Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6d2/378254.0aba0c.pdf
PDF · 108.08 KB
No categories available
1Cdo/12/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci
navrhovateľa R., so sídlom T., proti odporcovi F.. so sídlom v C. zastúpenému
v dovolacom konaní Mgr. J., advokátom v B., o určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy ,
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18 C 75/2002, o dovolaní odporcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. augusta 2006, sp. zn. 10 Co 143/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. augusta
2006 sp. zn. 10 Co 143/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave uznesením z 30. augusta 2006 sp. zn. 10 Co 143/2006 odvolanie
odporcu ako oneskorene podané podľa § 218 ods. l písm. a/ O.s.p. odmietol. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi odporcu doručený najneskôr
6. marca 2004 (prvý pokus o doručenie bol vykonaný 2. februára 2004) a odvolanie proti
rozsudku podal odporca 6. apríla 2004, t.j. po uplynutí posledného 30. dňa odvolacej lehoty,
ktorým dňom bol pondelok 5. apríl 2004.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Uznesenie
navrhol zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Prípustnosť
a dôvodnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 237 písm. f/ O.s.p., namietajúc, že jeho právny
zástupca prevzal zásielku s rozsudkom súdu prvého stupňa 8. marca 2004 na pošte č. X. na
Z. ul. X. v B.. Zásielku mu bola odovzdaná s tvrdením, že bola omylom založená do
P.O.BOXu tretej osoby, ktorá ju následne po zistení, že jej zásielka nepatrí, priniesla naspäť
na poštu. Zásielka nebola otvorená, nevykazovala znaky poškodenia a bola z nej odstránená
návratka. Pretože právny zástupca odporcu nemal dôvod neveriť tvrdeniu pracovníčky pošty,
že zásielka bola odovzdaná tretej osobe a vrátená na poštu v ten istý deň, t.j. 8. marca 2004,
napriek absencii návratky prevzal zásielku a považoval za deň doručenia 8. marec 2004.
Dovolateľ namietal, že zo samotnej návratky musí byť zrejmé, že zásielku prevzala tretia
osoba, pretože právny zástupca odporcu zásielku prevzal bez tejto návratky a že odvolací súd
mal v rámci‘ konania preverovať akt doručenia zásielky.
Navrhovateľ navrhol dovolanie odporcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo
ako oneskorené odmietnuté odvolanie odporcu smerujúce proti rozsudku súdu prvého stupňa.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok
prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo potvrdzujúcemu
uzneseniu , vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky
( § 239 ods. 1, 2 O.s.p.). Opravný prostriedok odporcu však napáda uznesenie odvolacieho
súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., je
preto nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu z ustanovenia § 239 O.s.p. vyvodiť
nemožno.
So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
prihliadnuť na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť
rozhodnutia, skúmal dovolací súd, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, nie
je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. K týmto vadám
prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom –
z úradnej povinnosti. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namieta vadu uvedenú v
§ 237 písm. f/ O.s.p., preto dovolací súd zameral svoje skúmanie na posúdenie existencie tejto
vady.
Pod odňatím možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Procesný postup odvolacieho súdu, ktorý ako oneskorene
podané odmietne odvolanie, ktoré bolo podané v zákonom stanovenej lehote, má za následok
vadu konania v zmysle uvedeného ustanovenia.
Podľa § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak
ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do
vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v
oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť
na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 158 ods. 2 O.s.p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručí
účastníkom prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.(účinného v čase podania odvolania) odvolanie sa
podáva do 15 dní od doručenia uznesenia a do 30 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.
Odvolací súd vychádzal z toho, že rozsudok súdu prvého stupňa bol zástupcovi
odporcu doručený 6. marca 2004. Z doručenky pripnutej k č.l. 72, na ktorej ako adresát je
uvedený Mgr. J. č. X., X. B., je pritom o.i. zjavné, že išlo o poštové doručovanie
s doručenkou „doporučene“, avšak nie o doručenie do vlastných rúk adresáta s opakovaným
doručením. Nejednalo sa tu teda o doručovanie do vlastných rúk v zmysle § 47 ods. 1, § 158
ods. 2 O.s.p. Doručenie tejto zásielky s rozsudkom súdu prvého stupňa zástupcovi odporcu
mohlo by obstáť (ako právne účinné doručenie) napriek nesprávnosti zvoleného spôsobu
doručovania iba v tom prípade, ak by zástupca odporcu osobne takúto zásielku prevzal, t.j. ak
by riadne doručenie zásielky adresátovi neovplyvnil nesprávne zvolený spôsob doručenia
zásielky. Zástupca odporcu prevzatie rozsudku súdu prvého stupňa oproti podpisu na
doručenke však poprel s tým, že zásielku prevzala iná (tretia) osoba a že on ju prevzal až
následne (8. marca 2004) po tom, čo ju tretia osoba vrátila na poštu; prevzal ju bez toho, že
by podpísal doručenku od tejto zásielky (doručenka –návratka- už na zásielke nebola).
Ak zákon ukladá doručenie písomnosti do vlastných rúk, takéto doručenie treba mať
za bezpečne preukázané, pretože iba v súvislosti s ním sa odvíja plynutie lehoty na podanie
odvolania. Odvolací súd nemohol mať za bezpečne preukázané doručenie zásielky
s prvostupňovým rozsudkom zástupcovi odporcu 6. marca 2004, keďže táto zásielka sa n e-
d o r u č o v a l a zákonom stanoveným spôsobom (do vlastných rúk) a p o d p i s príjemcu
na doručenke od tejto zásielky je na prvý pohľad celkom odlišný od všetkých podpisov
zástupcu odporcu (vyznačujúcich sa rovnakou charakteristikou) nachádzajúcich sa v spise,
ktoré mal odvolací súd v čase svojho rozhodovania k dispozícii na porovnanie (viď č.l. 29,
doručenka pripnutá k č.l. 52 p.v., č.l. 78, 95, 97).
Za tejto situácie nepreukázania doručenia zásielky s rozsudkom súdu prvého stupňa
zástupcovi odporcu 6. marca 2004 nemohol odvolací súd uzavrieť, že k takémuto doručeniu
došlo a že preto je podané odvolanie odporcu oneskoreným.
Odvolací súd neskúmal, či nemohlo dôjsť k doručeniu zásielky s rozsudkom súdu
prvého stupňa zástupcovi odporcu tzv. náhradným doručením v prípade zásielky zaslanej
v obálke, ktorá je na č.l. 75 spisu. Strohé a navyše nepresné konštatovanie odvolacieho súdu
že „ prvý pokus o doručenie bol vykonaný dňa 2. 2. 2004“ každopádne tzv. náhradné
doručenie tejto zásielky zástupcovi odporcovi neustálil. Podľa uvedenej obálky išlo
o doručovanie do vlastných rúk adresáta – zástupcu odporcu s tým, že neúspešný pokus
o doručenie s výzvou o opakovanom doručení bol 30. januára 2004, opakované doručenie
(druhý pokus o doručenie) 2. februára 2004, kedy bola zásielka uložená.
V odpovedi na výzvu dovolacieho súdu zástupca odporcu uviedol, že v tom čase sa
zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska v Českej republike, kde má na adrese H. X., okr.
P. trvalý pobyt. 30. január 2004 pripadol na piatok, čo je deň, kedy sa vždy zdržiava
a vykonáva prácu na území ČR; podľa jeho záznamov mal 2. februára 2004 celodenné
pracovné stretnutie v malom salóniku hotela V. v B. K svojej odpovedi priložil fotokópie
advokátskeho preukazu SAK a občianskeho preukazu Českej republiky s uvedením trvalého
pobytu.
Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nemožno mať za preukázané, že by bol
zachovaný zákonný postup určený ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., len v prípade dodržania
ktorého môže byť na pošte uložená zásielka považovaná za doručenú.
Ak teda odvolací súd odvolanie odporcu odmietol ako oneskorene podané bez toho,
aby boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal mu týmto rozhodnutím možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v tomto konaní
nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods.
1, 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :