Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/86/2007

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

navrhovateľa Mgr. I., so sídlom v B., správcu konkurznej podstaty úpadcu D. V.

v konkurze, so sídlom v N., proti odporcovi D. so sídlom V. N., v dovolacom konaní

zastúpenému JUDr. N. K. advokátom V. F. ul. X., o neplatnosť zmlúv, vedenej na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo 7. marca 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7. marca 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom z 19. septembra 2005 č.k. – 382

zamietol návrh na určenie neplatnosti piatich kúpnych zmlúv, ktorými D. V. predal odporcovi

v návrhu bližšie označené nehnuteľnosti; navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi

náhradu trov konania v sume 463 788.-Sk na účet právneho zástupcu odporcu. Vychádzal zo

zistenia, že nakladanie s majetkom navrhovateľa podliehalo rozhodnutiu predstavenstva

družstva, ktoré všetky napadnuté prevody svojim uznesením schválilo. Následne boli kúpne

zmluvy podpísané osobami, ktoré na to mali v súlade s , výpisom

z obchodného registra ako i v súlade so stanovami navrhovateľa oprávnenie. Zmluvy sa

nepriečia dobrým mravom, boli uzavreté platne. Nebolo preukázané, že by došlo

k podhodnoteniu reálnej ceny prevádzaných nehnuteľností a tým k poškodeniu veľkého počtu

veriteľov úpadcu, keď správca konkurznej podstaty ohľadom svojho tvrdenia, že reálna cena

nehnuteľností bola omnoho vyššia ako 25 miliónov Sk, nenavrhol vykonať žiadne

dokazovanie. Na platnosť kúpnych zmlúv nemalo žiaden vplyv oneskorené zaplatenie kúpnej

ceny, resp. zaplatenie kúpnej ceny započítaním vzájomných pohľadávok dohodou účastníkov

.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 7. marca 2007 sp. zn.

zmenil podľa rozsudok súdu prvého stupňa a vyhovel návrhu na

určenie neplatnosti všetkých piatich napadnutých kúpnych zmlúv (štyroch kúpnych zmlúv

z 5. marca 2002 a jednej kúpnej zmluvy z 21. mája 2002). Odvolací súd sa síce stotožnil so

súdom prvého stupňa, že k prevodom nebol potrebný súhlas členskej schôdze D. V. na

rozdiel od súdu prvého stupňa však vyslovil názor, že kúpne zmluvy sú v rozpore s dobrými

mravmi. Uviedol, že treba vychádzať zo všetkých okolností prípadu, keď išlo vlastne

o nebankový subjekt, do ktorého vkladali fyzické osoby peňažné prostriedky, ktoré sa im mali

vracať okrem istiny aj s úročením, a bolo potrebné starostlivo a dôsledne posudzovať, či

právne úkony vzhľadom na postupnosť krokov odporcu a konanie štatutárnych orgánov

družstva nevytvárajú podmienky, aby došlo síce k právne perfektnému prevodu vlastníckeho

práva so zaplatením kúpnej ceny započítaním pohľadávok, ale v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd takto dospel k záveru, že všetkých päť kúpnych zmlúv, ktoré boli predmetom

sporu, pre rozpor s dobrými mravmi je treba považovať za právne úkony neplatné podľa §

39 Obč. zák. Úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože sa svojho

procesného práva výslovne vzdal.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Žiadal, aby

dovolací súd rozsudok krajského súdu i rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, aby konanie vo veci prerušil v súlade s § 14 ods. 1

písm. d/ v aktuálnom znení. Dovolanie odôvodnil tvrdením o vadách

podľa a a tiež tvrdením o nesprávnom právnom posúdení veci a to vo

vzťahu k a Obč. zák. Oba nižšie súdy podľa názoru dovolateľa

nesprávne vyhodnotili, že boli splnené podmienky naliehavého právneho dôvodu a aktívnej

legitimácie na podanie návrhu. Namietal, že za návrh správcu konkurznej podstaty na

pokračovanie v konaní nie je možno považovať jeho prejav vôle, že na podanom návrhu trvá.

Odvolaciemu súdu vytýkal výsledok skúmania, podľa ktorého právne úkony (napadnuté

kúpne zmluvy) sú v rozpore s dobrými mravmi ( § 39 Obč. zák ), dôvodiac, že odvolací súd

mal zrejme za to, že dohoda o postúpení pohľadávky je neplatná, avšak platnosť, resp.

neplatnosť dohôd o postúpení pohľadávky neovplyvňovala platnosť kúpnych zmlúv.

Navrhovateľ žiadal dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie je prípustné podľa a podal ho včas účastník konania ( ods.

1 ), zastúpený advokátom ( ), preskúmal bez nariadenia pojednávania

( ) dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a to nad rámec vyplývajúci z prvá veta (lebo vada

konania, ktorá nebola uplatnená v dovolaní, mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci )

a dospel k záveru, že tento rozsudok je treba zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie (, ).

V danej veci je splnená podmienka prípustnosti dovolania, keďže dovolanie odporcu

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ). Ďalšie dva dôvody prípustnosti dovolania, ktoré uplatnil

dovolateľ - vady konania podľa a , však absentujú.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania,

je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť

subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo účastníkom konania

priznáva. Túto procesnú subjektivitu upravuje v a to tak, že ju

má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

V občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú

spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, pričom táto hmotnoprávna

spôsobilosť u fyzických osôb vzniká narodením. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj

právnické osoby (§ 18 ods. 1 Obč. zák.). Aj subjekt, ktorý podľa hmotného práva nie je

spôsobilý mať práva a povinnosti, môže mať spôsobilosť byť účastníkom konania, ak

procesné právo mu v určitom prípade túto procesnú subjektivitu prizná.

Samotné tvrdenie dovolateľa o existencii určitej vady konania v zmysle

ešte nezakladá takúto vadu konania. Navrhovateľom v tomto konaní bol pôvodne D. V. so

sídlom V.. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2003 č.k. – 314

bol vyhlásený konkurz na majetok D. V. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený

Mgr. I. so sídlom v B.. Keďže po vyhlásení konkurzu a ustanovení uvedeného správcu

konkurznej podstaty sa v právnej veci pokračovalo na návrh tohto správcu v zmysle § 14 ods.

5 v znení neskorších predpisov (prednes /stanovisko/ správcu na

pojednávaní súdu v tejto právnej veci, zaznamenaný do zápisnice o pojednávaní, že na návrhu

na začatie konania trvá, nemožno nepovažovať za návrh na pokračovanie v konaní ), správca

konkurznej podstaty sa stal účastníkom konania namiesto úpadcu. V oboch takto na seba

nadväzujúcich prípadoch účastníctva na strane navrhovateľa ide o subjekt disponujúci

spôsobilosťou byť účastníkom konania; tvrdenie dovolateľa o vade podľa § 237 písm. b/

nie je preto opodstatneným.

Rovnako nie je opodstatneným ani jeho ďalšie tvrdenie o vade podľa § 237 pím. c/

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Na strane

navrhovateľa (v oboch už spomenutých prípadoch) nemožno hovoriť o tom, že by nemal

procesnú spôsobilosť a že by z tohto dôvodu potreboval byť procesne zastúpený.

Dovolací súd v rámci svojho prieskumu nezistil ani existenciu ostatných vád

uvedených v , zistil však, že došlo k tzv. inej vade konania. Inou vadou konania

( ), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom od 1.

januára 2002 právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1 cit zákona., ktoré vzniklo rozhodnutím

súdu o neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo

dotknuté ďalšou právnou zmenou.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Naliehavý právny záujem ( ) na určení neplatnosti právnych

úkonov nemožno založiť len na tom, že možnosť domáhať sa vyslovenia neúčinnosti

právnych úkonov nevylučuje, aby sa správca konkurznej podstaty úpadcu domáhal určenia

neplatnosti právnych úkonov (porovnaj R.). Len pozitívna odpoveď na otázku o danosti

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení oprávňuje súd, aby sa vecou meritórne

zaoberal (skúmal právne úkony z hľadiska splnenia požiadaviek kladených na ich platnosť).

Takáto pozitívna odpoveď, t.j. ustálenie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti

zmlúv o prevode nehnuteľností bude však chýbať vtedy, ak sa vlastníckeho práva k týmto

nehnuteľnostiam už dotkla ďalšia právna zmena s dôsledkom v zmysle citovaného

ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 18. júna 2007, sp. zn. , ktorý je publikovaný pod č.

61v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí sudov Slovenskej republiky – zošit

X.).

Zistenie, že práva k príslušnej nehnuteľnosti, ohľadom ktorej sa vedie spor

o neplatnosť prevodu nehnuteľnosti, sa dotýka ďalšia právna zmena v zmysle citovaného § 34

ods. 2 katastrálneho zákona, znamená zistenie, že rozsudok súdu o určení neplatností

právneho úkonu z takéhoto konania by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle v takomto

prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý

určovací návrh nemôže obstáť. Je to dôvod, ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie

k zamietnutiu návrhu.

Významným z hľadiska správneho právneho posúdenia veci (naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení neplatnosti namietaných piatich kúpnych zmlúv) bolo, či

nehnuteľnosti, resp. niektoré z nich, ktoré boli predmetom týchto kúpnych zmlúv, neboli

dotknuté ďalšou právnou zmenou v zmysle citovaného ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho

zákona. K objasneniu, či došlo k takýmto zmenám, mal odvolací súd prikročiť v súlade s

a tretia veta , pretože súd má starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, pričom v priebehu celého konania sa

v listinnej aj inej forme objavil rad indícií, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

napadnutých kúpnych zmlúv, sa prinajmenej sčasti previedli na tretie osoby. Takéto

informácie pochádzajú predovšetkým od samotného navrhovateľa, ktorý už v návrhu na č.l. 5

uvádza, že odporca nehnuteľnosti odpredáva tretím osobám a že navrhovateľ má vedomosť

o tom, že odporca na niektoré nehnuteľnosti podal návrh na vklad v prospech tretích osôb na

Katastrálnom úrade v Ž.. Zmienku o uskutočňovaní takýchto prevodov obsahujú listy

navrhovateľa, ktoré sú na č.l. 37 a 38 spisu. Že zrejme k prevodu na tretie osoby došlo,

nasvedčujú aj údaje správcu konkurznej podstaty, ktoré sú o.i. na č.l. 310 (spomínajú sa druhé

až tretie prevody), č.l. 437, 496 spisu. V zhode s týmito údajmi svedkyňa E. pri svojom

výsluchu uviedla, že u odporcu sa dozvedela, že časť majetku bola predaná tretím osobám

(porovnaj č.l.337 spisu). Tento nemalý rozsah indícií naznačujúcich, že nehnuteľnosti, ktoré

boli predmetom sporných kúpnych zmlúv, prinajmenej sčasti boli už prevedené na tretie

osoby, nemal odvolací súd prehliadnuť, ale mal sa nimi procesne zaoberať (preveriť ich

pravdivosť zistením aktuálneho stavu zápisu vlastníckeho práva k príslušným

nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností). Keďže tak nepostupoval a nezadovážil potrebné

skutkové zistenia, významné pre právne posúdenie veci ( ), založil

odvolací súd tzv. inú vadu konania, na ktorú - hoci nebola v dovolaní výslovne namietaná -

dovolací súd musel v zmysle druhá veta prihliadnuť.

Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že v konaní pred

odvolacím súdom došlo k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( )..

Dovolateľ namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením veci je činnosť

súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu a pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery.

Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie ( ) dostatočný podklad; skúmanie, či

uzatvorené kúpne zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi ( § 39 Obč. zák. ), bez kladného

vyriešenia otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ich neplatnosti je

vylúčené.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :