Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/110/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. C., a. s., C.

ul. č. X., T., zastúpeného JUDr. M. U., advokátkou v T., Š. ul. č. X., proti odporkyni S.

P. B., U. č. X., o preplatok na vdovskom dôchodku M. B., bytom v R, S. ul. č. X.,

o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. marca 2007,

č. k. -76, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 13. marca 2007, č. k. -76, z r u š u j e a vec mu vracia na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 13. marca 2007, č. k. -76,

zrušil rozhodnutie z 5. apríla 2004 č.., ktorým odporkyňa podľa § 110

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších zmien

a doplnení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) uložila navrhovateľovi a jeho

zamestnankyni M. B. povinnosť vrátiť preplatok na neprávom vyplatenom vdovskom

dôchodku M. B. za obdobie od 12. júna 2001 do 11. augusta 2001 vo výške 5 284

Sk a vrátil jej vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

M. B. nepodala proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne v I. rade opravný

prostriedok, preto ju krajský súd uviedol ako účastníčku konania na strane

odporkyne, teda ako odporkyňu v II. rade.

Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie o preplatku bolo vydané v čase,

kedy už bol preplatok započítaný s nárokom M. B. na doplatok vdovského dôchodku

za obdobie od 1. septembra 2001 do 11. apríla 2002. Nezaoberal sa preto vznikom

zodpovednosti navrhovateľa, resp. M. B. za neprávom vyplatenú sumu vdovského

dôchodku s poukazom na skutočnosť, že už pred vydaním napadnutého rozhodnutia

bola odporkyni táto pohľadávka uhradená. Samotné uloženie povinnosti na vrátenie

neprávom vyplatenej sumy vdovského dôchodku preto podľa jeho názoru nemalo

žiadny právny základ, lebo pohľadávka odporkyne na vrátenie neprávom vyplatenej

sumy vdovského dôchodku už neexistovala.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie odporkyňa. Nesúhlasila

s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého zanikol dôvod na vydanie

rozhodnutia o preplatku, ak neprávom vyplatená suma už bola odporkyni uhradená.

Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu

vec na nové konanie.

Navrhovateľ, ani M. B. sa k odvolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení

s a 372o ods. 4 (ďalej len „OSP“) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne je potrebné vyhovieť.

Podľa § 110 zákona o sociálnom zabezpečení, ak organizácia i príjemca

dávky spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila,

zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne.

Organizácia a príjemca dávky sa vzájomne vyrovnajú podľa miery zavinenia. Spory

o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom

stupni krajské súdy.

Podľa (ďalej len „OSP“),

účastníkmi konania ( v konaní podľa tretej hlavy piatej časti ) sú tí, ktorí nimi sú

v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Odvolací súd poukazuje predovšetkým na procesné pochybenie súdu prvého

stupňa, ktorý označil M. B. ako odporkyňu v II. rade.

Ak rozhodnutím z 5. apríla 2004 č.X boli spoločne a nerozdielne zaviazaní na

vrátenie neprávom vyplatenej sumy vdovského dôchodku M. B. jej zamestnávateľ T.

C., a.s., ako právny predchodca navrhovateľa a jeho zamestnankyňa, M. B. ako

príjemca dávky, potom podaním opravného prostriedku len jedným z nich sa stali

obidvaja účastníkmi konania na strane navrhovateľa, lebo rozhodnutím o opravnom

prostriedku jedného z nich by boli nad akúkoľvek pochybnosť dotknuté aj práva

a povinnosti druhého účastníka správneho konania.

Zo spisu vyplýva, že návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia súdom podal

len T. C., a. s. Medzi ním a M. B. však išlo o nerozlučné spoločenstvo účastníkov na

strane navrhovateľa, nemohla byť M. B. v súdnom konaní odporkyňou, a to ani

v prípade, ak M. B. návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne nepodala. Jej

záujmy sú zhodné so záujmami navrhovateľa a nie odporkyne, preto nemôže

vystupovať v konaní na strane odporkyne.

Naviac odvolanie, podané len jedným z dvoch účastníkov, ktorým bola

uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu

k tomu účastníkovi, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu,

v takomto prípade, je preskúmať celý rozsudok súdu prvého stupňa.

Zo spisov vyplýva, že rozhodnutím odporkyne z 5. apríla 2004 č.X bolo

zmenené rozhodnutie odporkyne z 27. novembra 2002 č.X, a to aj napriek tomu, že

novšie rozhodnutie uvádza ako účastníka len navrhovateľa a pôvodné rozhodnutie

odporkyne z 5. apríla 2004 č.X označuje za účastníkov konania navrhovateľa aj jeho

zamestnankyňu M. B., ktorej bol v spornom období vdovský dôchodok vyplácaný.

Pre posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa bolo potrebné

vyriešiť otázku, či zodpovedá zákonu právny názor súdu prvého stupňa, podľa

ktorého zanikol predmet konania.

Odvolací súd zdôrazňuje, že započítanie pohľadávky z preplatku na dôchodku

proti pohľadávke na dôchodku by bolo možné len v prípade, ak by pohľadávka

z preplatku na dôchodku existovala. Takáto pohľadávka vzniká až na základe

rozhodnutia odporkyne o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu, lebo inak

samotný preplatok na dávke môže byť aj preplatkom administratívnym, ktorého

vrátenie nemôže odporkyňa od zamestnávateľa alebo od zamestnanca vyžadovať

a jeho započítanie proti dávke dôchodkového zabezpečenia (poistenia) vôbec

neprichádza do úvahy. Bez právoplatného rozhodnutia o povinnosti zodpovednej

osoby vrátiť preplatok na dávke preto vzájomné pohľadávky nemožno započítať, ak

povinnosť vrátiť preplatok na dávke vzniká len rozhodnutím odporkyne. Bez

rozhodnutia, na základe ktorého môže odporkyňa uložiť povinnosť zamestnávateľovi

resp. zamestnankyni povinnosť preplatok na dávke vrátiť, neexistuje právny titul na

prijatie neoprávnene vyplatenej sumy vdovského dôchodku a jeho zúčtovanie

so starobným dôchodkom zamestnankyne preto neprichádza do úvahy.

Odvolací súd nepovažuje za správny ani postup súdu prvého stupňa, ktorý sa

nezaoberal otázkou vzniku a existencie zodpovednosti navrhovateľa a jeho

zamestnankyne za neprávom vyplatenú sumu vdovského dôchodku. Rovnako

neriešil otázku, či povinnosť vrátiť preplatok na dávke mohla prejsť na navrhovateľa

v prvom rade ako na právneho nástupcu T. C., a. s.

Napriek skutočnosti, že už pred rozhodnutím o povinnosti vrátiť preplatok bola

odporkyni v I. rade táto pohľadávka uhradená, samotné uloženie povinnosti na

vrátenie neprávom vyplatenej sumy vdovského dôchodku bolo podmienkou pre vznik

povinnosti preplatok vrátiť, pretože ku dňu vydania rozhodnutia pohľadávka sociálnej

poisťovne na vrátenie neprávom vyplatenej sumy vdovského dôchodku voči

komukoľvek, teda ani voči poberateľke vdovského dôchodku, ani voči

zamestnávateľovi neexistovala.

Z uvedeného vyplýva, že povinnosť nahradiť neprávom vyplatenú dávku tak

príjemcovi ako aj organizácii vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia

príslušného orgánu, ktorým zaviaže tak zamestnávateľa ako aj príjemcu neprávom

vyplatenej dávky spoločne a nerozdielne na jej vrátenie a až na základe takéhoto

právoplatného rozhodnutia môže neprávom vyplatenú dávku resp. jej náhradu

vymáhať.

Tento postup vyplýva z toho, že o nárokoch na dávky dôchodkového

zabezpečenia ako aj o povinnosti príjemcu dávky vrátiť neprávom alebo nesprávne

vyplatenú dávku a o povinnosti organizácie nahradiť neprávom vyplatené čiastky

rozhodujú výlučne orgány sociálneho zabezpečenia (resp. poistenia).

Bez takéhoto právoplatného rozhodnutia povinnosť ani zamestnávateľa, ani

zamestnanca nie je daná a odporkyňa bez takéhoto rozhodnutia ani nemôže prijať

plnenie, nakoľko by išlo o plnenie bez právneho dôvodu.

Ako vyplýva z administratívneho spisu, odporkyňa v tomto prípade zúčtovala

zamestnankyni naviac vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku za obdobie

od 12. marca 2001 do 11. augusta 2001 s doplatkom na vdovskom dôchodku za

obdobie od 1. septembra 2001 do 11. apríla 2002 bez toho, aby mala k tomu

zákonný podklad vo forme právoplatného rozhodnutia.

Názor krajského súdu, podľa ktorého takýmto zúčtovaním zanikol dôvod na

vydanie rozhodnutia odporkyne, je preto vecne nesprávny.

Napokon odvolací súd vylúčenie opravného prostriedku proti druhému

rozhodnutiu z 5. apríla 2004 č.X na samostatné konanie vedené na Krajskom súde

v Trnave pod sp. zn. nepovažuje za vecne správne.

Naviac krajský súd nerešpektoval právny názor, vyslovený v uznesení

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2006, sp. zn. ,

v ktorom mu bolo nariadené v konaní preskúmať rozhodnutie

z 27. novembra 2002 č.. spolu s rozhodnutím z 5. apríla 2004 č.X, ktorým bolo

rozhodnutie z 27. 11. 2002 č.X zmenené.

S poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 17. júla 2008 č. k. bude preto povinnosťou

krajského súdu v ďalšom konaní spojiť na spoločné konanie veci vedené pod č. k.

a pod č.k. , opätovne posúdiť a preskúmať rozhodnutie

z 5. apríla 2004 č.X ako aj rozhodnutie z 27. novembra 2002 č.X v ich vzájomnej

súvislosti a po zadovážení všetkých potrebných dokladov a vykonaní potrebných

dôkazov vo veci opätovne rozhodnúť.

Z dôvodu, že krajský súd nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, odvolací súd

podľa ods. X. písm. h) napadnutý rozsudok zrušil a vrátil mu vec na nové

konanie a rozhodnutie.

V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o trovách tohto odvolacieho

konania podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. júla 2008

JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : M. Kráľová