Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/108/2007

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

navrhovateľky Mgr. A., bývajúcej v G., prechodne S., zastúpenej v dovolacom konaní

JUDr.. E., advokátom v G. Z., proti odporcom l/ Mestu G., 2/ A., bývajúcej v G.2 a 3/ L.,

o určenie neplatnosti zmluvy, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25. januára 2007 sp. zn.

v znení opravného uznesenia z 31. augusta 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 25. januára 2007 sp. zn. v znení

opravného uznesenia z 31. augusta 2007 sp. zn. z r u š u j e a vec mu

vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta rozsudkom z 23. novembra 2004 č.k. – 203 určil,

že zmluva o prevode vlastníctva bytu z 18. júna 1999 medzi odporcom 1/ ako predávajúcim

a odporkyňou 2/ ako kupujúcou s vkladom č. V 1249/99 z 5. septembra 1999 Správy katastra

Galanta je neplatnou a návrh voči odporcovi 3/ zamietol. Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť

nahradiť navrhovateľke trov konania 15 352.-Sk k rukám jej právneho zástupcu do troch dní.

Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi 3/ trovy konania 10 163.-Sk k rukám

právnej zástupkyne odporcu 3/ do troch dní. Vychádzal zo zistenia, že odporkyňa 2/ nebola

v čase uzavretia namietanej zmluvy nájomníčka predmetného bytu, pretože od 1. júla 1988

do jej postavenia pôvodného užívateľa vstúpila navrhovateľka s odporcom 3/ (v tom čase jej

manželom) v zmysle § 179 ods. 1, § 180 ods. 1 a § 181 Obč. zák. v znení v tom čase platnom.

K uvedenému záveru dospel na základe vykonaného dokazovania, z ktorého mal za

preukázané, že odporkyňa 2/ s nebohým manželom pri odchode z predmetného bytu v roku

1986 do penziónu pre dôchodcov nemali úmysel trvalo spoločnú domácnosť opustiť, ale

šlo len o prenesenie domácnosti týchto manželov, odporkyňa 2/ však po smrti svojho manžela

v roku 1988 odišla z domova dôchodcov do iného bytu a následnými sťahovaniami sa do

ďalších bytov, resp. vrátením sa do domovu dôchodcov, nepreukázala pôvodný úmysel do

predmetného bytu sa vrátiť. Došlo teda k opusteniu spoločnej domácnosti zo strany

odporkyne 2/, na ktorú po smrti jej manžela prešiel užívací vzťah k bytu, a to okamihom, keď

odišla z domova dôchodcov, avšak nie s úmyslom vrátiť sa do pôvodného bytu. Keďže

vlastník bytu – odporca 1/ uzavrel 18. júna 1999 zmluvu o prevode vlastníctva predmetného

bytu s odporkyňou 2/, ktorá však nebola nájomníčkou prevádzaného bytu, došlo k porušeniu

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( ), v dôsledku čoho je

tento právny úkon podľa § 39 Obč. zák. neplatný. Zamietnutie návrhu proti odporcovi 3/

odôvodnil súd prvého stupňa nedostatkom jeho pasívnej legitimácie, keďže tento účastník

konania nebol účastníkom namietanej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Výroky o náhrade

trov konania oprel o ust.

Krajský súd v Trnave na odvolanie odporcov 2/ a 3/ a navrhovateľky ( jej odvolanie

smerovalo len do výroku o náhrade trov konania pre odporcu 3/) rozsudkom z 25. januára

2007 sp. zn. v znení opravného uznesenia z 31. augusta 2007 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ) tak, že

návrh zamietol, odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľke uložil

povinnosť nahradiť odporcom 2/ a 3/ trovy konania v sume 36 649,10.-Sk do troch dní

k rukám ich právnej zástupkyne týchto odporcov. Vychádzal z názoru , že nejestvuje právny

záujem na požadovanom určení neplatnosti prevodnej zmluvy ( ), lebo

takýmto určením sa neobnoví bez ďalšieho navrhovateľkou žiadaný právny stav, jej nájomné

právo k predmetnému bytu, že bude i naďalej existovať neistota v jej právnom postavení

nájomníčky predmetného bytu a nebude daný základ predmetu konania o zrušenie

spoločného nájmu bytu navrhovateľky a odporcu 3/ (vedeného pred Okresným súdom

Galanta pod sp. zn. ). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením

v spojení

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, domáhajúc

sa jeho zrušenia a vrátenia veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila

ustanovením Tvrdila, že má naliehavý právny záujem na

požadovanom určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu a že bez

tohto určenia by bolo ohrozené jej právo na odkúpenie predmetného bytu v zmysle § 16 ods. 1

Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ods. l ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ods.

1 ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) v rozsahu vyplývajúcom z a dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v znení opravného uznesenia treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolateľka napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, pričom svoje zmeňujúce rozhodnutie založil

výlučne na závere, že navrhovateľka nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem

( ). Prípustnosť dovolania možno preto vyvodiť z ust.

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodu, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Obligatórne sa

zaoberal len vadami konania vymedzenými v a inými vadami konania, pokiaľ

mali tieto za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Navrhovateľka v dovolaní namietala , že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ) v otázke existencia naliehavého

právneho záujmu, ktorý vyžaduje

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením

veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis

a či ho správne interpretoval.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a/ o osobnom stave, b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu

alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti

určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na

požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, ktorý musí byť

v čase vyhlásenia rozsudku daný. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý.

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich

skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať

priamo plnenia, tiež vtedy ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo

ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba bude preto

prípustná najmä vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku

ďalších sporov, prípade ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Z hľadiska

skúmania naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení v konaní o neplatnosť

právneho úkonu sa treba zaoberať najmä tým, či a ako sa namietaný právny úkon dotkol

navrhovateľa, resp. ako sa následne premietne do jeho právnych pomerov, a či požadované

určenie môže založiť právne významný následok v právnych pomeroch účastníkov.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu

uvedeným zásadám posudzovania naliehavého právneho záujmu navrhovateľky (§ 80 písm. c/

) nezodpovedá. Nesprávnosť rozsudku odvolacieho súdu je predovšetkým v opomenutí

(prehliadnutí) právneho dosahu požadovaného určenia na pomery účastníkov konania; totiž

ak by návrhu bolo vyhovené, rozhodnutie by deklarovalo stav pred uzavretím predmetnej

zmluvy o prevode vlastníctva bytu, to znamená aj pred vkladom vlastníckeho práva k bytu

v katastri nehnuteľností. Rozsudok o určení neplatnosti právneho úkonu o prevode

vlastníckeho práva k nehnuteľností je záznamovou listinou, na základe ktorej dochádza

k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podľa

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka by v prípade procesného úspechu

dosiahla, že sa obnoví stav, ktorý bol v katastri nehnuteľností pred vložením vlastníckeho

práva a deklaroval by sa stav pred uzavretím namietanej zmluvy (z absolútne neplatného

právneho úkonu, ktorá neplatnosť pôsobí zo zákona a od začiatku, nevzniknú subjektívne

práva a povinnosti). Zároveň by sa takto odstránila spornosť vzťahov medzi účastníkmi, lebo

by sa posúdil nájomný vzťah k predmetnému bytu, ktorý predstavuje podmienku prevodu

bytu do vlastníctva podľa . Z uvedeného je zrejmé, že konanie

v tejto právnej veci z hľadiska jeho predmetu (namietaného právneho úkonu) bezprostredne

sa dotýka právneho postavenia navrhovateľky a jeho vecné vyriešenie môže mať významný

následok v právnych pomeroch účastníkov viažucich sa k predmetnému bytu. Súbor

možných právnych dôsledkov (záverov) – v prípade vyhovenia návrhu na začatie konania – je

evidentný (napr. vlastníctvo odporcu 1/ ako prenajímateľa bytu, chýbajúce oprávnenie

odporkyne 2/nadobudnúť vlastníctvo bytu od odporcu 1/ pre neexistenciu jej nájmu).

Naliehavosť právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení, ktorá vyplýva z jej

prípadného nájomného vzťahu k predmetnému bytu, popri už uvedených atribútoch má

napokon ešte ďalší prvok, ktorý sa vzťahuje k samotnému užívaniu uvedeného bytu

(navrhovateľka upozornila a súd prvého stupňa to aj ustálil, že z bytu bola vyhodená).

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nemožno mať pochybnosť o existencii naliehavého

právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení a tvrdiť, že takéto určenie by

nemalo na jej právne postavenie ako aj vplyv na spor s odporcom 3/ o zrušenie práva

spoločného nájmu k predmetnému bytu, resp. na právo na prevod vlastníctva tohto bytu od

odporcu 1/. V predmetnej veci teda nejde o spor, ktorý by mal iba akademickú povahu bez

praktického právneho významu pre účastníkov konania, kedy by nebola splnená procesná

podmienka určovacieho návrhu podľa spočívajúca v naliehavosti

právneho záujmu na požadovanom určení. Záver odvolacieho súdu, podľa ktorého

u navrhovateľky chýba naliehavý právny záujme na požadovanom určení, nie je preto

správny.

Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že dovolací dôvod vychádzajúci

z ustanovenia bol navrhovateľkou uplatnený opodstatnene.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v znení

opravného uznesenia podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

( ); právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre

odvolací súd záväzný ( ).

V novom rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež aj dovolacieho

konania ( tretia veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2008

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :