Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/70/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J., bytom B.,

proti odporcovi K. A., so sídlom v P. č. , o nep1atnosť skončenia pracovného pomeru

a iné, vedenej na Okresanom súde v Prešove pod sp. zn. 8 C 201/2 o dovolaní

odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2007, č. k. 4Co

201/2006 - 172, takto

rozhodol:

Dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2007,

č. k. - 172, o d m i e t a

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. mája 2007, sp. zn.

rozsudok súdu (s výnimkou výroku o vylúčení nároku na náhradu mzdy) potvrdil

rozsudok Okresného súdu v Prešove, ktorým tento rozsudkom zo 7. februára 2006, č.

k. -156 určil, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom

a odporom k 30. aprílu 2002 je neplatné a pracovný pomer trvá. Ďalej určil, že

navrhovateľ k 1. aprílu 2002 splnil podmienky ustanovené v § 17 zákona č.

v znení k 1. aprílu 2002 a odporcovi uložil povinnosť umožniť

navrhovateľovi zložiť služobnú prísahu a vymenovať ho za príslušníka v stálej

štátnej službe k 1. aprílu 2002. Mzdový nárok navrhovateľa, ako aj rozhodnutie

o trovách konania vylúčil na samostatné konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Navrhol,

aby dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove, ako aj rozsudok

Okresného súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie predovšetkým

z dôvodu, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov ( § 23/ písm. a/

). Uviedol, že štátna služba je verejnoprávnym vzťahom a rozhodovanie o ňom

nespadá pod ustanovenie Súdy môžu (v takomto prípade) vykonávať

svoju právomoc len prostredníctvom správneho súdnictva ( ). Pokiaľ

teda v predmetnej veci rozhodli spôsobom uvedeným vo výroku ich rozhodnutí,

prekročili tak svoju právomoc. Dovolateľ ďalej vytýkal, že konanie je postihnuté aj

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď rozhodnutia

súdov sú nepreskúmateľné a ich dôvod sú nedostatočné, nespĺňajú náležitosti

vyplývajúce z ustanovenia Napokon uviedol, že dovolaním

napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, lebo súdy

zistený skutkový stav posúdili podľa nesprávnych právnych predpisov a rozhodli aj

nad rozsah petitu. V tejto súvislosti poukázal najmä na podmienky vzniku služobného

pomeru podľa ustanovenia § 17 zákona č. 315/201 Z. z., ako aj na ich súvislosť

s ustanovením § 194 ods. 2 citovaného zákona, na kvalifikačné predpoklady (§ 18 ods.

1, ods. 2 citovaného zákona), ktoré navrhovateľ nespĺňal. Zdôraznil, že navrhovateľ

nespĺňal svoju právnu argumentáciu založil na súčasnom znení ustanovenia § 17 ods.

3 zákona č. 315/200 Z. z. namiesto znenia tohto zákonného ustanovenia účinného

v čase posudzovania podmienok na vymenovanie navrhovateľa do štátnej služby, teda

účinného k 1. aprílu 2002. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal ani

s otázkou, na základe akých skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ spĺňa

podmienku zdravotnej spôsobilosti na výkon predmetnej štátnej služby. Za týchto

okolností považoval skutkový stav za nedostatočne zistený a vydané rozhodnutia za

zmätočné.

Navrhovateľ navrhol, aby dovolací súd dovolanie odporcu zamietol, lebo

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu sú vecne správe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

najskôr preskúmal vec z hľadiska prípustnosti dovolania a zistil, že dovolanie

v predmetnej veci smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/

a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení

V predmetnej veci dovolanie v zmysle ustanovenia nie je

prípustné, lebo odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil.

Dovolanie nie je prípustné ani v zmysle druhého odseku ustanovenia § 238 O. s .p.,

lebo v posudzovanej veci neexistuje rozhodnutie dovolacieho súdu z obdobia, ktoré by

predchádzalo vydaniu dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, a ktoré

by súčasne obsahovalo právny názor dovolacieho súdu na vec, ktorá je predmetom

súdneho sporu; teda nie je splnená podmienka, ktorú ustanovenie

predpokladá. Prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 238 ods. 3

, keď odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil

prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu ( ).

Keďže ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a) až

g) tohto ustanovenia (t. j. ak ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom), dovolací súd sa z úradnej povinnosti zaoberal aj

otázkou, či v predmetnej vec k takejto vade nedošlo a teda či nedošlo aj k vade

vytýkanej dovolateľom (t. j. či predmetná vec patrí do právomoci súdu alebo nie

( ). Dospel k záveru, že k žiadnej takejto vade v predmetnej veci

nedošlo a teda že nedošlo ani k vade uvedenej v ustanovení

Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žiadne administratívne rozhodnutie v predmetnej

veci vydané nebolo. Existovalo iba oznámenie z 2. apríla 2002, v zmysle ktorého sa

navrhovateľovi končí pracovný pomer dňa 30. 9. 2002 (§ 197 ods. 2 písm. c zákona č.

), ktoré však nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo

spôsobilým predmetom preskúmavania v zmysle piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku. Navyše, medzi účastníkmi konania ešte neexistoval vzťah, ktorý by sa mohol

spravovať podľa zákona o štátnej službe (o akom odporca sa v podstate zmieňuje

v podanom dovolaní). Za týchto okolností by neprejednanie návrhu navrhovateľa

a zastavenie konania pre nedostatok podmienky konania (právomoci súdu) mohol

znamenať odmietnutie spravodlivosti.

Keďže dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle ustanovenia § 238

a dovolací súd nezistil žiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa

ustanovenia , dovolanie odporcu bolo treba v zmysle ustanovenia

ods. 4 v spojení s odmietnuť. Na tomto závere nič

nemohla zmeniť ani prípadná vecná nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia,

ani ďalšie dovolateľom vytýkané nedostatky, lebo v podstate predstavuje iba jeden

z dovolacích dôvodov ( ), ale súčasne nepredstavujú aj

podmienku prípustnosti dovolania. Navyše, z obsahu spisu nevyplýva, že súdy rozhodli

nad rámec žalobného návrhu; rozhodli v rozsahu návrhu, v akom bol navrhovateľom

upravený na pojednávaní 7. februára 2006.

Najvyšší súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi

náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli

( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2008

JUDr. Daniela Švecová,v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: