Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
420/378252.847c9d.pdf
PDF · 92.75 KB
No categories available
1Cdo/70/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J., bytom B.,
proti odporcovi K. A., so sídlom v P. č. , o nep1atnosť skončenia pracovného pomeru
a iné, vedenej na Okresanom súde v Prešove pod sp. zn. 8 C 201/2 o dovolaní
odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2007, č. k. 4Co
201/2006 - 172, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2007,
č. k. 4 Co 201/2006 - 172, o d m i e t a
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. mája 2007, sp. zn. 4 Co 201/2006
rozsudok súdu (s výnimkou výroku o vylúčení nároku na náhradu mzdy) potvrdil
rozsudok Okresného súdu v Prešove, ktorým tento rozsudkom zo 7. februára 2006, č.
k. 8C 201/2002-156 určil, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom
a odporom k 30. aprílu 2002 je neplatné a pracovný pomer trvá. Ďalej určil, že
navrhovateľ k 1. aprílu 2002 splnil podmienky ustanovené v § 17 zákona č.
315/2001 Z. z. v znení k 1. aprílu 2002 a odporcovi uložil povinnosť umožniť
navrhovateľovi zložiť služobnú prísahu a vymenovať ho za príslušníka v stálej
štátnej službe k 1. aprílu 2002. Mzdový nárok navrhovateľa, ako aj rozhodnutie
o trovách konania vylúčil na samostatné konanie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Navrhol,
aby dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove, ako aj rozsudok
Okresného súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie predovšetkým
z dôvodu, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov ( § 23/ písm. a/
O. s. p.). Uviedol, že štátna služba je verejnoprávnym vzťahom a rozhodovanie o ňom
nespadá pod ustanovenie § 7 ods. 1 O. s. p. Súdy môžu (v takomto prípade) vykonávať
svoju právomoc len prostredníctvom správneho súdnictva (§ 7 ods. 2 O. s. p.). Pokiaľ
teda v predmetnej veci rozhodli spôsobom uvedeným vo výroku ich rozhodnutí,
prekročili tak svoju právomoc. Dovolateľ ďalej vytýkal, že konanie je postihnuté aj
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď rozhodnutia
súdov sú nepreskúmateľné a ich dôvod sú nedostatočné, nespĺňajú náležitosti
vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. Napokon uviedol, že dovolaním
napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, lebo súdy
zistený skutkový stav posúdili podľa nesprávnych právnych predpisov a rozhodli aj
nad rozsah petitu. V tejto súvislosti poukázal najmä na podmienky vzniku služobného
pomeru podľa ustanovenia § 17 zákona č. 315/201 Z. z., ako aj na ich súvislosť
s ustanovením § 194 ods. 2 citovaného zákona, na kvalifikačné predpoklady (§ 18 ods.
1, ods. 2 citovaného zákona), ktoré navrhovateľ nespĺňal. Zdôraznil, že navrhovateľ
nespĺňal svoju právnu argumentáciu založil na súčasnom znení ustanovenia § 17 ods.
3 zákona č. 315/200 Z. z. namiesto znenia tohto zákonného ustanovenia účinného
v čase posudzovania podmienok na vymenovanie navrhovateľa do štátnej služby, teda
účinného k 1. aprílu 2002. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal ani
s otázkou, na základe akých skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ spĺňa
podmienku zdravotnej spôsobilosti na výkon predmetnej štátnej služby. Za týchto
okolností považoval skutkový stav za nedostatočne zistený a vydané rozhodnutia za
zmätočné.
Navrhovateľ navrhol, aby dovolací súd dovolanie odporcu zamietol, lebo
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu sú vecne správe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
najskôr preskúmal vec z hľadiska prípustnosti dovolania a zistil, že dovolanie
v predmetnej veci smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.
a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O. s. p.
V predmetnej veci dovolanie v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. nie je
prípustné, lebo odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil.
Dovolanie nie je prípustné ani v zmysle druhého odseku ustanovenia § 238 O. s .p.,
lebo v posudzovanej veci neexistuje rozhodnutie dovolacieho súdu z obdobia, ktoré by
predchádzalo vydaniu dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, a ktoré
by súčasne obsahovalo právny názor dovolacieho súdu na vec, ktorá je predmetom
súdneho sporu; teda nie je splnená podmienka, ktorú ustanovenie § 238 ods. 2 O. s. p.
predpokladá. Prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 238 ods. 3
O. s. p., keď odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil
prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
Keďže ustanovenie § 237 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a) až
g) tohto ustanovenia (t. j. ak ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
nesprávne obsadeným súdom), dovolací súd sa z úradnej povinnosti zaoberal aj
otázkou, či v predmetnej vec k takejto vade nedošlo a teda či nedošlo aj k vade
vytýkanej dovolateľom (t. j. či predmetná vec patrí do právomoci súdu alebo nie
(§ 237 písm. a/ O. s. p. ). Dospel k záveru, že k žiadnej takejto vade v predmetnej veci
nedošlo a teda že nedošlo ani k vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. a/ O. s. p.
Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žiadne administratívne rozhodnutie v predmetnej
veci vydané nebolo. Existovalo iba oznámenie z 2. apríla 2002, v zmysle ktorého sa
navrhovateľovi končí pracovný pomer dňa 30. 9. 2002 (§ 197 ods. 2 písm. c zákona č.
315/2001 Z. z.), ktoré však nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo
spôsobilým predmetom preskúmavania v zmysle piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku. Navyše, medzi účastníkmi konania ešte neexistoval vzťah, ktorý by sa mohol
spravovať podľa zákona o štátnej službe (o akom odporca sa v podstate zmieňuje
v podanom dovolaní). Za týchto okolností by neprejednanie návrhu navrhovateľa
a zastavenie konania pre nedostatok podmienky konania (právomoci súdu) mohol
znamenať odmietnutie spravodlivosti.
Keďže dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle ustanovenia § 238
O. s. p. a dovolací súd nezistil žiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa
ustanovenia § 237 O. s. p., dovolanie odporcu bolo treba v zmysle ustanovenia § 243b
ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť. Na tomto závere nič
nemohla zmeniť ani prípadná vecná nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia,
ani ďalšie dovolateľom vytýkané nedostatky, lebo v podstate predstavuje iba jeden
z dovolacích dôvodov (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), ale súčasne nepredstavujú aj
podmienku prípustnosti dovolania. Navyše, z obsahu spisu nevyplýva, že súdy rozhodli
nad rámec žalobného návrhu; rozhodli v rozsahu návrhu, v akom bol navrhovateľom
upravený na pojednávaní 7. februára 2006.
Najvyšší súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi
náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli
(§ 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2008
JUDr. Daniela Švecová,v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: