odvolaciemu súdu telefonicky ospravedlnil, súčasne mu oznámil dôvod svojej
absencie (akútne zdravotné ochorenie) a zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu
odvolacieho pojednávania. Právny zástupca žalovaného odoslal aj správu o ospravedlnení
odvolaciemu súdu faxom dňa 8. decembra 2006, ktorú v origináli zaslal aj prostredníctvom
pošty dňa 8. decembra 20006. Dovolateľ mal za to, že lekárske ošetrenie jeho právneho
zástupcu v deň pojednávania je v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania. Odvolací súd tým, že vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti právneho
zástupcu žalovaného, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Potvrdenie o lekárskom
ošetrení právneho zástupcu žalovaného v deň, resp. pred začatím odvolacieho pojednávania
z objektívneho hľadiska nebolo možné predložiť, pretože v rovnakom čase bol právny
zástupca žalovaného ošetrovaný v ambulancii MUDr. L. pre akútne ochorenie - výrazné
bolesti driekovej chrbtice, diagnóza A.. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 243b ods. 2 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec tomuto súdu
vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca sa k doručenému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či mimoriadny opravný prostriedok žalovaného je procesne prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho
proti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 238 O.s.p., lebo dovolanie žalovaného nesmeruje
proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu vysloveného v tejto veci (ktorý v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil
právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo
výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu.
Dovolanie žalovaného by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by konanie
na súdoch nižších stupňov bolo zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p. So zreteľom
na obsah dovolania a so zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) dovolacieho
súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo k závažným procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p.
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo
k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia,
proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Z hľadiska posúdenia existencie
niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je však významný subjektívny názor účastníka o tom, že
v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce
zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal
a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolateľ namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
(§237 písm. f/ O.s.p.). Dovolateľ vyčítal odvolaciemu súdu procesný postup, keď vec
prejednal a rozhodol na odvolacom pojednávaní 6. decembra 2006 v neprítomnosti jeho
právneho zástupcu JUDr. A., hoci neboli splnené podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2
O.s.p., pretože právny zástupca žalovaného v uvedený deň svoju neúčasť odvolaciemu súdu
telefonicky ospravedlnil, súčasne mu oznámil vážny dôvod svojej neprítomnosti (akútne
zdravotné ochorenie) a zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu odvolacieho
pojednávania.
Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti
(čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv
a slobôd). Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom
súdom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje
tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná,
pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu
(§115 ods. 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie. Podľa § 101
ods. 2 Os.p. pokračuje súd v konaní i keď sú účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne
predvolaný účastník na pojednávania bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Citované procesné ustanovenia platili podľa
§ 211 ods. 3 O.s.p. primerane aj pre konanie pred odvolacím súdom v čase jeho rozhodovania
(§ 372o zákona č. 273/2007 Z.z.). Ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať
v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: riadne predvolanie a absencia žiadosti
o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k takémuto odňatiu
možnosti pred súdom konať, treba uviesť, že podľa § 24 O.s.p. sa účastník môže dať v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. si ako zástupcu môže
vždy zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát je
povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania
právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 O.s.p.). Ďalej je potrebné
zdôrazniť, že zástupca, ktorému bolo udelené plnomocenstvo pre celé konanie, je oprávnený
na všetky úkony, ktoré v konaní môže urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p). Ak má účastník
takéhoto zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto
zástupcovi (viď § 49 ods. 1 O.s.p.). Napokon je potrebné uviesť, že v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy. V prejednávanej veci bol postup odvolacieho súdu pri predvolaní právnych
zástupcov účastníkov na pojednávanie dňa 6. decembra 2006 a pri prejednaní veci bez účasti
právneho zástupcu žalovaného v súlade s týmito ustanoveniami.
Obsah úradného záznamu o telefonickom ospravedlnení právneho zástupcu
žalovaného (č.l. 157 spisu) zo 6. decembra 2006 spísaný D., tajomníčkou vec prejednávaného
senátu a jeho oboznámenie na odvolacom pojednávaní 6. decembra 2006 (zápisnica
o pojednávaní zo dňa 6. decembra 2006 č.l. 158 spisu) nezodpovedá tvrdeniam v dovolaní,
podľa ktorých právny zástupkyňa žalovaného mal tiež výslovne požiadať odvolací súd
o odročenie pojednávania na neskorší termín. Odvolací súd v zápisnici o pojednávaní zo
6. decembra 2006 oboznámil obsah telefonického ospravedlnenia právneho zástupcu
žalovaného spísaného formou úradného záznamu zo 6. decembra 2006 s konštatovaním, že
tento ospravedlnil svoju neúčasť na „dnešnom“ pojednávaní (6. decembra 2006) zo
zdravotných dôvodov, žiaden ďalší návrh nebol v ospravedlnení uvedený, a preto bolo bez
prerušenia odvolacieho pojednávania senátom rozhodnuté, že vec bude prejednaná aj
v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. V úradnom zázname sa výslovne uvádza:
„Dňa 6.12.2006 sa telefonicky ospravedlnil Dr. Š., ktorý zastupuje odporcu Mesto B.. Zo
zdravotných dôvodov sa nemôže zúčastniť na dnešnom pojednávaní.“
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že ak procesný úkon právneho zástupcu
žalovaného neobsahoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, odvolací súd postupoval
v súlade so zákonom, keď vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní, i keď z dôležitého dôvodu, avšak bez výslovnej žiadosti
neprítomného účastníka (jeho zástupcu) o odročenie pojednávania totiž umožňuje súdu vec
prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj napr.
R 120/99).
Žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) musí
byť doručená súdu včas a formou aprobovanou právnym predpisom. Podanie môže účastník
urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom (§ 42 ods. 1,
veta prvá O.s.p.). Telefonické podanie voči súdu nepatrí medzi aprobované formy procesných
úkonov podľa Občianskeho súdneho poriadku. Napriek tomu, účastník konania môže robiť
svoje procesné úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektorý úkon túto formu
výslovne neurčuje (§ 41 ods. 1 O.s.p.). V prípade žiadosti o odročenie pojednávania zákon
formu tohto úkonu nepredpisuje. Ak sa však tento procesný úkon realizuje v inej ako
zákonom aprobovanej forme, účastník uskutočňujúci úkon nesie zodpovednosť za jeho
doručenie (z hľadiska včasnosti), aj za jeho obsahové náležitosti (najmä zrozumiteľnosť,
určitosť, úplnosť a pod.). Za úplnosť podania určeného súdu vykonaného telefonickou formou
nesie zodpovednosť ten, kto procesný úkon realizuje, nie však súd, keďže tomu je úkon iba
určený. Ak je úplnosť a určitosť takto uskutočneného procesného úkonu sporná (vykonaného
v telefonickej forme), dôkazné bremeno ťaží účastníka. Ospravedlnenie právneho zástupcu
žalovaného z neúčasti na pojednávaní zaslaného súdu faxom a súčasne aj poštou dňa
8. decembra 2006 (č.l. 162 a 163 spisu) nemožno požadovať za včasné, pretože na jeho obsah
už nemohol odvolací súd po skončení odvolacieho pojednávania 6. decembra 2006 prihliadať.
Dovolateľ nepreukázal, že ním uskutočnený procesný úkon v telefonickej forme dňa
6. decembra 2006 obsahoval výslovnú žiadosť o odročenie odvolacieho pojednávania. Úradný
záznam súdu zo 6. decembra 2006 (č.l. 157 spisu) ani písomné vyjadrenie osoby spisujúcej
tento úradný záznam (D.) z 26. novembra 2007 túto skutočnosť nepreukazujú. Za tohto stavu
veci procesný postup odvolacieho súdu, ktorý dňa 6. decembra 2006 vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného (riadne predvolaného na súdne pojednávanie
dňa 24. novembra 2006) je potrebné považovať za postup v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., a
preto nemožno vyvodiť záver o porušení práva dovolateľa podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Keďže prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 až
3 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ho odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania (z procesných
dôvodov) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca v dovolacom konaní nepodal návrh na
rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto mu ich náhradu dovolací súd
nepriznal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. augusta 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková