Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/15/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. bývajúceho v D.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. V. K. advokátom v M., proti odporcovi J. ,

bývajúcemu v S., o zaplatenie 12 760.-Sk , vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 6

C 232/2002, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 5. júna 2007

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom zo 4. decembra 2006 č.k. – 145 konanie

v časti o zaplatenie 3 480 .-Sk zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľovi

uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 1 000.-Sk a tiež povinnosť zaplatiť

Slovenskej republike na účet súdu prvého stupňa trovy štátu 7 134.-Sk. Výrok o zastavení

konania odôvodnil prekážkou právoplatne rozhodnutej veci (§ 103, § 104 ods. 1 prvá veta,

), keďže o sume 3 480.-Sk súd prvého stupňa už právoplatne rozhodol

rozsudkom zo 17. augusta 2001 sp. zn. . Zamietajúci výrok oprel o záver, že došlo

k dohode o urovnaní v zmysle § 585 Obč. zák. a že nároky navrhovateľa sú uhradené, pretože

v liste z 5. februára 2002 je uvedené, že navrhovateľ prijal sumu 10 000.-Sk ako náhradu

škody spôsobenej mu na zdraví odporcom Znaleckým dokazovaním (z odboru

písmoznalectva) mal za preukázané, že túto listinu navrhovateľ podpísal a že sa jednalo

o originál. Výroky o trovách konania odôvodnil a

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline rozsudkom z 5. júna 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( ).

Odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s tvrdením

navrhovateľa, že vec na súde prvého stupňa rozhodoval vylúčený sudca. Nezistil tiež dôvod

pre pochybnosť o pravdivosti znaleckých posudkov podaných v tejto právnej veci. Výrok

o trovách odvolacieho konania oprel o ust. a zistenie, že odporca si

náhradu trov odvolacieho konania napriek úspechu v spore neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietal, že postupom súdu prvého stupňa aj postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ). Súčasne uplatnil aj dovolací dôvod podľa

, keď namietal zaujatosť vec rozhodujúceho sudcu súdu prvého stupňa

a senátu odvolacieho súdu. Tvrdil, že sudca súdu prvého stupňa si s odporcom tykali, že

navrhovateľovi bránil nazerať do spisu, že obsah zápisníc z pojednávaní neobsahuje to, čo sa

udialo (v tejto spojitosti udával, že na pojednávaní 4. decembra 2006 nebolo vyhlásené

uznesenie o skončení dokazovania ani uznesenie o odročení pojednávania na vyhlásenie

rozsudku, že nebol poučený podľa , že zápisnice neobsahujú urážky zo

strany odporcu a že neustále on – navrhovateľ vznášal námietku zaujatosti sudcu). Uviedol, že

sudca súdu prvého stupňa urážky zo strany odporcu voči navrhovateľovi ponechal bez

povšimnutia a nezakročil, že nedôvodne znížil odporcovi preddavok na znalca na 1 000.-Sk,

že nezaslal navrhovateľovi na vyjadrenie odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu prvého

stupňa a že výber znalcov uskutočnil sudca. S poukazom na uviedol, že

skutočnosť, že meno sudcu konajúceho na prvom stupni bolo uvedené v rozvrhu práce senátu

odvolacieho súdu, konajúceho v tej istej veci, ako aj skutočnosť, že bol pred pojednávaním

v pojednávacej miestnosti konajúceho senátu, takisto aj po skončení pojednávania,

odôvodňuje pochybnosť o nezaujatosti tohto senátu. Namietal, že na záver pojednávania

nemohol zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Nesúhlasil

s argumentáciou v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu a vytýkal, že odvolací súd sa

nevyporiadal s jeho mnohými tvrdeniami v odvolaní.

Odporca vo vyjadrení na dovolanie obsah dovolania označil ako súbor nepravdivých

a nelogických tvrdení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo

veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti

rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo

výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ). V danom prípade dovolanie

smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ani jedného z rozsudkov uvedených

v označených ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

a dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval a teda ani nevyslovil svoj právny názor (§ 238

ods. 2 ). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil prípustnosť dovolania ( ) Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Je treba však poznamenať, že aj v prípade, že by išlo o

zmeňujúceho rozhodnutie odvolacieho súdu alebo ak by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania podľa , prípustnosť dovolania by bola vylúčená a to podľa

ods. 5 ; odvolací súd totiž rozhodol o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy.

Dovolanie by v danej veci mohlo byť procesne prípustné len v prípade, že by konanie

bolo postihnuté vadou v zmysle Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z týchto vád, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací

súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť‘ a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Navrhovateľ odôvodnil prípustnosť dovolania ust. , t.j. že

postupom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom. Zároveň tvrdil, že došlo aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. g/

, keďže rozhodoval vylúčený sudca súdu prvého stupňa a vylúčený senát odvolacieho

súdu.

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

O takýto prípad v prejednávanej veci nejde. Z obsahu spisu nemožno vyvodiť záver,

že by súd prvého stupňa alebo odvolací súd odňali navrhovateľovi možnosť konať pred

súdom. Ničím nie je doložené tvrdenie navrhovateľa, že by mu sudca súdu prvého stupňa

bránil nazerať do spisu. V danom kontexte stojí však za povšimnutie, že zhodne udávala

i predsedníčka Okresného súdu Martin v liste z 11. júla 2005 Spr. 554/05 adresovanom

navrhovateľovi (č.l.83-84 spisu), že odmietnutie alebo problémy pri nahliadaní do spisu

z neho nevyplývajú. V tomto liste zároveň inštruktívne navrhovateľovi vysvetlila, ako má

postupovať, ak by mal v budúcnosti akékoľvek problémy s realizáciou práva nazerať do

súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie a že sa môže aktuálne obrátiť na

dozornú úradníčku súdu alebo priamo na predsedu súdu. Z obsahu spisu tiež nevyplýva, že by

obsah zápisníc z pojednávaní nezachytával to, čo sa udialo, ako to namietal dovolateľ.

Dovolací súd pripomína, že každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu

konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť podľa §40 ods.3

posledná veta v znení účinnom od 1.septembra 2005 v zápisnici uvedená. Predseda

senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti

jej zneniu. Z obsahu spisu však nevyplýva a dovolateľ to ani netvrdí, že by podal nejaké

návrhy na doplnenie zápisnice (zápisníc) alebo námietky proti jej (ich) zneniu v zmysle § 40

ods. 3 Nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že sudca súdu prvého stupňa

nevystúpil proti narušovaniu dôstojného a nerušeného priebehu pojednávania a že nezakročil

voči odporcovi. Obsah zápisnice o pojednávaní 13. decembra 2004 preukazuje, že odporca

bol sudcom upozornený, aby v pojednávacej miestnosti druhému účastníkovi netykal

(porovnaj č.l. 73 spisu). Dovolací súd nemá žiaden dôvod stotožniť sa s tvrdením

navrhovateľa, že zápisnica o pojednávaní zo 4. decembra 2006 nesúhlasí vo svojich údajoch

(obsahovo) s tým, čo na pojednávaní sa uskutočnilo.

Postup sudcu súdu prvého stupňa, ktorý nedal doručiť odvolanie odporcu (č.l. 38

spisu) proti uzneseniu súdu prvého stupňa č.k. – 35, bol v plnom súlade s vtedy

platnou procesnou úpravou ( ). Podľa tejto úpravy súd doručí odvolanie,

ktoré smeruje proti rozsudku, ostatným účastníkom. V danej veci však išlo odvolanie proti

uzneseniu a preto takéto odvolanie sa správne navrhovateľovi nedoručovalo.

Je celkom nedôvodná námietka dovolateľa, že výber znalcov uskutočnil sudca súdu

prvého stupňa. Výber (ustanovenie ) znalca v zmysle zásadne uskutočňuje

sudca, nejde o procesné právo účastníka konania. Iné je, že účastníci sa môžu k osobe znalca,

k jeho odbornosti, prípadne aj k okolnostiam, ktoré vzbudzujú pochybnosti o jeho

nezaujatosti, vyjadriť. Navrhovateľ po ustanovení znalkýň zo strany súdu (keď prevzal

uznesenie o ich ustanovení) nevzniesol voči nim žiadne výhrady, hoci súd v uznesení

účastníkov vyzval, aby prípadné námietky proti osobe znalca súdu do 5 dní od doručenia

uznesenia oznámili.

Ani odvolací súd svojim postupom neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred

súdom. Pred týmto súdom - ako to preukazuje obsah zápisnice o pojednávaní pred odvolacím

súdom 5.júna 2007 - mohol vyjadriť svoje stanovisko a návrh ako aj zhrnúť závery nielen

právny zástupca navrhovateľa, ale i samotný navrhovateľ, ktorý však túto možnosť

z vlastného rozhodnutia nevyužil, keďže sa vo svojom prednese obmedzil iba na pripojenie sa

k prednesu svojho právneho zástupcu. Ako relevantný dovolací dôvod neobstoja ani

námietky dovolateľa, že nie je správne, respektíve že je nedostatočné zdôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu. Vytýkané nesprávne právne posúdenie ( ) alebo

procesné pochybenie (tzv. iná vada konania v zmysle ustanovenia s.2 písm.b/ ),

ak by k ním aj došlo, totiž samé osebe prípustnosť dovolania nezakladajú. K takýmto

dôvodom by bolo možno prihliadnuť (sa nimi zaoberať) len za podmienky prípustnosti

dovolania; nejde ale o postup, ktorým by bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred

súdom. Iba na okraj dáva dovolací súd do pozornosti, že splnenie zákonných požiadaviek (§

157 ods.2 v spojení s ) na odôvodnenie rozsudku neznamená, že súd má

dávať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka.

Dovolací súd osobitne skúmal, či nebol naplnený dovolací dôvod a teda i prípustnosť

dovolania podľa v tom, že by rozhodoval vylúčený sudca. Nepovažoval

pritom za rozhodujúcu samotnú skutočnosť, že Krajský súd v Žiline uznesením z 29. apríla

2005 sp. zn. sudcu Okresného súdu v Martine JUDr. L. nevylúčil z prejednáva

a rozhodovania v tejto veci, ale samostatne túto otázku riešil (porovnaj R 59/1997).

Vychádzal z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Cieľu sledovanému uvedeným

ustanovením zodpovedá právna úprava skutočnosti, ktorá je pre vylúčenie sudcu považovaná

za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

1. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Dovolací súd však vzal do úvahy i to že, pri výklade ustanovenia o vylúčení sudcov je

treba vychádzať zo zásady prijatej judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva , podľa

ktorej spravodlivosť nielen že musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je

poskytovaná. Znamená to, že za vylúčeného by bolo možno považovať i takého sudcu, ktorý

by síce bol bez pomeru k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, vzhľadom však na

konkrétny spôsob konania (chovania) by bolo možno objektívne pochybovať o jeho

nezaujatosti. Nestrannosť sudcu sa teda nechápe len ako subjektívny postoj – osobné

presvedčenie sudcu, ale z objektívneho pohľadu, t.j. či sú dané dostatočné záruky vylučujúce

akúkoľvek legitímnu pochybnosť o jeho nezaujatosti.

O takýto prípad vylúčenia sudcu JUDr. L. nešlo.

Predovšetkým neboli zistené žiadne procesné pochybenia zo strany tohto sudcu , keď

námietky navrhovateľa v tomto smere sa ukázali ako nedôvodné. Tvrdený osobný vzťah

medzi sudcom a odporcom nie je ničím doložený a zo spisu nevyplýva žiadne favorizovanie

tohto účastníka namietaným sudcom. Nie je ani pravdivé to, že by sudca súdu prvého stupňa

znížil preddavok na znalca odporcovi, ako to tvrdí navrhovateľ. Z obsahu spisu vychodí, že

práve tento sudca uložil odporcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania vo výške 10 000.-Sk, pričom až na odvolanie odporcu došlo k jeho zníženiu na

sumu 7 000.-Sk (uznesením Krajského súdu v Žiline z 26. januára 2004 sp. zn. ).

Toto uznesenie dal sudca i vymáhať (porovnaj úpravu na č.l. 42 p.v. spisu). Okolnosť, že

odporca zložil zálohu v sume 1000.-Sk v septembri 2004 (č.l. 71 spisu), neznamená, že zo

strany sudcu súdu prvého stupňa došlo k zníženiu preddavku na znalca odporcovi.

Z objektívneho pohľadu nemožno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu súdu prvého

stupňa, ktorý prejednal a rozhodol túto právnu vec. Z jeho postupu v konaní a vystupovania

voči účastníkom konania (porovnaj aj predošlú časť odôvodnenia vo vzťahu k dôvodu podľa

) nemožno zistiť žiadne také nedostatky, ktoré by odôvodňovali

pochybnosť o nezaujatosti tohto sudcu.

Podľa prvá veta na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia,

ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak.

Sudca JUDr. L., ktorý v tejto právnej veci rozhodol ako sudca súdu prvého stupňa,

v čase rozhodovania o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa pôsobil už

ako sudca Krajského súdu v Žiline a to podľa rozvrhu práce pre tento súd na rok 2007

v senáte 9 Co. Okolnosť jeho vylúčenia podľa cit. pri prejednaní

a rozhodovaní v tejto veci na odvolacom súde však neznamená vylúčenie ostatných dvoch

členov tohto senátu a sudkyne z iného senátu odvolacieho súdu, ktorá nahradila sudcu JUDr.

L. pri prejednaní a rozhodovaní v tejto veci.

Dôvod vylúčenia ostatných sudcov odvolacieho súdu nemožno vidieť v tom, že na

tomto súde pôsobí sudca, ktorý predtým rozhodoval veci napadnuté odvolaním ako sudca

súdu prvého stupňa. Nie je pritom rozhodujúce, či pôsobí v senáte, ktorý má (pravdaže bez

jeho účasti) prejednať a rozhodnúť vec, o ktorej tento sudca ako sudca súdu prvého stupňa

rozhodol, alebo v inom senáte odvolacieho súdu. Dôvodom vylúčenia sudcu podľa § 14 ods. 2

je výlučne predchádzajúca účasť príslušného sudcu na prejednávaní a rozhodovaní veci

a z tohto zákonného dôvodu vylúčenia sudcu nemožno vyvodzovať vylúčenie iných sudcov

odvolacieho senátu, u ktorých nie je naplnená citovaná právna norma.

Okolnosť zdržiavania sa sudcu JUDr. L. v pojednávacej sieni odvolacieho senátu pred

prejednaním veci a po prejednaní veci odôvodňuje príslušnosť tohto sudcu k uvedenému

senátu, teda stav, že sa podieľal na rozhodovaní v iných (predošlých a následných) právnych

veciach, v ktorých vylúčený nebol. Z takejto jeho prítomnosti, ktorá spočívala na rýdzo

procesných príčinách, vyvodzovať pochybnosť o nezaujatosti odvolacieho senátu, ktorý

rozhodol v tejto právnej veci, preto nemožno.

Z uvedeného vyplýva, že dovolateľ v tejto veci nedôvodne namietal vady konania

v zmysle a , pričom ani iné vady konania uvedné v

v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť

z ustanovenia

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania nemožno v danom prípade vyvodiť ani

z ust. a ani z ust. 238 , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

navrhovateľa podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Pritom, riadiac sa

právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania, pretože o ich náhradu ani nepožiadal ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :