Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ef0/368561.a347a5.pdf
PDF · 191.69 KB
No categories available
5Sž/57/2007
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Elexovej a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,
v právnej veci žalobcu : S. T., a.s., IČO : X., so sídlom N. S., zast. JUDr. J. R., advokátom, so
sídlom Advokátskej kancelárie K., proti žalovanému : Telekomunikačný úrad Slovenskej
republiky, so sídlom Továrenská ulica č. 7, 810 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia predsedu žalovaného zo dňa 02.04.2007 č. 21/01/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie žalovaného č. 21/01/2007
zo dňa 2. apríla 2007 r u š í a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 30 dní náhradu trov konania vo výške
21.352,-- Sk k rukám jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím o rozklade č. 21/01/2007 zo dňa 2. apríla 2007 predseda žalovaného
správneho orgánu zmenil podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 610/2003 Z.z.“) v bode 2 v písmenách a),
c) a e) výrok napadnutého rozhodnutia odboru ekonomickej regulácie žalovaného č.
641/14/2006 zo dňa 02. novembra 2006 vo veci určenia významného podniku na
veľkoobchodnom trhu č. 5 (veľkoobchodný relevantný trh širokopásmového prístupu, ktorým
je sprístupnenie elektronických komunikačných sietí rýchlosťou vyššou ako 256 kbit/s) s tým,
že ostatné časti výroku napadnutého rozhodnutia zostávajú nezmenené.
Nakoľko potvrdený výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je veľmi
podrobný, Najvyšší súd Slovenskej republiky podáva iba stručnú charakteristiku jeho
jednotlivých bodov :
1) v bode 1. výroku je spolu so stručným odôvodnením deklarované, že žalobca je v zmysle
§ 16 ods. 3 zák. č. 610/2003 Z.z. významným podnikom na veľkoobchodnom trhu č. 5
2) v bode 2. výroku sú žalobcovi v pozícii významného podniku uložené nasledovné
povinnosti v tomto poradí:
a. povinnosť transparentnosti prístupu podľa § 18 zák. č. 610/2003 Z.z. s podrobnou
špecifikáciou jednotlivých úloh z toho pre žalobcu vyplývajúcich,
b. povinnosť nediskriminácie podľa § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z.,
c. povinnosť viesť oddelenú evidenciu podľa § 20 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z.
s podrobnou špecifikáciou postupu žalobcu pri zostavovaní evidencie, jej členenia
a predkladaní jednotlivých informácií žalovanému,
d. povinnosť včas a za primeraných a objektívnych podmienok splniť odôvodnenú
a opodstatnenú žiadosť o používanie určitých prvkov siete a pridružených
prostriedkov a o prepojenie sietí podľa § 21 zák. č. 610/2003 Z.z. s podrobnou
špecifikáciou jednotlivých úloh pre žalobcu z toho vyplývajúcich a s tým
súvisiacich činností (body i/ až ix/),
e. povinnosť regulácie cien podľa § 22 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z., a to čo do ich
štruktúry ako aj predkladania kalkulácií a postupov žalovanému.
Uvedené prvostupňové rozhodnutie je podľa žalovaného odôvodnené podrobným
rozborom kritérií uvedených v § 16 ods. 4 písm. a) až m) zák. č. 610/2003 Z.z., na základe
ktorých prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobcu je nutné označiť
za významný podnik.
Ďalej sa prvostupňové rozhodnutie venovalo jednotlivým pripomienkam žalobcu, ktoré
boli obsiahnuté v jeho liste zo dňa 14.09.2006 (a to pochybnosti o ukončení konzultácií,
absencii trojkriteriálneho testu predurčeného čl. 9 Odporúčania, nedostatočnosť analýzy, ktorá
navyše nie je dopracovaná, neprihliadnutie na princíp technologickej neutrality v zmysle čl. 8
ods. 1 Rámcovej smernice, nezdôvodnenie „ex-ante“ regulácie, nezobratie do úvahy princípov
v čl. 8 ods. 2 Rámcovej smernice, nesúhlas s definíciou veľkoobchodného trhu č. 5 bez
prihliadnutia na jeho geografickú segmentáciu, nezohľadnenie stanoviska žalobcu,
nezohľadnenie priaznivejších výsledkov predchádzajúceho postupu žalovaného na toto
rozhodnutie a v čo najväčšej miere zohľadnenie stanoviska Európskej komisie žalovaným
s tým, že svoj nesúhlasný postoj k jednotlivým pripomienkam žalobcu prvostupňový orgán
žalovaného objasnil na str. 20 až 25 cit. rozhodnutia.
Takisto správny orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí zdôraznil tú skutočnosť,
že po tom, čo bol žalobca listom zo dňa 19.09.2006 v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) vyzvaný, aby sa pred vydaním rozhodnutia
vyjadril nielen k jeho podkladu, ale aj k spôsobu jeho zistenia, požiadal o vykonanie ústneho
pojednávania, ktoré prebehlo vo viacerých navrhnutých sporných bodoch v zmysle tejto
žiadosti dňa 18.10.2006.
Napadnutým rozhodnutím predsedu žalovaného o rozklade bol hore uvedený výrok
rozhodnutia zmenený v jeho časti 2 nasledovne
- v písm. a) bola okrem pôvodne špecifikovaných úloh doplnená aj úloha :
Referenčná ponuka na veľkoobchodný prístup musí obsahovať podmienky prístupu na
všetkých geografických úrovniach siete spoločnosti S. T., ako aj podmienky prístupu na úrovni
ATM a IP.
- v písm. c) bola vykonaná nasledovná zámena rokov :
Slová „za rok 2005“ sa nahrádzajú slovami „za rok 2006“.
- v písm. e) bola celkom odlišným spôsobom individualizovaná v skoršom rozhodnutí iba
spomenutá metóda plne alokovaných historických nákladov, a to matematickými vzorcami
s presne špecifikovanými vstupnými veličinami (náklad a objem vlastného a cudzieho
kapitálu, sadzba dane z príjmu, výnosnosť bezrizikovej investície, beta koeficient
telekomunikačného trhu a výnosnosť trhu), ďalej bol uložený zákaz podmienenia
poskytovania služieb žalobcom, ktorú si je žiadajúci podnik schopný sám zabezpečiť, ďalej
bola uložená povinnosť zachovať v zmysle pripojeného matematického vyjadrenia nerovnosť
medzi cenou účtovanou za 1 GB prenesených dát a veľkoobchodným výnosom žalobcu.
Čiastkovú zmenu výroku v bode 2 písm. a), ako aj potvrdenie napadnutých zvyšných
častí výroku žalovaný vo svojom rozhodnutí o rozklade odôvodnil tým, že na základe analýzy
veľkoobchodného trhu č. 5 dospel k záveru, že na tomto trhu nie je efektívna súťaž
a z vlastného podnetu začal dňa 08. marca 2005 podľa zák. č. 17 ods. 1 správne konanie
vo veci určenia žalobcu ako významného podniku na tomto veľkoobchodnom trhu.
Ďalej vo svojom rozhodnutí o rozklade žalovaný podrobne odôvodnil viaceré námietky
žalobcu v tom poradí, ako nasledujú :
1. námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu vrátane námietky nezverejnenia
výsledkov konzultácií, správy o konzultačnom postupe a neinformovanosti o rozsahu
správneho konania, pričom zdôraznil nielen samotný fakt predloženia výsledkov analýzy
dňa 01. júna 2006, ale aj viacnásobné komunikácie medzi žalovaným a žalobcom počas
celého procesu vykonávania analýzy vrátane ústneho pojednávania z 18.10.2006 ohľadne
stanoviska Komisie EÚ (str. 10 rozhodnutia),
2. námietka nesprávneho vyhodnotenia kritérií podľa § 16 vrátane námietky, že geografické
vymedzenie relevantného trhu je totožné s geografickým rozsahom siete konkrétneho
mobilného operátora (str. 11 rozhodnutia),
3. námietka ďalších procesných pochybení vrátane námietky absencie vymedzenia rozsahu
poskytovaných služieb vrátane konkurujúcich spoločností, jednotlivých prenosových
rýchlostí, poprípade technologickej neutrality a ex-ante regulácie (str. 11 a 12
rozhodnutia),
4. námietka nezrozumiteľnosti a nevykonateľnosti uložených povinností vrátane námietky
uloženia povinnosti prístupu pod písm. d) a nákladov s tým súvisiacich, povinnosti
regulácie cien podľa písm. e), nedodržania zásad regulácie, ako aj princípu oprávnenosti
a primeranosti uložených povinností, nezdôvodnenie neuplatnenia zásady „oddeleného
ukladania povinností“, porušenie zásady súčinnosti s účastníkmi konania,
5. námietka vágnosti a právnej nevykonateľnosti povinnosti zverejniť akýkoľvek návrh
na zmenu zmluvných podmienok poskytovania služby ukončenia volaní v sieti žalobcu,
6. požiadavka stanoviť a presne špecifikovať obsahové vymedzenie rozsahu a úrovne
detailu, v akom majú byť jednotlivé údaje zverejnené na internetovej stránke žalobcu,
7. námietka nedostatočného zdôvodnenia povinnosti nediskriminačného prístupu,
8. námietka k povinnosti prístupu k určitým sieťovým prostriedkom a
9. námietka k povinnosti viesť oddelené evidencie, ktorá je uložená nad rámec § 20 zák.
č. 610/2003 Z.z. a princípu proporcionality,
ktorým všetkým nevyhovel.
Vo včas podanej žalobe zo dňa 4. júna 2007 proti uvedenému rozhodnutiu predsedu
žalovaného namietal žalobca postupne nasledovné žalobné dôvody zoradené do 3 základných
skupín, či už procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, tzn. v 1. skupine : vo vzťahu
k určeniu postavenia významného podniku, v 2. skupine : k ukončeniu procesu konzultácií a
v 3. skupine k jednotlivým uloženým povinnostiam, a to nasledovne :
1. porušenie zásady zákonnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 1 Správneho poriadku v spojení
s § 11 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z., nakoľko v konaní
a. bol porušený zákon č. 610/2003 Z.z. pri zadefinovaní relevantného trhu
a postavenia žalobcu na ňom, čo je východiskom pre posúdenie postavenia
žalobcu na trh
b. nevykonanie trojkriteriálneho testu žalovaným na preskúmanie opodstatnenosti
“ex-ante“ regulácie
c. bola porušená povinnosť prihliadať na Európsky regulačný rámec v zmysle § 11
ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z., a to konkrétne neprihliadnutím na obsah recitálu 27
Smernice EP a Rady č. 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre
elektronické komunikačné siete a služby
d. porušená povinnosť vyplývajúca pre žalovaného z § 10 ods. 7 zák. č. 610/2003
Z.z. o spôsobe ukončenia konzultácií, nakoľko žalobcovi nebola do dňa podania
žaloby doručená správa o ukončení konzultácií, čím nesplnil zákonný predpoklad
na začatie správneho konania uvedený v § 17 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z.
2. porušenie zásady spoľahlivého zistenia skutkového stavu, pretože v zmysle § 47 ods. 3
Správneho poriadku sa ani prvostupňový ani druhostupňový orgán náležite nevysporiadali
s námietkami žalobcu vznášanými ním počas správneho konania. Ide najmä o opakované
námietky vo vzťahu k zadefinovaniu relevantného trhu a k jeho odôvodneniu v dimenzii
vecnej alebo geografickej, ktoré námietky sa týkali zastupiteľnosti technológií,
efektívnejšej miere súťaže vo viacerých geografických oblastiach (najmä žalobca
zdôrazňuje existujúcu silnú súťaž v Bratislave a Košiciach). Vo vzťahu k vecnej dimenzii
relevantného trhu žalovaný odignoroval vykonanie analýzy a definovanie relevantného
trhu podľa jednotlivých kritérií a obdobne aj v prípade geografickej dimenzie
relevantného trhu žalovaný nezobral do úvahy požiadavky čl. 60 Usmernenia EK, podľa
ktorého geografický trh môže pokrývať územie aj viacerých krajín.
3. porušenie zásady aktívnej súčinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku,
lebo žalobcovi nielen počas konania o rozklade nebola daná možnosť sa vyjadriť k obsahu
vzorcov, prostredníctvom ktorých mu bola uložená povinnosť kalkulácie ceny, ale aj mu
bolo v rozpore s § 33 Správneho poriadku znemožnené pred vydaním druhostupňového
rozhodnutia sa vyjadriť k jeho podkladom.
4. porušenie zásady dvojinštančného konania, nakoľko predseda žalovaného tak podstatne
zmenil vo svojom druhostupňovom rozhodnutí výrok v časti 2 písm. e), že sa podľa
mienky žalobcu už jedná o prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému mu bol týmto
postupom žalovaného v rozpore s čl. 46 ods. 1, 48 ods. 2 a 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky odopreté právo na podanie opravného prostriedku
5. rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, lebo nie je z neho zrejmé, z akých
skutočností žalovaný vychádzal pri určení žalobcu za významný podnik, či zohľadnil
výskyt iných poskytovateľov a či tento postup bol v súlade so zákonom a či úplne
spoľahlivo zistil skutkový stav;
a. najmä podľa žalobcu bolo týmto postupom žalovaného porušené ust. § 3 ods. 4,
§ 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, lebo pre vydanie rozhodnutia v mesiaci
09/2006 o postavení podniku žalobcu využil žalovaný neaktuálne údaje o podiele
žalobcu na relevantnom trhu, ktoré boli získané v období od druhej polovice roku
2004 až po 31.12.2006.
b. Tento záver žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný vôbec vo svojich
zisteniach v sledovanom období nezohľadnil spustenie veľkoobchodného prístupu
A. P. od 1. marca 2006 a od 1.mája 2006 A. P. N..
c. Rovnako žalovaný nezohľadnil informácie o ďalších konkurentoch žalobcu,
zoznam ktorých žalobca počas správneho konania doručil a žalovaný iba na str. 22
svojho napadnutého rozhodnutia o rozklade (podľa súdu malo byť správne
uvedené prvostupňové rozhodnutie) priznáva, že ich nemohol zobrať do úvahy,
lebo boli predložené až po doručení výzvy na vydanie rozhodnutia. S tým však
žalobca s poukazom na svoje právo uvedené v § 33 ods. 2 Správneho poriadku ako
aj na zásadu materiálnej pravdy nesúhlasí, lebo ak vyjadrenie účastníka malo
vplyv na rozhodnutie, potom ho mal preskúmať a až potom vydať správne
rozhodnutie.
d. Navyše žalovaný neskúmal budúci vývoj na relevantnom trhu v súlade s čl. 20, 27,
35 a 80 Usmernenia.
6. Uloženie neprimeraných a neodôvodnených povinností
a. neakceptovanie princípu primeranosti s odkazom na ust. § 6 ods. 4 zák.
č. 610/2003 Z.z., ako aj čl. 8 Rámcovej smernice a tiež čl. 15, 20, 32 a 117
Usmernenia, ktorý pre orgán verejnej moci predstavuje zákaz uložiť povinnosti,
ktoré presahujú rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie sledovaného
cieľa. Ak je možné dosiahnuť cieľ iným, pre adresáta opatrenia menej zaťažujúcim
spôsobom, potom orgán verejnej moci musí nevyhnutne použiť tento spôsob.
b. Žalobca predovšetkým poukázal na to, že žalovaný uložil žalobcovi všetky
povinnosti, avšak sa vo svojich rozhodnutiach už nezaoberal tým, či je uloženie
daných povinností primerané cieľom, ktoré sa snaží žalovaný rozhodnutím
dosiahnuť. Navyše žalovaný vo svojej analýze vôbec nezohľadnil, či určitá
povinnosť rieši nejaký konkrétny problém existujúci na relevantnom trhu a už
vôbec nie to, či je určitá povinnosť primeraná tomuto problému a do akej miery
zaťažuje žalobcu.
c. Regulácia cien – podľa žalobcu žalovaný nevykonal analýzu a porovnanie cien
na relevantnom trhu podľa § 22 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z., a napriek tomuto
nedostatku uložil žalobcovi povinnosť regulácie cien podľa § 22 ods. 1 cit. zákona,
ktorá sa môže podľa uvedeného ustanovenia uložiť len v prípade, ak TÚSR
na základe analýzy relevantného trhu zistí, že nedostatok efektívnej súťaže
umožňuje významnému podniku požadovať neprimerané ceny.
d. Takisto žalovaný pri cenovej regulácii prekročil rámec citovaného § 22, lebo
akúkoľvek zmenu ceny (dočasnú aj trvalú) voči vlastným účastníkom (koncovým
užívateľom) je žalobca povinný primeraným spôsobom a v rovnakom čase
premietnuť aj do ceny za veľkoobchodný širokopásmový prístup.
e. Takisto žalobca pri cenovej regulácii v prípade uvedenia nových služieb pre
svojich účastníkov, resp. zmeny ceny alebo technických parametrov existujúcich
služieb poskytovaných svojim účastníkom je povinný doplniť referenčnú ponuku
o zodpovedajúcu veľkoobchodnú službu v lehote do 45 dní, čo ho priamo vylučuje
z efektívnej súťaže na súvisiacom maloobchodnom trhu, keď mu ukladá, aby
všetky svoje strategické (trvalá zmena ceny) ako aj taktické obchodné rozhodnutia
(dočasná zmena ceny) v neprimerane dlhej lehote komunikoval ostatným
súťažiteľom.
f. Povinnosť prístupu na úrovni „IP“ ako aj „ATM“ je uložená bez toho, aby
žalovaný identifikoval nejaký súvisiaci problém na relevantnom trhu, ktorý by jej
uložením bolo potrebné riešiť. Najmä zabezpečiť prístup na úrovni ATM je
technicky, investične, procesne a časovo nepomerne náročnejší, táto technológia je
navyše nemoderná a záujem o jej využitie je minimálny a uloženie povinnosti
musí byť vždy čo najmenšou záťažou pre žalobcu a súčasne musí byť aj
efektívnou a splniteľnou povinnosťou.
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.10.2007 vyplýva, že sa pridržiava dôvodov
uvedených vo svojom skoršom rozhodnutí o rozklade. Súčasne vyjadril postupne a podrobne
svoj nesúhlas s jednotlivými argumentmi žalobcu, tzn. nesúhlasil s možnosťou zmeny
rozhodnutia o vymedzení relevantných trhov, odmietol argumenty týkajúce sa absencie
podmienok pre začatie konania, rozporu so základnými princípmi regulácie a odporúčaniami
Európskej komisie, ako aj vzťahujúce sa k údajnému porušeniu § 3 ods. 2, § 33, § 47 ods. 3
Správneho poriadku, resp. námietku o tom, že žalovaný nepostupoval pri ukladaní
jednotlivých povinností v súlade so zákonom.
Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Žalovaný na pojednávaní dňa 15. júla 2007 krátkou cestou predložil svoje vyjadrenie,
podľa ktorého účelom preskúmavaného rozhodnutia bolo vytvoriť konkurenčné prostredie
na trhu veľkoobchodného širokopásmového prístupu, čo podľa žalovaného bolo náležite
odôvodnené nielen v analýze, ktorá je podkladom rozhodnutia, ale aj v jeho rozhodnutiach
1. a 2. stupňa. Ďalej žalovaný v svojom vyjadrení zdôraznil, že žalobca umožňuje
alternatívnym operátorom poskytovať širokopásmový internet len formou tzv. opätovného
predaja, pri ktorom alternatívni operátori pôsobia v podstate ako „agenti“ žalobcu, ktorí
predávajú služby žalobcu pod vlastným menom. Žalobca má však, na rozdiel od ostatných
operátorov, sieť na celom Slovensku a dodržiavaním uložených povinností v napadnutých
rozhodnutiach by sa podľa žalovaného dosiahlo rozšírenie internetu do všetkých miest
Slovenska a vzhľadom na to, že by vznikla konkurencia na tomto trhu, aj jeho zlacnenie pre
obyvateľstvo.
V ďalšom svojom vyjadrení z 22. júla 2008 žalovaný najmä podrobnejšie zdôvodnil
zmenu bodu 2 písm. e) výroku napadnutého rozhodnutia prvého stupňa. Žalovaný opätovne
konštatoval, že so stanovením cien, tak ako žalobca navrhoval, tzn. na základe priemerných
hodnôt nákladov a výnosov, nesúhlasil, ale vo svojom rozkladovom rozhodnutí čiastočne
akceptoval pripomienku žalobcu, aby žalobca mohol pokryť všetky náklady spojené
s poskytovaním veľkoobchodného širokopásmového prístupu a vo výroku druhostupňového
rozhodnutia uložil povinnosť stanoviť nielen ceny veľkoobchodného širokopásmového
prístupu, ale aj ceny súvisiacich služieb tak, aby tieto obsahovali iba náklady, ktoré s týmito
službami súvisia.
Ďalej sa žalovaný už sústredil na objasnenie úloh a funkcií v rozhodnutí použitých
vzorcov WACC, CGBISP (vzorec na výpočet ceny v závislosti od objemu prenesených dát) a
CBB (vzorec na výpočet ceny v závislosti od rýchlosti prenesených dát), ktoré oba dva sú
založené na metóde RETAIL MINUS. Na základe námietky žalobcu o nezrozumiteľnosti
a nevykonateľnosti uložených povinností žalovaný na výpočet veľkoobchodného výnosu
za celkový objem dát prenesený sieťou žalobcu jeho koncovými účastníkmi presne určil,
ktoré náklady sa majú odrátať od tržieb žalobcu z mesačných poplatkov vrátane tržieb
za objem prenesených dát účtovaných nad rámec dátového limitu. Žalovaný takisto zdôraznil,
že oba vzorce pre výpočet CGBISP a CBB sú iba matematickým vyjadrením toho, čo je slovne
uvedené na strane 3 vo výroku prvostupňového rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný
rozhodovať o žalobe (§ 72 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z.z. v spoj. s ust. § 246 ods. 2 písm. a) a
§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce správne
konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa Druhej hlavy Piatej časti
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej 2-mesačnej lehote (§ 250b ods. 1
O.s.p.), nariadil vo veci pojednávanie (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po jeho verejnom vykonaní
dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a súčasne v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto podľa § 250j ods. 2 O.s.p.
preskúmané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a po prednesoch
jednotlivých účastníkov konštatuje, že žalobca správne namietal, keď poukazoval na
porušenie zásady dvojinštančnosti konania a zásady aktívnej súčinnosti. V rozpore so zásadou
aktívnej súčinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku ako aj zásadou
dvojinštančného konania bola žalobcovi počas konania o rozklade odňatá možnosť vyjadriť sa
k obsahu matematických vzorcov, prostredníctvom ktorých mu bola uložená povinnosť
kalkulácie ceny. Predseda žalovaného tak podstatným spôsobom zmenil vo svojom
druhostupňovom rozhodnutí výrok v časti 2 písm. e), že v prípade žalobcu išlo o prekvapivé
rozhodnutie.
Nie je tiež možné dať za pravdu obrane žalovaného, že v správnom rozkladovom konaní
čiastočne vyhovel námietke žalobcu (str. 13 rozkladu) ohľadne použitej metódy regulácie cien
veľkoobchodného širokopásmového prístupu, konkrétne povinnosti stanoviť nielen ceny
veľkoobchodného širokopásmového prístupu, ale aj ceny súvisiacich služieb tak, aby tieto
obsahovali iba náklady, ktoré s týmito službami súvisia, tzn. že rozhodol tak, ako žalobca
očakával. Naopak v celom súdnom prieskume bolo jednoznačné, že ide o povinnosť celkom
novým spôsobom vyjadrenú, ktorú nebolo možné okamžite a jednoduchým spôsobom
porovnať s povinnosťou uloženou v prvostupňovom rozhodnutí pod písmenom e). Takisto
komplexné dodatočné vysvetlenie uloženia tejto povinnosti v rozkladovom konaní až
v druhom stanovisku žalovaného nie je možné akceptovať ako odstránenie takto vytknutej
vady.
Obdobne bol žalobca úspešný v námietke, že mu žalovaný uložil neprimerané
povinnosti, ktorých nutnosť, primeranosť a rozsah navyše riadne neodôvodnil. Najvyšší súd
súhlasí s tým, že v rozhodovaní nebolo prihliadnuté k princípu primeranosti v zmysle ust. § 6
ods. 4 zák. č. 610/2003 Z.z., ktorý pre orgán verejnej moci predstavuje zákaz uložiť
povinnosti, ktoré presahujú rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie
sledovaného cieľa. Ak je možné dosiahnuť cieľ iným, pre adresáta opatrenia menej
zaťažujúcim spôsobom, potom orgán verejnej moci musí nevyhnutne použiť tento spôsob.
Podľa § 6 ods. 4 prvá veta zák. č. 610/2003 Z.z. je žalovaný povinný všetky činnosti
vykonávať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti,
transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Preto správne žalobca
poukázal na to, že žalovaný uložil žalobcovi celý možný rozsah zákonných povinností, avšak
v napadnutom rozhodnutí sa nezaoberal tým, či je uloženie daných povinností primerané
cieľom, ktoré sa snaží žalovaný rozhodnutím dosiahnuť. Navyše žalovaný vo svojej analýze
vôbec nezohľadnil, či určitá povinnosť rieši nejaký konkrétny problém existujúci
na relevantnom trhu a už vôbec nie to, či je určitá povinnosť primeraná tomuto problému a
do akej miery zaťažuje žalobcu.
Najvyšší súd neustále vo svojej judikatúre vyzdvihuje primeranosť odôvodnenia
rozhodnutia k technickým a iným zvyklostiam zaužívaným v špecializovaných ľudských
činnostiach, medzi ktoré patria aj elektronické komunikácie a služby na nich poskytované.
Najvyšší súd predovšetkým akceptuje tú skutočnosť, že v niektorých oblastiach ľudských
činností špecializácia dospela až tak ďaleko, že výsledky komunikácie v správnom konaní
vrátane odôvodnenia jednotlivých správnych aktov medzi špecializovaným správnym
orgánom a subjektom, ktorý nie je menej špecializovaným odborníkom v danej technickej
oblasti, môže byť oveľa stručnejšie ako by bolo postačujúce v prípade bežne vzdelaného
jednotlivca. Avšak základnou podmienkou pre takýto záver je to, že takáto zjednodušená
forma komunikácie sa musí neustále javiť ako zrozumiteľná pre jeho adresáta, tzn. že účastník
musí aj konkludentne (napr. plnením uložených povinností) potvrdzovať zrozumiteľnosť mu
uložených povinností, resp. akceptáciou mu priznaných práv. Aj pri takto veľmi technicky
náročných typoch rozhodnutí, ktoré môžu vo výroku obsahovať aj matematicky formulované
výroky, tzn. napríklad vzorce, je nutné prihliadať na výsledky mu predchádzajúcich analýz
ako aj záverov, ktoré boli účastníkom samotného správneho konania zrozumiteľné alebo im
museli byť zrozumiteľné vzhľadom na ich vysoké kvalifikačné predpoklady a odborné
znalosti v danej oblasti.
Iná právna situácia však nastane v prípade, ak účastník tohto odborného správneho
konania namieta s poukazom na nedostatočné odôvodnenie, že nerozumie požiadavkám
špecializovaného správneho orgánu. Pritom nie je možné opomenúť tú skutočnosť, že každá
povinnosť uložená žalobcovi zasahuje závažným spôsobom do jeho vopred rozvrhnutých
strategických činností. Potom podľa Najvyššieho súdu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky) takto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovaného porušuje ústavné právo
žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach
alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto
rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať žalobné dôvody, na základe ktorých
by úspešne uplatňoval svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na ochranu
a podporu hospodárskej súťaže v medziach vykonávacieho zákona (čl. 55 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky).
Naopak Najvyšší súd nemôže súhlasiť s námietkou žalobcu o porušení zásady
zákonnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 11 ods. 1 zák.
č. 610/2003 Z.z., nakoľko v konaní mal byť porušený zákon č. 610/2003 Z.z. pri zadefinovaní
relevantného trhu a postavenia žalobcu na ňom, čo je východiskom pre posúdenie postavenia
žalobcu na trhu. Najvyšší súd nemôže rozhodnutie žalovaného o vymedzení relevantných
trhov zo dňa 28. januára 2004 (vyhlásené dňa 12.02.2004 v Zbierke zákonov pod č. 57/2004
Z.z. postupom podľa § 15 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z. preskúmať v zmysle § 245 ods. 1
O.s.p., lebo v čase jeho vyhlásenia mal žalobca k dispozícii právne prostriedky, ktoré nevyužil
a toto rozhodnutie žalobca v minulosti nespochybnil žiadnym relevantným ochranným
mechanizmom, poprípade vznesením, hoci formálnej námietky. Iba využitím dostupných
prostriedkov nápravy mohol žalobca získať relevantnú informáciu, či je alebo nie je možné
rozhodnutie žalovaného z 28. januára 2004 podrobiť súdnemu (§ 244 O.s.p. v spojení s čl. 46
ods. 2 posledná veta Ústavy Slovenskej republiky) alebo ústavnému prieskumu (čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky). Takto vytvorený ochranný mechanizmus je dostatočnou procesnou
zárukou ochrany práv každého jednotlivca, ak sa domnieva, že jeho práva alebo oprávnené
záujmy boli činnosťou správneho orgánu dotknuté. Nakoľko však žalobca tento postup
nevyužil, nie je možné pripustiť, aby dodatočne požadoval aplikáciu ust. § 245 ods. 1 O.s.p..
Navyše, z dôvodu objasniť nejasnosti načrtnuté žalobcom, je úlohou najvyššieho súdu
upozorniť ho na tú skutočnosť, že proces geografického a štrukturálneho vymedzenia
relevantného trhu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2004, bol
založený na voľnej úvahe správneho orgánu, ktorý bol modifikovaný podmienkami
spolupráce s Komisiou Európskych spoločenstiev, pričom medze a kritériá tejto úvahy neboli
stanovené iba zákonom č. 618/2003 Z.z. (podľa § 15 ods. 1 – aplikácia princípov
zabezpečenia konkurenčného prostredia a prihliadnutie na špecifické národné podmienky), ale
boli v základnej miere ovplyvnené technickými možnosťami telekomunikačných zariadení
alebo ich častí, z ktorých sa elektronické komunikačné siete skladajú.
K námietke žalobcu o nevykonaní trojkriteriálneho testu žalovaným na preskúmanie
opodstatnenosti “ex-ante“ regulácie najvyšší súd uvádza, že ide o námietku žalobcu, ktorá nie
je podložená presne určeným ustanovením zák. č. 618/2003 Z.z. alebo komunitárneho práva,
ktoré malo byť takýmto konaním (opomenutím) žalovaného porušené. Postup, pri ktorom sa
žalobca uspokojil iba so všeobecným konštatovaním o existencii rozporu s požiadavkami zák.
č. 618/2003 Z.z. ako aj Európskeho regulačného rámca, a samotnú právnu kvalifikáciu, ktorá
právna norma a prečo mala byť porušená, nerozviedol, je v správnom súdnictve neprípustný.
Preto na ňu Najvyšší súd SR neprihliadol. Navyše z prvostupňového rozhodnutia (str.20)
jednoznačne vyplýva, že samotný fakt, že trh sa nachádza v zozname trhov zahrnutých
v odporúčaní Komisie Európskych spoločenstiev, potvrdzuje splnenie podmienok
trojkriteriálneho testu, a preto má byť tento trh predmetom ex-ante analýzy.
Najvyšší súd k argumentácii žalobcu o neakceptovaní, resp. porušení jeho práv
zaručených mu komunitárnym právom ďalej poukazuje na svoju výzvu z 25. marca 2008,
prostredníctvom ktorej žalobcu upozornil na jeho povinnosť presne sformulovať svoje
žalobné body ohľadne tvrdeného porušenia komunitárnych práv vrátane navrhnutia
predbežnej otázky. Skutočnosť, že žalobca zotrval na svojich všeobecných argumentoch
a nespresnil svoje tvrdenia, tzn. bez uvedenia konkrétnych komunitárnych práv alebo výhod,
o ktoré mal byť slovenským právnym poriadkom ukrátený, a takisto nenavrhol v liste zo dňa
22. apríla 2008 text predbežnej otázky, ale naopak výslovne ponechal nutnosť zváženia
položenia predbežných otázok s ich formuláciou na konajúcom súde, je potrebné takýto
prístup žalobcu vyhodnotiť na jeho ťarchu.
K samotnej úlohe stanovísk a odporúčaní orgánov Európskych spoločenstiev najvyšší
súd konštatuje, že je potrebné vždy zdôrazňovať ich významný interpretačný vplyv, avšak
na druhej strane nie je možné opomenúť ich charakter nezáväzných aktov komunitárneho
práva (C-322/88 Grimladi). Preto tvrdenie, že predmetné rozhodnutie žalovaného bolo vydané
v rozpore s európskym regulačným rámcom s konštatovaním, že boli porušené povinnosti
obsiahnuté v čl. 34, 35 a 117 Usmernenia Komisie Európskych spoločenstiev o analýze trhu
a hodnotení významnej trhovej sily (významného podniku) podľa rámca Spoločenstva
pre elektronické komunikačné siete a služby (2002/C 1651), je nutné vyhodnotiť vzhľadom
k postoju, ktorý zaujala Komisia Európskych spoločenstiev vo svojom liste zo dňa 28. augusta
2006. V tomto liste Komisia zobrala na vedomie výsledky zistení, ako aj závery plynúce
z vykonanej analýzy vrátane rozsahu a jednotlivých povinností, ktoré žalovaný navrhoval
uložiť žalobcovi.. Komisia Európskych spoločenstiev však vo svojich pripomienkach
neadresovala žalovanému žiadnu výhradu upozorňujúcu ho na porušenie európskeho
regulačného rámca na rozdiel od žalobcu.
Preto aj s námietkou, že žalovaný svojim postupom porušil povinnosť prihliadať
na Európsky regulačný rámec v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z., a to konkrétne
neprihliadnutím na obsah recitálu 27 Smernice EP a Rady č. 2002/21/ES o spoločnom
regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, sa najvyšší súd nestotožnil.
Z administratívneho spisu vyplýva poznatok, že analýza bola predložená Komisii Európskych
spoločenstiev v zmysle § 10 ods. 3, čo potvrdzuje aj existencia akceptačného listu Komisie
z 28.08.2006. Ak sa však žalobca domnieval, že aj za tohto stavu došlo k porušeniu jeho
komunitárneho práva, mal právo upozorniť Komisiu vlastným pričinením na nedostatky
analýzy a touto cestou požadovať zjednanie nápravy. Rovnako, ak žalobca vo svojich
námietkach poukazoval na to, že Komisia Európskych spoločenstiev nemá žiadny kontrolný
mechanizmus na overovanie, či údaje prezentované v konkrétnych záveroch analýzy
vykonanej žalovaným zodpovedajú skutočnosti, potom bolo úlohou žalobcu Komisiu
Európskych spoločenstiev na svoje pochybnosti upozorniť oficiálnou cestou.
Navyše najvyšší súd konštatuje, že žalobca v celom konaní neprodukoval príslušný
procesný návrh alebo nepredložil dôkaz o tom, že by zákonom č. 610/2003 Z.z., ktorý
prostredníctvom § 1 ods. 4 slávnostne deklaruje, že týmto zákonom sú v celom rozsahu
a riadne prevzaté smernice vymenované v prílohe č. 1 citovaného zákona, bola niektorá
smernica opomenutá, poprípade prevzatá nedostatočným spôsobom. K tomuto najvyšší súd
odkazuje aj na tú skutočnosť, že najmä odborné útvary Európskej komisie prvé kontrolujú a
dozerajú na súlad vnútroštátneho práva s komunitárnymi aktmi. Preto sa pre Najvyšší súd javí
veľmi dôležité, že v procese predkladania stanoviska a prepracovanej analýzy Európskej
komisii v roku 2006 Európska komisia nenaznačila žalovanému (napríklad v citovanom liste
z 28.08.2006), že by takéto nedostatky existovali.
Ak žalobca procesne nekonal a súdu, napriek výzve o spresnenie argumentov,
týkajúcich sa namietaného porušenia komunitárneho práva, tieto argumenty nespresnil, potom
žalobca nemohol očakávať, že jeho námietka bude vyhodnotená ako relevantná.
Takisto v druhej časti námietky, že žalovaný svojim postupom porušil aj povinnosti mu
vyplývajúce ďalej z Usmernenia, najvyšší súd odkazuje na svoje hore uvedené závery
o nejasnosti takto formulovanej námietky.
Námietku žalobcu o porušení povinnosti vyplývajúcej pre žalovaného z § 10 ods. 7 zák.
č. 610/2003 Z.z. o spôsobe ukončenia konzultácií, nakoľko žalobcovi nebola do dňa podania
žaloby doručená správa o ukončení konzultácií, čím nesplnil zákonný predpoklad na začatie
správneho konania uvedený v § 17 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z., najvyšší súd odmietol
vzhľadom na svoje závery objasnené v rozsudku sp.zn. 5 Sž-o-KS 51-2006.
Uvedené závery je možné zhrnúť nasledovne. Najvyšší súd berie na zreteľ, že podľa
§ 17 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. v hore cit. znení platí, že ak úrad na základe analýzy
vykonanej podľa § 16 cit. zákona zistí, že na určitom relevantnom trhu nie je efektívna súťaž,
po skončení konzultácií podľa § 10 určí rozhodnutím významný podnik a zároveň mu
v tomto rozhodnutí uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 18 až 24 a § 27. Takýto stav však
v žiadnom prípade nemôže smerovať k ukončeniu konzultácií postupom, ktorý naznačuje
žalobca, tzn. že žalovaný by mal oznámiť výsledky konzultácií a vydať správu o postupe
podľa odsekov 2 až 6.
Naopak, nakoľko žalovanému na základe zistených výsledkov v zmysle § 10 ods. 4 zák.
č. 610/2003 Z.z. skutočne vznikla povinnosť začať konanie, ktoré smerovalo k určeniu
významného podniku rozhodnutím, žalovaný nemohol vydávať správy o svojom postupe,
poprípade oznamovať výsledky tohto konania, lebo tieto výsledky oznamuje až v odôvodnení
svojho rozhodnutia o určení významného podniku. Toto aj vykonal v rozhodnutí
č. 641/14/2006 zo dňa 02.11.2006, kde sa podrobne vysporiadal s preukázaním splnenia
jednotlivých kritérií na určení významného podniku v zmysle § 16 ods. 4 písm. a) až m) zák.
č. 610/2003 Z.z..
Podľa § 10 ods. 4 druhá veta zák. č. 610/2003 Z.z. sa žalovanému ukladá alternatívna
povinnosť po posúdení stanovísk konanie smerujúce k regulácii súťaže v elektronických
komunikáciách alebo začať alebo konzultácie ukončiť. Preto bol správny záver žalovaného,
že zverejnenie výsledkov a správy o konzultáciách nie sú podmienkou pre začatie konania
a vydanie predmetného rozhodnutia vo veci. Naopak podmienkou, ktorá vyplýva zo zásady
zákonnosti (§ 3 ods. 1 spolu s § 18 ods. 1 Správneho poriadku v spoj. s § 72 ods. 1 zák. č.
610/2003 Z.z.) je oznámenie účastníkom o začatí konania formou „ex offo“. To, že si
žalovaný túto povinnosť splnil, má najvyšší súd preukázané z listu žalovaného zo dňa 1. júna
2006, ktorým boli predložené výsledky analýzy na vedomie, a na tento list žalobca reagoval
listom z 30. júna 2006. Navyše dňa 04.09.2006 bol žalobca listom oboznámený o začatí
správneho konania.
Obdobne aj námietku, že žalovaný porušil zásadu spoľahlivého zistenia skutkového
stavu, pretože v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku sa ani prvostupňový ani
druhostupňový orgán náležite nevysporiadali s námietkami žalobcu (zadefinovanie
relevantného trhu a k jeho odôvodneniu v dimenzii vecnej alebo geografickej, zastupiteľnosti
technológií, efektívnejšej miere súťaže vo viacerých geografických oblastiach), najvyšší súd
odmietol ako irelevantnú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na str. 10 jednoznačne
vyplýva, že predseda žalovaného sa k týmto námietkam vyjadril a odkázal na závery
obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí.
Takisto najvyšší súd nemohol akceptovať námietku, že rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné, lebo nie je z neho zrejmé, z akých skutočností žalovaný vychádzal pri
určení žalobcu za významný podnik, či zohľadnil výskyt iných poskytovateľov a či tento
postup bol v súlade so zákonom a či úplne spoľahlivo zistil skutkový stav. Hoci žalobca
poukazoval na to, že žalovaný mal porušiť ust. § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho
poriadku, lebo pre vydanie rozhodnutia v septembri 2006 žalovaný využil údaje o podiele
žalobcu na relevantnom trhu od druhej polovice roku 2004 až po koniec roku 2005 (tzn. podľa
žalobcu neaktuálne), najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že údaje boli využité
na vypracovanie analýzy, tzn. zistenie skutočností relevantných na posúdenie záveru, či ide
o významný podnik na trhu v tom období. Nie je možné očakávať od akéhokoľvek subjektu
vykonávajúceho analýzu, že nebude vychádzať z predchádzajúcich údajov. Inú závažnosť by
mala námietka žalobcu, ak by poukazoval napr. na konkrétne nedostatky takto vypracovanej
analýzy. Toto je opätovne veľmi všeobecne formulovaný argument, ktorý nemôže najvyšší
súd vyhodnotiť.
Takisto záver žalobcu, že správnosť takto vznesenej námietky má potvrdzovať aj
skutočnosť, že žalovaný vôbec vo svojich zisteniach v sledovanom období nezohľadnil
informácie o ďalších konkurentoch žalobcu, zoznam ktorých žalobca počas správneho
konania doručil, musel najvyšší súd pre všeobecnosť svojho obsahu označiť ako irelevantnú.
Navyše na str. 22 v prvostupňovom rozhodnutí je konštatované, že žalobca mal možnosť
počas analýzy doplniť údaje o svojich konkurentoch, čo však počas zisťovania údajov
nevyužil. Tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že od vydania analýzy až po súčasnosť
(tzn. do vydania rozhodnutia) žiadny ďalší podnik vlastniaci celoplošnú sieť, žalobca ani
v správnom konaní ani v súdnom prieskume žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.
Navyše na str. 13 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je menovite spomenuté viacero
konkurentov žalobcu, ako aj to, že ho neohrozujú, lebo nebola uzavretá žiadna zmluva
o pripojení.
V súvislosti s námietkou spojenou s týmito argumentmi, t.j. že žalovaný neskúmal
budúci vývoj na relevantnom trhu v súlade s čl. 20, 27, 35 a 80 Usmernenia, najvyšší súd
dospel k záveru, že takáto povinnosť žalovanému nevyplýva zo slovenského práva a pokiaľ sa
žalobca domnieva, že žalovaný takto porušil komunitárne právo, mal by na to upozorniť
Komisiu Európskych spoločenstiev, lebo jej príslušní pracovníci zobrali na vedomie obsah
analýzy a vo svojom liste z 28.08.2006 žiadne výhrady Komisia žalovanému neadresovala.
Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery (po náležitom zvážení
všetkých okolností namietaných žalobcom a po zistení, že napadnuté rozhodnutie netrpí
evidentnými rozpormi) najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol najvyšší súd v súlade s § 250k ods. 1
O.s.p., podľa ktorého iba úspešnému žalobcovi vzniká právo na úplnú náhradu trov tohto
konania.
Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :
1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom zo 14.08.2008
v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. navrhol a Najvyšší súd sčasti uznal :
1.1. Trovy právneho zastúpenia na prvostupňovom súde
1.1.1. prev. + prípr. zastúpenia (07) ... 1 úkon práv. pomoci 1.371,-- Sk
1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 178,-- Sk
1.1.2. podanie žaloby (07) ... 1 úkon práv. pomoci 1.371,-- Sk
1.1.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 178,-- Sk
1.1.3. ďalšie nevyhnutná porada s klientom (27.03.08) 1.465,-- Sk
1.1.3.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 190,-- Sk
1.1.4. ďalšie vyžiadané podanie na súd (22.04.08) 1.465,– Sk
1.1.4.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 190,-- Sk
1.1.5. účasť na pojednávaní (08) ... 1 úkon práv. pomoci 1.465,-- Sk
1.1.5.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 190,-- Sk
1.1.6. písomné podanie (22.07.08) ... 1 úkon práv. pomoci 1.465,-- Sk
1.1.6.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 190,-- Sk
celkom odmena : 8.602,-- Sk
celkom paušál : 1.116,-- Sk
2. z náhrady súdneho poplatku za žalobu 10.000,-- Sk
3. z náhrady 19 % DPH (pre 8.602,– Sk) 1.634,-- Sk
tzn. v celkovej sume 21.352,--Sk
Najvyšší súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu následne požadované úkony
právnej služby
– úkon právneho zastúpenia na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 15.07.2008, lebo
osobitosť a vysoká právna odbornosť správneho súdnictva pri konaní o žalobách je
založená na vysokom štandarde právnych služieb poskytovaných jednotlivcovi, ako
protiváha vo vzťahu k právne vzdelaným a vysoko špecializovaným zamestnancom
správnych orgánov. Najvyšší súd v tomto prípade tiež dáva do pozornosti článok 2 ods. 2
Uznesenia č. 14 predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo 7. novembra 2006,
kedy je výslovne advokátovi zakázané poverovať svojich koncipientov zastupovaním
na Najvyššom súde Slovenskej republiky.
– zvýšenie základnej sadzby za jeden právny úkon na 3-násobok, lebo žalobca svoje
tvrdenie o mimoriadnej náročnosti poskytovanej právnej služby počas vedenia sporu
nepreukázal, pričom je úlohou konajúceho súdu vyhodnotiť každý spor po jeho ukončení
práve na základe takéhoto tvrdenia, či bol mimoriadne náročným.
Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
zaplatiť mu priznanú náhradu trov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c O.s.p.).
V Bratislave 12. augusta 2008
JUDr. Anna Elexová, v.r.
Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu
Anna Koláriková