Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1cdo/38/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v K.

zastúpenej v dovolacom konaní JUDr. I. R. advokátkou v K., proti žalovanému Ľ. K.

bývajúcemu v K., o 312 500.-Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 27

C 148/2000, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. mája

2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom z 13. januára 2006 sp. zn. zamietol

žalobu o zaplatení 312 500.-Sk s príslušenstvom. O trovách konania vyslovil, že žalovanému

ich náhradu nepriznáva a žalobkyňa nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie vo veci samej

oprel o záver, že nebolo jednoznačne preukázané, že medzi K. a žalovaným K. vznikol právny

vzťah, na základe ktorého K. vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 312.500,- Sk

(zrejme došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke na sumu 130.000,- Sk ), a že nebola preukázaná

legitimácia žalobkyne na podanie žaloby, t.j. že pohľadávka K. prešla na žalobkyňu zmluvou

o postúpení pohľadávky. Rozhodnutie o trovách konania odôvodil ustanovením § 142 ods. 1

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 23. mája 2006 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby

v časti 130 000.-Sk so 17,6% úrokom od 1.1.1997 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov

prvostupňového konania potvrdil. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Potvrdzujúci výrok odôvodnil správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvého

stupňa, s ktorým sa stotožnil ( ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok

odvolacieho súdu aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ust. tvrdila, že

postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že o jej

námietke v odvolaní, že podací lístok (fotokópia ktorého sa nachádza v súdnom spise) je z

8. 10. 1999 (a nie z 8.10.1998 ), nerozhodol ani sa s ňou nevyporiadal (týmto podacím lístkom

podľa jej názoru zaujatého v konaní treba považovať za preukázané, že K. odoslala

oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému). V prípade, že nebolo zrejmé z jej

odvolania, či sa okrem odvolania domáha aj zmeny odôvodnenia napadnutého rozsudku, mala

byť vyzvaná na odstránenie nezrozumiteľnosti tohto podania. Podľa nej kópia podacieho

lístka je jasne čitateľná a zrozumiteľná s údajom dátumu 8. 10. 1999 a prvostupňový aj

odvolací súd sa jednoducho pomýlili, keď za dátum považovali 8. 10. 1998.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr , či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo

veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti

rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo

výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ). V danom prípade dovolanie

smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ani jedného z rozsudkov uvedených

v označených ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

a dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval a teda ani nevyslovil svoj právny názor (§ 238

ods. 2 ). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil prípustnosť dovolania ( ). Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Podané dovolanie by vzhľadom na uvedené mohlo byť procesne prípustné, len ak by

konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z takýchto vád, vyplýva pre dovolací súd z ust. Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Dovolateľka namieta, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom (§237 písm. f/ O.s.p). Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia, je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za

účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. To znamená, že zo strany súdu musí ísť

o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia voči dotknutému účastníkovi, ktorého

bezprostredným následkom je odňatie možnosti konať pred súdom tomuto účastníkovi.

Dovolateľka vytýka odvolaciemu súdu, že rovnako ako súd prvého stupňa mal za

preukázané z kópie podacieho lístka (č.l. 91 spisu), že doporučená zásielka, ktorej

odosielateľom bola K. a adresátom žalovaný, bola podaná 8. 10. 1998. Namieta, že tento údaj

je nesprávny a že správny je údaj 8. 10. 1999. Jej námietka teda spočíva na tom, že odvolací

súd (rovnako ako súd prvého stupňa) chybne vyhodnotil jeden z vykonaných dôkazov.

V takomto prípade však nemôže ísť o vadu v zmysle Súd neodníme účastníkovi

možnosť pred ním konať v prípade, že nesprávne vyhodnotil niektorý z vykonaných dôkazov;

jeho rozhodnutie môže byť z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť ešte sama

osebe nezakladá prípustnosť dovolania podľa I keby tvrdenie

o nesprávnom vyhodnotení jedného z vykonaných dôkazov bolo opodstatnené a vytýkaná

skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia (dovolací súd

tvrdenie dovolateľky z uvedeného aspektu neposudzoval), nezakladala by táto vada

prípustnosť dovolania v zmysle Išlo by totiž o tzv. inú vadu konania podľa

ods. 2 písm. b/ , ktorú nemožno stotožniť (zamieňať) s vadou konania uvedenou v §

237

Nie je pravdou, že by sa odvolací súd nezaoberal tou časťou odvolania žalobkyne, kde

tvrdila, že správny údaj na podacom lístku je 8. 10. 1999. Odvolací súd sa stotožnil so

záverom súdu prvého stupňa, že týmto údajom je 8. 10. 1998. Keďže zaujal takýto záver, je

zrejmé, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tomto smere považoval za správne.

Konotácie žalobkyne v dovolaní o oprave odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa (§ 165

ods. 1 ) vo vzťahu k uvedenému číselnému údaju (potrebe takéhoto procesného postupu,

pretože odvolací súd mal v odvolaní vidieť aj nejasný návrh na takúto opravu) sú za daných

okolností úplne mylné. Dovolací súd iba na okraj poznamenáva, že odvolací súd podľa

odôvodnenia jeho rozsudku samotný dátum na podacom lístku (jeho kópii) nepovažoval

z hľadiska významu pre rozhodovanie za prvoradú skutočnosť, zdôrazniac, že podací lístok

predložený žalobkyňou nie je dôkazom o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky

žalovanému (upozornenie na inkriminovaný dátum na podacom lístku a to vo vzťahu, že na

oznámení o postúpení pohľadávky je dátum 16.9.1999, bolo až ďalším /osobitným/ dôvodom,

ktorý odvolací súd uviedol navyše, ako je to zreteľné z vety jeho odôvodnenia, ktorá začína

slovom „naviac“; išlo tu teda iba o podpornú argumentáciu). Dovolací súd napokon dáva do

pozornosti údaj v žalobe, ktorá došla na súd prvého stupňa 21. septembra 1999, že

postúpenie pohľadávky zmluvou zo 16. 9. 1999 bolo žalovanému doporučeným listom

oznámené.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania nemožno v danom prípade vyvodiť ani

z ustanovenia a ani z ustanovenia , odmietol Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobkyne podľa v spojení s

ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolací súd v dovolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, pretože v tomto konaní mu žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2008

JUDr. Jana Bajánková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :