Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sž/57/2007

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Elexovej a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,

v právnej veci žalobcu : S. T., a.s., IČO : X., so sídlom N. S., zast. JUDr. J. R., advokátom, so

sídlom Advokátskej kancelárie K., proti žalovanému : Telekomunikačný úrad Slovenskej

republiky, so sídlom Továrenská ulica č. 7, 810 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia predsedu žalovaného zo dňa 02.04.2007 č. 21/01/2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie žalovaného č. 21/01/2007

zo dňa 2. apríla 2007 r u š í a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 30 dní náhradu trov konania vo výške

21.352,-- Sk k rukám jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím o rozklade č. 21/01/2007 zo dňa 2. apríla 2007 predseda žalovaného

správneho orgánu zmenil podľa a o elektronických

komunikáciách (ďalej v texte rozsudku len „“) v bode 2 v písmenách a),

c) a e) výrok napadnutého rozhodnutia odboru ekonomickej regulácie žalovaného č.

641/14/2006 zo dňa 02. novembra 2006 vo veci určenia významného podniku na

veľkoobchodnom trhu č. 5 (veľkoobchodný relevantný trh širokopásmového prístupu, ktorým

je sprístupnenie elektronických komunikačných sietí rýchlosťou vyššou ako 256 kbit/s) s tým,

že ostatné časti výroku napadnutého rozhodnutia zostávajú nezmenené.

Nakoľko potvrdený výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je veľmi

podrobný, Najvyšší súd Slovenskej republiky podáva iba stručnú charakteristiku jeho

jednotlivých bodov :

1) v bode 1. výroku je spolu so stručným odôvodnením deklarované, že žalobca je v zmysle

významným podnikom na veľkoobchodnom trhu č. 5

2) v bode 2. výroku sú žalobcovi v pozícii významného podniku uložené nasledovné

povinnosti v tomto poradí:

a. povinnosť transparentnosti prístupu podľa s podrobnou

špecifikáciou jednotlivých úloh z toho pre žalobcu vyplývajúcich,

b. povinnosť nediskriminácie podľa a ,

c. povinnosť viesť oddelenú evidenciu podľa

s podrobnou špecifikáciou postupu žalobcu pri zostavovaní evidencie, jej členenia

a predkladaní jednotlivých informácií žalovanému,

d. povinnosť včas a za primeraných a objektívnych podmienok splniť odôvodnenú

a opodstatnenú žiadosť o používanie určitých prvkov siete a pridružených

prostriedkov a o prepojenie sietí podľa s podrobnou

špecifikáciou jednotlivých úloh pre žalobcu z toho vyplývajúcich a s tým

súvisiacich činností (body i/ až ix/),

e. povinnosť regulácie cien podľa , a to čo do ich

štruktúry ako aj predkladania kalkulácií a postupov žalovanému.

Uvedené prvostupňové rozhodnutie je podľa žalovaného odôvodnené podrobným

rozborom kritérií uvedených v až m) , na základe

ktorých prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobcu je nutné označiť

za významný podnik.

Ďalej sa prvostupňové rozhodnutie venovalo jednotlivým pripomienkam žalobcu, ktoré

boli obsiahnuté v jeho liste zo dňa 14.09.2006 (a to pochybnosti o ukončení konzultácií,

absencii trojkriteriálneho testu predurčeného čl. 9 Odporúčania, nedostatočnosť analýzy, ktorá

navyše nie je dopracovaná, neprihliadnutie na princíp technologickej neutrality v zmysle čl. 8

ods. 1 Rámcovej smernice, nezdôvodnenie „ex-ante“ regulácie, nezobratie do úvahy princípov

v čl. 8 ods. 2 Rámcovej smernice, nesúhlas s definíciou veľkoobchodného trhu č. 5 bez

prihliadnutia na jeho geografickú segmentáciu, nezohľadnenie stanoviska žalobcu,

nezohľadnenie priaznivejších výsledkov predchádzajúceho postupu žalovaného na toto

rozhodnutie a v čo najväčšej miere zohľadnenie stanoviska Európskej komisie žalovaným

s tým, že svoj nesúhlasný postoj k jednotlivým pripomienkam žalobcu prvostupňový orgán

žalovaného objasnil na str. 20 až 25 cit. rozhodnutia.

Takisto správny orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí zdôraznil tú skutočnosť,

že po tom, čo bol žalobca listom zo dňa 19.09.2006 v súlade s

Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) vyzvaný, aby sa pred vydaním rozhodnutia

vyjadril nielen k jeho podkladu, ale aj k spôsobu jeho zistenia, požiadal o vykonanie ústneho

pojednávania, ktoré prebehlo vo viacerých navrhnutých sporných bodoch v zmysle tejto

žiadosti dňa 18.10.2006.

Napadnutým rozhodnutím predsedu žalovaného o rozklade bol hore uvedený výrok

rozhodnutia zmenený v jeho časti 2 nasledovne

- v písm. a) bola okrem pôvodne špecifikovaných úloh doplnená aj úloha :

Referenčná ponuka na veľkoobchodný prístup musí obsahovať podmienky prístupu na

všetkých geografických úrovniach siete spoločnosti S. T., ako aj podmienky prístupu na úrovni

ATM a IP.

- v písm. c) bola vykonaná nasledovná zámena rokov :

Slová „za rok 2005“ sa nahrádzajú slovami „za rok 2006“.

- v písm. e) bola celkom odlišným spôsobom individualizovaná v skoršom rozhodnutí iba

spomenutá metóda plne alokovaných historických nákladov, a to matematickými vzorcami

s presne špecifikovanými vstupnými veličinami (náklad a objem vlastného a cudzieho

kapitálu, sadzba dane z príjmu, výnosnosť bezrizikovej investície, beta koeficient

telekomunikačného trhu a výnosnosť trhu), ďalej bol uložený zákaz podmienenia

poskytovania služieb žalobcom, ktorú si je žiadajúci podnik schopný sám zabezpečiť, ďalej

bola uložená povinnosť zachovať v zmysle pripojeného matematického vyjadrenia nerovnosť

medzi cenou účtovanou za 1 GB prenesených dát a veľkoobchodným výnosom žalobcu.

Čiastkovú zmenu výroku v bode 2 písm. a), ako aj potvrdenie napadnutých zvyšných

častí výroku žalovaný vo svojom rozhodnutí o rozklade odôvodnil tým, že na základe analýzy

veľkoobchodného trhu č. 5 dospel k záveru, že na tomto trhu nie je efektívna súťaž

a z vlastného podnetu začal dňa 08. marca 2005 podľa zák. č. 17 ods. 1 správne konanie

vo veci určenia žalobcu ako významného podniku na tomto veľkoobchodnom trhu.

Ďalej vo svojom rozhodnutí o rozklade žalovaný podrobne odôvodnil viaceré námietky

žalobcu v tom poradí, ako nasledujú :

1. námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu vrátane námietky nezverejnenia

výsledkov konzultácií, správy o konzultačnom postupe a neinformovanosti o rozsahu

správneho konania, pričom zdôraznil nielen samotný fakt predloženia výsledkov analýzy

dňa 01. júna 2006, ale aj viacnásobné komunikácie medzi žalovaným a žalobcom počas

celého procesu vykonávania analýzy vrátane ústneho pojednávania z 18.10.2006 ohľadne

stanoviska Komisie EÚ (str. 10 rozhodnutia),

2. námietka nesprávneho vyhodnotenia kritérií podľa § 16 vrátane námietky, že geografické

vymedzenie relevantného trhu je totožné s geografickým rozsahom siete konkrétneho

mobilného operátora (str. 11 rozhodnutia),

3. námietka ďalších procesných pochybení vrátane námietky absencie vymedzenia rozsahu

poskytovaných služieb vrátane konkurujúcich spoločností, jednotlivých prenosových

rýchlostí, poprípade technologickej neutrality a ex-ante regulácie (str. 11 a 12

rozhodnutia),

4. námietka nezrozumiteľnosti a nevykonateľnosti uložených povinností vrátane námietky

uloženia povinnosti prístupu pod písm. d) a nákladov s tým súvisiacich, povinnosti

regulácie cien podľa písm. e), nedodržania zásad regulácie, ako aj princípu oprávnenosti

a primeranosti uložených povinností, nezdôvodnenie neuplatnenia zásady „oddeleného

ukladania povinností“, porušenie zásady súčinnosti s účastníkmi konania,

5. námietka vágnosti a právnej nevykonateľnosti povinnosti zverejniť akýkoľvek návrh

na zmenu zmluvných podmienok poskytovania služby ukončenia volaní v sieti žalobcu,

6. požiadavka stanoviť a presne špecifikovať obsahové vymedzenie rozsahu a úrovne

detailu, v akom majú byť jednotlivé údaje zverejnené na internetovej stránke žalobcu,

7. námietka nedostatočného zdôvodnenia povinnosti nediskriminačného prístupu,

8. námietka k povinnosti prístupu k určitým sieťovým prostriedkom a

9. námietka k povinnosti viesť oddelené evidencie, ktorá je uložená nad rámec § 20 zák.

č. a princípu proporcionality,

ktorým všetkým nevyhovel.

Vo včas podanej žalobe zo dňa 4. júna 2007 proti uvedenému rozhodnutiu predsedu

žalovaného namietal žalobca postupne nasledovné žalobné dôvody zoradené do 3 základných

skupín, či už procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, tzn. v 1. skupine : vo vzťahu

k určeniu postavenia významného podniku, v 2. skupine : k ukončeniu procesu konzultácií a

v 3. skupine k jednotlivým uloženým povinnostiam, a to nasledovne :

1. porušenie zásady zákonnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 1 Správneho poriadku v spojení

s , nakoľko v konaní

a. bol porušený pri zadefinovaní relevantného trhu

a postavenia žalobcu na ňom, čo je východiskom pre posúdenie postavenia

žalobcu na trh

b. nevykonanie trojkriteriálneho testu žalovaným na preskúmanie opodstatnenosti

“ex-ante“ regulácie

c. bola porušená povinnosť prihliadať na Európsky regulačný rámec v zmysle § 11

ods. 1 , a to konkrétne neprihliadnutím na obsah recitálu 27

Smernice EP a Rady č. 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre

elektronické komunikačné siete a služby

d. porušená povinnosť vyplývajúca pre žalovaného z

Z.z. o spôsobe ukončenia konzultácií, nakoľko žalobcovi nebola do dňa podania

žaloby doručená správa o ukončení konzultácií, čím nesplnil zákonný predpoklad

na začatie správneho konania uvedený v

2. porušenie zásady spoľahlivého zistenia skutkového stavu, pretože v zmysle § 47 ods. 3

Správneho poriadku sa ani prvostupňový ani druhostupňový orgán náležite nevysporiadali

s námietkami žalobcu vznášanými ním počas správneho konania. Ide najmä o opakované

námietky vo vzťahu k zadefinovaniu relevantného trhu a k jeho odôvodneniu v dimenzii

vecnej alebo geografickej, ktoré námietky sa týkali zastupiteľnosti technológií,

efektívnejšej miere súťaže vo viacerých geografických oblastiach (najmä žalobca

zdôrazňuje existujúcu silnú súťaž v Bratislave a Košiciach). Vo vzťahu k vecnej dimenzii

relevantného trhu žalovaný odignoroval vykonanie analýzy a definovanie relevantného

trhu podľa jednotlivých kritérií a obdobne aj v prípade geografickej dimenzie

relevantného trhu žalovaný nezobral do úvahy požiadavky čl. 60 Usmernenia EK, podľa

ktorého geografický trh môže pokrývať územie aj viacerých krajín.

3. porušenie zásady aktívnej súčinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku,

lebo žalobcovi nielen počas konania o rozklade nebola daná možnosť sa vyjadriť k obsahu

vzorcov, prostredníctvom ktorých mu bola uložená povinnosť kalkulácie ceny, ale aj mu

bolo v rozpore s § 33 Správneho poriadku znemožnené pred vydaním druhostupňového

rozhodnutia sa vyjadriť k jeho podkladom.

4. porušenie zásady dvojinštančného konania, nakoľko predseda žalovaného tak podstatne

zmenil vo svojom druhostupňovom rozhodnutí výrok v časti 2 písm. e), že sa podľa

mienky žalobcu už jedná o prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému mu bol týmto

postupom žalovaného v rozpore s , 48 ods. 2 a 50 ods. 3 Slovenskej

republiky odopreté právo na podanie opravného prostriedku

5. rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, lebo nie je z neho zrejmé, z akých

skutočností žalovaný vychádzal pri určení žalobcu za významný podnik, či zohľadnil

výskyt iných poskytovateľov a či tento postup bol v súlade so zákonom a či úplne

spoľahlivo zistil skutkový stav;

a. najmä podľa žalobcu bolo týmto postupom žalovaného porušené ust. § 3 ods. 4,

§ 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, lebo pre vydanie rozhodnutia v mesiaci

09/2006 o postavení podniku žalobcu využil žalovaný neaktuálne údaje o podiele

žalobcu na relevantnom trhu, ktoré boli získané v období od druhej polovice roku

2004 až po 31.12.2006.

b. Tento záver žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný vôbec vo svojich

zisteniach v sledovanom období nezohľadnil spustenie veľkoobchodného prístupu

A. P. od 1. marca 2006 a od 1.mája 2006 A. P. N..

c. Rovnako žalovaný nezohľadnil informácie o ďalších konkurentoch žalobcu,

zoznam ktorých žalobca počas správneho konania doručil a žalovaný iba na str. 22

svojho napadnutého rozhodnutia o rozklade (podľa súdu malo byť správne

uvedené prvostupňové rozhodnutie) priznáva, že ich nemohol zobrať do úvahy,

lebo boli predložené až po doručení výzvy na vydanie rozhodnutia. S tým však

žalobca s poukazom na svoje právo uvedené v § 33 ods. 2 Správneho poriadku ako

aj na zásadu materiálnej pravdy nesúhlasí, lebo ak vyjadrenie účastníka malo

vplyv na rozhodnutie, potom ho mal preskúmať a až potom vydať správne

rozhodnutie.

d. Navyše žalovaný neskúmal budúci vývoj na relevantnom trhu v súlade s čl. 20, 27,

35 a 80 Usmernenia.

6. Uloženie neprimeraných a neodôvodnených povinností

a. neakceptovanie princípu primeranosti s odkazom na ust. § 6 ods. 4 zák.

č. , ako aj Rámcovej smernice a tiež , 20, 32 a 117

Usmernenia, ktorý pre orgán verejnej moci predstavuje zákaz uložiť povinnosti,

ktoré presahujú rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie sledovaného

cieľa. Ak je možné dosiahnuť cieľ iným, pre adresáta opatrenia menej zaťažujúcim

spôsobom, potom orgán verejnej moci musí nevyhnutne použiť tento spôsob.

b. Žalobca predovšetkým poukázal na to, že žalovaný uložil žalobcovi všetky

povinnosti, avšak sa vo svojich rozhodnutiach už nezaoberal tým, či je uloženie

daných povinností primerané cieľom, ktoré sa snaží žalovaný rozhodnutím

dosiahnuť. Navyše žalovaný vo svojej analýze vôbec nezohľadnil, či určitá

povinnosť rieši nejaký konkrétny problém existujúci na relevantnom trhu a už

vôbec nie to, či je určitá povinnosť primeraná tomuto problému a do akej miery

zaťažuje žalobcu.

c. Regulácia cien – podľa žalobcu žalovaný nevykonal analýzu a porovnanie cien

na relevantnom trhu podľa , a napriek tomuto

nedostatku uložil žalobcovi povinnosť regulácie cien podľa § 22 ods. 1 cit. zákona,

ktorá sa môže podľa uvedeného ustanovenia uložiť len v prípade, ak TÚSR

na základe analýzy relevantného trhu zistí, že nedostatok efektívnej súťaže

umožňuje významnému podniku požadovať neprimerané ceny.

d. Takisto žalovaný pri cenovej regulácii prekročil rámec citovaného § 22, lebo

akúkoľvek zmenu ceny (dočasnú aj trvalú) voči vlastným účastníkom (koncovým

užívateľom) je žalobca povinný primeraným spôsobom a v rovnakom čase

premietnuť aj do ceny za veľkoobchodný širokopásmový prístup.

e. Takisto žalobca pri cenovej regulácii v prípade uvedenia nových služieb pre

svojich účastníkov, resp. zmeny ceny alebo technických parametrov existujúcich

služieb poskytovaných svojim účastníkom je povinný doplniť referenčnú ponuku

o zodpovedajúcu veľkoobchodnú službu v lehote do 45 dní, čo ho priamo vylučuje

z efektívnej súťaže na súvisiacom maloobchodnom trhu, keď mu ukladá, aby

všetky svoje strategické (trvalá zmena ceny) ako aj taktické obchodné rozhodnutia

(dočasná zmena ceny) v neprimerane dlhej lehote komunikoval ostatným

súťažiteľom.

f. Povinnosť prístupu na úrovni „IP“ ako aj „ATM“ je uložená bez toho, aby

žalovaný identifikoval nejaký súvisiaci problém na relevantnom trhu, ktorý by jej

uložením bolo potrebné riešiť. Najmä zabezpečiť prístup na úrovni ATM je

technicky, investične, procesne a časovo nepomerne náročnejší, táto technológia je

navyše nemoderná a záujem o jej využitie je minimálny a uloženie povinnosti

musí byť vždy čo najmenšou záťažou pre žalobcu a súčasne musí byť aj

efektívnou a splniteľnou povinnosťou.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.10.2007 vyplýva, že sa pridržiava dôvodov

uvedených vo svojom skoršom rozhodnutí o rozklade. Súčasne vyjadril postupne a podrobne

svoj nesúhlas s jednotlivými argumentmi žalobcu, tzn. nesúhlasil s možnosťou zmeny

rozhodnutia o vymedzení relevantných trhov, odmietol argumenty týkajúce sa absencie

podmienok pre začatie konania, rozporu so základnými princípmi regulácie a odporúčaniami

Európskej komisie, ako aj vzťahujúce sa k údajnému porušeniu § 3 ods. 2, § 33, § 47 ods. 3

Správneho poriadku, resp. námietku o tom, že žalovaný nepostupoval pri ukladaní

jednotlivých povinností v súlade so zákonom.

Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť podľa .

Žalovaný na pojednávaní dňa 15. júla 2007 krátkou cestou predložil svoje vyjadrenie,

podľa ktorého účelom preskúmavaného rozhodnutia bolo vytvoriť konkurenčné prostredie

na trhu veľkoobchodného širokopásmového prístupu, čo podľa žalovaného bolo náležite

odôvodnené nielen v analýze, ktorá je podkladom rozhodnutia, ale aj v jeho rozhodnutiach

1. a 2. stupňa. Ďalej žalovaný v svojom vyjadrení zdôraznil, že žalobca umožňuje

alternatívnym operátorom poskytovať širokopásmový internet len formou tzv. opätovného

predaja, pri ktorom alternatívni operátori pôsobia v podstate ako „agenti“ žalobcu, ktorí

predávajú služby žalobcu pod vlastným menom. Žalobca má však, na rozdiel od ostatných

operátorov, sieť na celom Slovensku a dodržiavaním uložených povinností v napadnutých

rozhodnutiach by sa podľa žalovaného dosiahlo rozšírenie internetu do všetkých miest

Slovenska a vzhľadom na to, že by vznikla konkurencia na tomto trhu, aj jeho zlacnenie pre

obyvateľstvo.

V ďalšom svojom vyjadrení z 22. júla 2008 žalovaný najmä podrobnejšie zdôvodnil

zmenu bodu 2 písm. e) výroku napadnutého rozhodnutia prvého stupňa. Žalovaný opätovne

konštatoval, že so stanovením cien, tak ako žalobca navrhoval, tzn. na základe priemerných

hodnôt nákladov a výnosov, nesúhlasil, ale vo svojom rozkladovom rozhodnutí čiastočne

akceptoval pripomienku žalobcu, aby žalobca mohol pokryť všetky náklady spojené

s poskytovaním veľkoobchodného širokopásmového prístupu a vo výroku druhostupňového

rozhodnutia uložil povinnosť stanoviť nielen ceny veľkoobchodného širokopásmového

prístupu, ale aj ceny súvisiacich služieb tak, aby tieto obsahovali iba náklady, ktoré s týmito

službami súvisia.

Ďalej sa žalovaný už sústredil na objasnenie úloh a funkcií v rozhodnutí použitých

vzorcov WACC, CGBISP (vzorec na výpočet ceny v závislosti od objemu prenesených dát) a

CBB (vzorec na výpočet ceny v závislosti od rýchlosti prenesených dát), ktoré oba dva sú

založené na metóde RETAIL MINUS. Na základe námietky žalobcu o nezrozumiteľnosti

a nevykonateľnosti uložených povinností žalovaný na výpočet veľkoobchodného výnosu

za celkový objem dát prenesený sieťou žalobcu jeho koncovými účastníkmi presne určil,

ktoré náklady sa majú odrátať od tržieb žalobcu z mesačných poplatkov vrátane tržieb

za objem prenesených dát účtovaných nad rámec dátového limitu. Žalovaný takisto zdôraznil,

že oba vzorce pre výpočet CGBISP a CBB sú iba matematickým vyjadrením toho, čo je slovne

uvedené na strane 3 vo výroku prvostupňového rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný

rozhodovať o žalobe ( v spoj. s ust. a

a nasl. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce správne

konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa Druhej hlavy Piatej časti

(v texte rozsudku len „“). Po zistení,

že žaloba bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej 2-mesačnej lehote (§ 250b ods. 1

), nariadil vo veci pojednávanie ( ) a po jeho verejnom vykonaní

dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov a súčasne v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto podľa

preskúmané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a po prednesoch

jednotlivých účastníkov konštatuje, že žalobca správne namietal, keď poukazoval na

porušenie zásady dvojinštančnosti konania a zásady aktívnej súčinnosti. V rozpore so zásadou

aktívnej súčinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku ako aj zásadou

dvojinštančného konania bola žalobcovi počas konania o rozklade odňatá možnosť vyjadriť sa

k obsahu matematických vzorcov, prostredníctvom ktorých mu bola uložená povinnosť

kalkulácie ceny. Predseda žalovaného tak podstatným spôsobom zmenil vo svojom

druhostupňovom rozhodnutí výrok v časti 2 písm. e), že v prípade žalobcu išlo o prekvapivé

rozhodnutie.

Nie je tiež možné dať za pravdu obrane žalovaného, že v správnom rozkladovom konaní

čiastočne vyhovel námietke žalobcu (str. 13 rozkladu) ohľadne použitej metódy regulácie cien

veľkoobchodného širokopásmového prístupu, konkrétne povinnosti stanoviť nielen ceny

veľkoobchodného širokopásmového prístupu, ale aj ceny súvisiacich služieb tak, aby tieto

obsahovali iba náklady, ktoré s týmito službami súvisia, tzn. že rozhodol tak, ako žalobca

očakával. Naopak v celom súdnom prieskume bolo jednoznačné, že ide o povinnosť celkom

novým spôsobom vyjadrenú, ktorú nebolo možné okamžite a jednoduchým spôsobom

porovnať s povinnosťou uloženou v prvostupňovom rozhodnutí pod písmenom e). Takisto

komplexné dodatočné vysvetlenie uloženia tejto povinnosti v rozkladovom konaní až

v druhom stanovisku žalovaného nie je možné akceptovať ako odstránenie takto vytknutej

vady.

Obdobne bol žalobca úspešný v námietke, že mu žalovaný uložil neprimerané

povinnosti, ktorých nutnosť, primeranosť a rozsah navyše riadne neodôvodnil. Najvyšší súd

súhlasí s tým, že v rozhodovaní nebolo prihliadnuté k princípu primeranosti v zmysle ust. § 6

ods. 4 , ktorý pre orgán verejnej moci predstavuje zákaz uložiť

povinnosti, ktoré presahujú rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie

sledovaného cieľa. Ak je možné dosiahnuť cieľ iným, pre adresáta opatrenia menej

zaťažujúcim spôsobom, potom orgán verejnej moci musí nevyhnutne použiť tento spôsob.

Podľa prvá veta je žalovaný povinný všetky činnosti

vykonávať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti,

transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Preto správne žalobca

poukázal na to, že žalovaný uložil žalobcovi celý možný rozsah zákonných povinností, avšak

v napadnutom rozhodnutí sa nezaoberal tým, či je uloženie daných povinností primerané

cieľom, ktoré sa snaží žalovaný rozhodnutím dosiahnuť. Navyše žalovaný vo svojej analýze

vôbec nezohľadnil, či určitá povinnosť rieši nejaký konkrétny problém existujúci

na relevantnom trhu a už vôbec nie to, či je určitá povinnosť primeraná tomuto problému a

do akej miery zaťažuje žalobcu.

Najvyšší súd neustále vo svojej judikatúre vyzdvihuje primeranosť odôvodnenia

rozhodnutia k technickým a iným zvyklostiam zaužívaným v špecializovaných ľudských

činnostiach, medzi ktoré patria aj elektronické komunikácie a služby na nich poskytované.

Najvyšší súd predovšetkým akceptuje tú skutočnosť, že v niektorých oblastiach ľudských

činností špecializácia dospela až tak ďaleko, že výsledky komunikácie v správnom konaní

vrátane odôvodnenia jednotlivých správnych aktov medzi špecializovaným správnym

orgánom a subjektom, ktorý nie je menej špecializovaným odborníkom v danej technickej

oblasti, môže byť oveľa stručnejšie ako by bolo postačujúce v prípade bežne vzdelaného

jednotlivca. Avšak základnou podmienkou pre takýto záver je to, že takáto zjednodušená

forma komunikácie sa musí neustále javiť ako zrozumiteľná pre jeho adresáta, tzn. že účastník

musí aj konkludentne (napr. plnením uložených povinností) potvrdzovať zrozumiteľnosť mu

uložených povinností, resp. akceptáciou mu priznaných práv. Aj pri takto veľmi technicky

náročných typoch rozhodnutí, ktoré môžu vo výroku obsahovať aj matematicky formulované

výroky, tzn. napríklad vzorce, je nutné prihliadať na výsledky mu predchádzajúcich analýz

ako aj záverov, ktoré boli účastníkom samotného správneho konania zrozumiteľné alebo im

museli byť zrozumiteľné vzhľadom na ich vysoké kvalifikačné predpoklady a odborné

znalosti v danej oblasti.

Iná právna situácia však nastane v prípade, ak účastník tohto odborného správneho

konania namieta s poukazom na nedostatočné odôvodnenie, že nerozumie požiadavkám

špecializovaného správneho orgánu. Pritom nie je možné opomenúť tú skutočnosť, že každá

povinnosť uložená žalobcovi zasahuje závažným spôsobom do jeho vopred rozvrhnutých

strategických činností. Potom podľa Najvyššieho súdu ( Slovenskej

republiky) takto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovaného porušuje ústavné právo

žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle

Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach

alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto

rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať žalobné dôvody, na základe ktorých

by úspešne uplatňoval svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na ochranu

a podporu hospodárskej súťaže v medziach vykonávacieho zákona (

Slovenskej republiky).

Naopak Najvyšší súd nemôže súhlasiť s námietkou žalobcu o porušení zásady

zákonnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 11 ods. 1 zák.

č. , nakoľko v konaní mal byť porušený pri zadefinovaní

relevantného trhu a postavenia žalobcu na ňom, čo je východiskom pre posúdenie postavenia

žalobcu na trhu. Najvyšší súd nemôže rozhodnutie žalovaného o vymedzení relevantných

trhov zo dňa 28. januára 2004 (vyhlásené dňa 12.02.2004 v Zbierke

Z.z. postupom podľa preskúmať v zmysle

, lebo v čase jeho vyhlásenia mal žalobca k dispozícii právne prostriedky, ktoré nevyužil

a toto rozhodnutie žalobca v minulosti nespochybnil žiadnym relevantným ochranným

mechanizmom, poprípade vznesením, hoci formálnej námietky. Iba využitím dostupných

prostriedkov nápravy mohol žalobca získať relevantnú informáciu, či je alebo nie je možné

rozhodnutie žalovaného z 28. januára 2004 podrobiť súdnemu ( v spojení s

ods. 2 posledná veta ) alebo ústavnému prieskumu (

Slovenskej republiky). Takto vytvorený ochranný mechanizmus je dostatočnou procesnou

zárukou ochrany práv každého jednotlivca, ak sa domnieva, že jeho práva alebo oprávnené

záujmy boli činnosťou správneho orgánu dotknuté. Nakoľko však žalobca tento postup

nevyužil, nie je možné pripustiť, aby dodatočne požadoval aplikáciu ust. .

Navyše, z dôvodu objasniť nejasnosti načrtnuté žalobcom, je úlohou najvyššieho súdu

upozorniť ho na tú skutočnosť, že proces geografického a štrukturálneho vymedzenia

relevantného trhu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2004, bol

založený na voľnej úvahe správneho orgánu, ktorý bol modifikovaný podmienkami

spolupráce s Komisiou Európskych spoločenstiev, pričom medze a kritériá tejto úvahy neboli

stanovené iba (podľa – aplikácia princípov

zabezpečenia konkurenčného prostredia a prihliadnutie na špecifické národné podmienky), ale

boli v základnej miere ovplyvnené technickými možnosťami telekomunikačných zariadení

alebo ich častí, z ktorých sa elektronické komunikačné siete skladajú.

K námietke žalobcu o nevykonaní trojkriteriálneho testu žalovaným na preskúmanie

opodstatnenosti “ex-ante“ regulácie najvyšší súd uvádza, že ide o námietku žalobcu, ktorá nie

je podložená presne určeným ustanovením alebo komunitárneho práva,

ktoré malo byť takýmto konaním (opomenutím) žalovaného porušené. Postup, pri ktorom sa

žalobca uspokojil iba so všeobecným konštatovaním o existencii rozporu s požiadavkami zák.

č. ako aj Európskeho regulačného rámca, a samotnú právnu kvalifikáciu, ktorá

právna norma a prečo mala byť porušená, nerozviedol, je v správnom súdnictve neprípustný.

Preto na ňu Najvyšší súd SR neprihliadol. Navyše z prvostupňového rozhodnutia (str.20)

jednoznačne vyplýva, že samotný fakt, že trh sa nachádza v zozname trhov zahrnutých

v odporúčaní Komisie Európskych spoločenstiev, potvrdzuje splnenie podmienok

trojkriteriálneho testu, a preto má byť tento trh predmetom ex-ante analýzy.

Najvyšší súd k argumentácii žalobcu o neakceptovaní, resp. porušení jeho práv

zaručených mu komunitárnym právom ďalej poukazuje na svoju výzvu z 25. marca 2008,

prostredníctvom ktorej žalobcu upozornil na jeho povinnosť presne sformulovať svoje

žalobné body ohľadne tvrdeného porušenia komunitárnych práv vrátane navrhnutia

predbežnej otázky. Skutočnosť, že žalobca zotrval na svojich všeobecných argumentoch

a nespresnil svoje tvrdenia, tzn. bez uvedenia konkrétnych komunitárnych práv alebo výhod,

o ktoré mal byť slovenským právnym poriadkom ukrátený, a takisto nenavrhol v liste zo dňa

22. apríla 2008 text predbežnej otázky, ale naopak výslovne ponechal nutnosť zváženia

položenia predbežných otázok s ich formuláciou na konajúcom súde, je potrebné takýto

prístup žalobcu vyhodnotiť na jeho ťarchu.

K samotnej úlohe stanovísk a odporúčaní orgánov Európskych spoločenstiev najvyšší

súd konštatuje, že je potrebné vždy zdôrazňovať ich významný interpretačný vplyv, avšak

na druhej strane nie je možné opomenúť ich charakter nezáväzných aktov komunitárneho

práva (C-322/88 Grimladi). Preto tvrdenie, že predmetné rozhodnutie žalovaného bolo vydané

v rozpore s európskym regulačným rámcom s konštatovaním, že boli porušené povinnosti

obsiahnuté v čl. 34, 35 a 117 Usmernenia Komisie Európskych spoločenstiev o analýze trhu

a hodnotení významnej trhovej sily (významného podniku) podľa rámca Spoločenstva

pre elektronické komunikačné siete a služby (2002/C 1651), je nutné vyhodnotiť vzhľadom

k postoju, ktorý zaujala Komisia Európskych spoločenstiev vo svojom liste zo dňa 28. augusta

2006. V tomto liste Komisia zobrala na vedomie výsledky zistení, ako aj závery plynúce

z vykonanej analýzy vrátane rozsahu a jednotlivých povinností, ktoré žalovaný navrhoval

uložiť žalobcovi.. Komisia Európskych spoločenstiev však vo svojich pripomienkach

neadresovala žalovanému žiadnu výhradu upozorňujúcu ho na porušenie európskeho

regulačného rámca na rozdiel od žalobcu.

Preto aj s námietkou, že žalovaný svojim postupom porušil povinnosť prihliadať

na Európsky regulačný rámec v zmysle , a to konkrétne

neprihliadnutím na obsah recitálu 27 Smernice EP a Rady č. 2002/21/ES o spoločnom

regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, sa najvyšší súd nestotožnil.

Z administratívneho spisu vyplýva poznatok, že analýza bola predložená Komisii Európskych

spoločenstiev v zmysle § 10 ods. 3, čo potvrdzuje aj existencia akceptačného listu Komisie

z 28.08.2006. Ak sa však žalobca domnieval, že aj za tohto stavu došlo k porušeniu jeho

komunitárneho práva, mal právo upozorniť Komisiu vlastným pričinením na nedostatky

analýzy a touto cestou požadovať zjednanie nápravy. Rovnako, ak žalobca vo svojich

námietkach poukazoval na to, že Komisia Európskych spoločenstiev nemá žiadny kontrolný

mechanizmus na overovanie, či údaje prezentované v konkrétnych záveroch analýzy

vykonanej žalovaným zodpovedajú skutočnosti, potom bolo úlohou žalobcu Komisiu

Európskych spoločenstiev na svoje pochybnosti upozorniť oficiálnou cestou.

Navyše najvyšší súd konštatuje, že žalobca v celom konaní neprodukoval príslušný

procesný návrh alebo nepredložil dôkaz o tom, že by , ktorý

prostredníctvom § 1 ods. 4 slávnostne deklaruje, že týmto zákonom sú v celom rozsahu

a riadne prevzaté smernice vymenované v prílohe č. 1 citovaného zákona, bola niektorá

smernica opomenutá, poprípade prevzatá nedostatočným spôsobom. K tomuto najvyšší súd

odkazuje aj na tú skutočnosť, že najmä odborné útvary Európskej komisie prvé kontrolujú a

dozerajú na súlad vnútroštátneho práva s komunitárnymi aktmi. Preto sa pre Najvyšší súd javí

veľmi dôležité, že v procese predkladania stanoviska a prepracovanej analýzy Európskej

komisii v roku 2006 Európska komisia nenaznačila žalovanému (napríklad v citovanom liste

z 28.08.2006), že by takéto nedostatky existovali.

Ak žalobca procesne nekonal a súdu, napriek výzve o spresnenie argumentov,

týkajúcich sa namietaného porušenia komunitárneho práva, tieto argumenty nespresnil, potom

žalobca nemohol očakávať, že jeho námietka bude vyhodnotená ako relevantná.

Takisto v druhej časti námietky, že žalovaný svojim postupom porušil aj povinnosti mu

vyplývajúce ďalej z Usmernenia, najvyšší súd odkazuje na svoje hore uvedené závery

o nejasnosti takto formulovanej námietky.

Námietku žalobcu o porušení povinnosti vyplývajúcej pre žalovaného z § 10 ods. 7 zák.

č. o spôsobe ukončenia konzultácií, nakoľko žalobcovi nebola do dňa podania

žaloby doručená správa o ukončení konzultácií, čím nesplnil zákonný predpoklad na začatie

správneho konania uvedený v , najvyšší súd odmietol

vzhľadom na svoje závery objasnené v rozsudku sp.zn. 5 Sž-o-KS 51-2006.

Uvedené závery je možné zhrnúť nasledovne. Najvyšší súd berie na zreteľ, že podľa

v hore cit. znení platí, že ak úrad na základe analýzy

vykonanej podľa § 16 cit. zákona zistí, že na určitom relevantnom trhu nie je efektívna súťaž,

po skončení konzultácií podľa § 10 určí rozhodnutím významný podnik a zároveň mu

v tomto rozhodnutí uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 18 až 24 a § 27. Takýto stav však

v žiadnom prípade nemôže smerovať k ukončeniu konzultácií postupom, ktorý naznačuje

žalobca, tzn. že žalovaný by mal oznámiť výsledky konzultácií a vydať správu o postupe

podľa odsekov 2 až 6.

Naopak, nakoľko žalovanému na základe zistených výsledkov v zmysle § 10 ods. 4 zák.

č. skutočne vznikla povinnosť začať konanie, ktoré smerovalo k určeniu

významného podniku rozhodnutím, žalovaný nemohol vydávať správy o svojom postupe,

poprípade oznamovať výsledky tohto konania, lebo tieto výsledky oznamuje až v odôvodnení

svojho rozhodnutia o určení významného podniku. Toto aj vykonal v rozhodnutí

č. 641/14/2006 zo dňa 02.11.2006, kde sa podrobne vysporiadal s preukázaním splnenia

jednotlivých kritérií na určení významného podniku v zmysle § 16 ods. 4 písm. a) až m) zák.

č. .

Podľa druhá veta sa žalovanému ukladá alternatívna

povinnosť po posúdení stanovísk konanie smerujúce k regulácii súťaže v elektronických

komunikáciách alebo začať alebo konzultácie ukončiť. Preto bol správny záver žalovaného,

že zverejnenie výsledkov a správy o konzultáciách nie sú podmienkou pre začatie konania

a vydanie predmetného rozhodnutia vo veci. Naopak podmienkou, ktorá vyplýva zo zásady

zákonnosti (§ 3 ods. 1 spolu s § 18 ods. 1 Správneho poriadku v spoj. s § 72 ods. 1 zák. č.

) je oznámenie účastníkom o začatí konania formou „ex offo“. To, že si

žalovaný túto povinnosť splnil, má najvyšší súd preukázané z listu žalovaného zo dňa 1. júna

2006, ktorým boli predložené výsledky analýzy na vedomie, a na tento list žalobca reagoval

listom z 30. júna 2006. Navyše dňa 04.09.2006 bol žalobca listom oboznámený o začatí

správneho konania.

Obdobne aj námietku, že žalovaný porušil zásadu spoľahlivého zistenia skutkového

stavu, pretože v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku sa ani prvostupňový ani

druhostupňový orgán náležite nevysporiadali s námietkami žalobcu (zadefinovanie

relevantného trhu a k jeho odôvodneniu v dimenzii vecnej alebo geografickej, zastupiteľnosti

technológií, efektívnejšej miere súťaže vo viacerých geografických oblastiach), najvyšší súd

odmietol ako irelevantnú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na str. 10 jednoznačne

vyplýva, že predseda žalovaného sa k týmto námietkam vyjadril a odkázal na závery

obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí.

Takisto najvyšší súd nemohol akceptovať námietku, že rozhodnutie žalovaného je

nepreskúmateľné, lebo nie je z neho zrejmé, z akých skutočností žalovaný vychádzal pri

určení žalobcu za významný podnik, či zohľadnil výskyt iných poskytovateľov a či tento

postup bol v súlade so zákonom a či úplne spoľahlivo zistil skutkový stav. Hoci žalobca

poukazoval na to, že žalovaný mal porušiť ust. § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho

poriadku, lebo pre vydanie rozhodnutia v septembri 2006 žalovaný využil údaje o podiele

žalobcu na relevantnom trhu od druhej polovice roku 2004 až po koniec roku 2005 (tzn. podľa

žalobcu neaktuálne), najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že údaje boli využité

na vypracovanie analýzy, tzn. zistenie skutočností relevantných na posúdenie záveru, či ide

o významný podnik na trhu v tom období. Nie je možné očakávať od akéhokoľvek subjektu

vykonávajúceho analýzu, že nebude vychádzať z predchádzajúcich údajov. Inú závažnosť by

mala námietka žalobcu, ak by poukazoval napr. na konkrétne nedostatky takto vypracovanej

analýzy. Toto je opätovne veľmi všeobecne formulovaný argument, ktorý nemôže najvyšší

súd vyhodnotiť.

Takisto záver žalobcu, že správnosť takto vznesenej námietky má potvrdzovať aj

skutočnosť, že žalovaný vôbec vo svojich zisteniach v sledovanom období nezohľadnil

informácie o ďalších konkurentoch žalobcu, zoznam ktorých žalobca počas správneho

konania doručil, musel najvyšší súd pre všeobecnosť svojho obsahu označiť ako irelevantnú.

Navyše na str. 22 v prvostupňovom rozhodnutí je konštatované, že žalobca mal možnosť

počas analýzy doplniť údaje o svojich konkurentoch, čo však počas zisťovania údajov

nevyužil. Tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že od vydania analýzy až po súčasnosť

(tzn. do vydania rozhodnutia) žiadny ďalší podnik vlastniaci celoplošnú sieť, žalobca ani

v správnom konaní ani v súdnom prieskume žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.

Navyše na str. 13 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je menovite spomenuté viacero

konkurentov žalobcu, ako aj to, že ho neohrozujú, lebo nebola uzavretá žiadna zmluva

o pripojení.

V súvislosti s námietkou spojenou s týmito argumentmi, t.j. že žalovaný neskúmal

budúci vývoj na relevantnom trhu v súlade s čl. 20, 27, 35 a 80 Usmernenia, najvyšší súd

dospel k záveru, že takáto povinnosť žalovanému nevyplýva zo slovenského práva a pokiaľ sa

žalobca domnieva, že žalovaný takto porušil komunitárne právo, mal by na to upozorniť

Komisiu Európskych spoločenstiev, lebo jej príslušní pracovníci zobrali na vedomie obsah

analýzy a vo svojom liste z 28.08.2006 žiadne výhrady Komisia žalovanému neadresovala.

Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery (po náležitom zvážení

všetkých okolností namietaných žalobcom a po zistení, že napadnuté rozhodnutie netrpí

evidentnými rozpormi) najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol najvyšší súd v súlade s § 250k ods. 1

, podľa ktorého iba úspešnému žalobcovi vzniká právo na úplnú náhradu trov tohto

konania.

Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom zo 14.08.2008

v zmysle vyhl. č. navrhol a Najvyšší súd sčasti uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na prvostupňovom súde

1.1.1. prev. + prípr. zastúpenia (07) ... 1 úkon práv. pomoci 1.371,-- Sk

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 178,-- Sk

1.1.2. podanie žaloby (07) ... 1 úkon práv. pomoci 1.371,-- Sk

1.1.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 178,-- Sk

1.1.3. ďalšie nevyhnutná porada s klientom (27.03.08) 1.465,-- Sk

1.1.3.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 190,-- Sk

1.1.4. ďalšie vyžiadané podanie na súd (22.04.08) 1.465,– Sk

1.1.4.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 190,-- Sk

1.1.5. účasť na pojednávaní (08) ... 1 úkon práv. pomoci 1.465,-- Sk

1.1.5.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 190,-- Sk

1.1.6. písomné podanie (22.07.08) ... 1 úkon práv. pomoci 1.465,-- Sk

1.1.6.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 190,-- Sk

celkom odmena : 8.602,-- Sk

celkom paušál : 1.116,-- Sk

2. z náhrady súdneho poplatku za žalobu 10.000,-- Sk

3. z náhrady 19 % DPH (pre 8.602,– Sk) 1.634,-- Sk

tzn. v celkovej sume 21.352,--Sk

Najvyšší súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu následne požadované úkony

právnej služby

– úkon právneho zastúpenia na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 15.07.2008, lebo

osobitosť a vysoká právna odbornosť správneho súdnictva pri konaní o žalobách je

založená na vysokom štandarde právnych služieb poskytovaných jednotlivcovi, ako

protiváha vo vzťahu k právne vzdelaným a vysoko špecializovaným zamestnancom

správnych orgánov. Najvyšší súd v tomto prípade tiež dáva do pozornosti článok 2 ods. 2

Uznesenia č. 14 predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo 7. novembra 2006,

kedy je výslovne advokátovi zakázané poverovať svojich koncipientov zastupovaním

na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

– zvýšenie základnej sadzby za jeden právny úkon na 3-násobok, lebo žalobca svoje

tvrdenie o mimoriadnej náročnosti poskytovanej právnej služby počas vedenia sporu

nepreukázal, pričom je úlohou konajúceho súdu vyhodnotiť každý spor po jeho ukončení

práve na základe takéhoto tvrdenia, či bol mimoriadne náročným.

Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa

zaplatiť mu priznanú náhradu trov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( ).

V Bratislave 12. augusta 2008

JUDr. Anna Elexová, v.r.

Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu

Anna Koláriková