Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/5/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. J. V. – D., T., 2/

I. K., T., 3/ Ing. D. R., S.3, S., zastúpených advokátom JUDr. M. B., so sídlom v S., P., proti

žalovaným: 1/ V. Š., nar. X., K., predseda predstavenstva A., a. s. S., 2/ A., a. s. S., so sídlom

v S., D. ul., IČO: X., zast. advokátom JUDr. J. H., so sídlom v S., K., o návrhu na poverenie

na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, na dovolanie žalobcov 1/ až 3/ proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.

-182 zo dňa 8. februára 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcov 1/ až 3/ o d m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu a trovy konania žalovaným nepriznal.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že sa žalobcovia návrhom domáhali, aby ich súd

ako minoritných akcionárov emitenta A., a. s. S., poveril zvolaním mimoriadneho valného

zhromaždenia.

V zmysle ust. a ust. , sú akcionári

so stanoveným počtom akcií oprávnení požiadať predstavenstvo o zvolanie mimoriadneho

valného zhromaždenia a v prípade, že im predstavenstvo nevyhovie, požiadať súd o poverenie

na jeho zvolanie. Takýto návrh je oprávnený, len ak predstavenstvo si nesplní uvedenú

povinnosť (nezvolá požadované mimoriadne valné zhromaždenie) a musí sa týkať toho

mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré v rozpore so zákonom nebolo zvolané

predstavenstvom. Súd ich totiž nepoveruje na zvolanie ľubovoľného mimoriadneho valného

zhromaždenia, ale len na zvolanie tohto, ktoré bolo zmarené. Preto by mal byť návrh

dostatočne individualizovaný a určovať, o poverenie na zvolanie ktorého konkrétneho

mimoriadneho valného zhromaždenia žiadajú. Mimoriadne valné zhromaždenie pritom,

okrem miesta a času konania, individualizuje najmä okruh záležitostí, ktoré sa na ňom majú

prerokovať, t. j. navrhovaný program rokovania, ktorý je v zmysle § 184 ods. 4 Obchodného

zákonníka aj súčasťou pozvánky alebo oznámenia o konaní valného zhromaždenia.

V konkrétnom prípade podľa predložených zmenových výpisov z účtov majiteľov

cenných papierov boli žalobcovia ako akcionári žalovaného 2/ s potrebným počtom

akcií skutočne oprávnení požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia

na prerokovanie navrhovaných záležitostí a pre neplnenie povinností predstavenstva domáhať

sa na súde poverenia na jeho zvolanie. Predložený návrh však nebol oprávnený, požadované

poverenie na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia je totiž neurčitý a bez stanovenia

programu jeho rokovania prekračuje rámec oprávnenia podľa ust. § 181 Obchodného

zákonníka, keď by v požadovanom znení žalobcov oprávňovalo na zvolanie akéhokoľvek

mimoriadneho valného zhromaždenia a nielen toho, ktoré nebolo zvolané predstavenstvom.

Pre takéto poverenie niet právneho dôvodu a jeho vydaním by súd žalobcom priznal viac

práv, než im ustanovuje zákon. Keďže súd je návrhom účastníkov viazaný, nemôže ho meniť

ani doplniť, pričom z predloženého návrhu nie je zrejmé, aké konkrétne záležitosti majú

byť predmetom mimoriadneho valného zhromaždenia, o poverenie na zvolanie ktorého

žalobcovia žiadajú. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol, nakoľko nebolo možné takto

formulovanému návrhu vyhovieť.

Pretože právny zástupca žalovaných trovy nežiadal, súd prvého stupňa o trovách

konania rozhodol tak, že ich nepriznal.

Na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil a žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Z odôvodnenia vyplýva, že žalobcovia v odvolaní tvrdili, že súd prvého stupňa nesprávne

zistil skutkový stav, a preto rozhodol v rozpore so zákonom. Trvali na tom, že v žiadosti

o zvolanie mimoriadneho zhromaždenia bol presne a špecificky uvedený program

mimoriadneho valného zhromaždenia. Žalobkyňa 2/ odvolanie zdôvodnila iba tým, že

nemôže kvalifikovane spracovať odvolanie, v čom rozhodnutie súdu prvého stupňa je ničotné,

resp. nesprávny postup súdu pri právnom posúdení veci, pretože doposiaľ zo strany súdu jej

neboli dodané kópie požadovaných dokladov. Odvolací súd k odvolacím dôvodom žalobcov

a k dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa dopĺňa, že žiadosť menšinových akcionárov

o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia musí obsahovať, okrem dôvodov jeho

zvolania, aj určenie záležitostí, ktoré majú byť predmetom rokovania valného zhromaždenia.

Odvolací súd zistil, že v žiadosti o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa

23. februára 2005 žalobcovia navrhli zaradiť do programu jeho rokovania 30 bodov, tieto

body programu ako určenie záležitostí na prejednanie však v návrhu na začatie súdneho

konania zo dňa 22. marca 2005 už neuvádzajú, ani nekonkretizujú. Povinnosť uviesť body

programu priamo do návrhu na začatie konania žalobcom vyplýva z ust. § 181 ods. 3 veta

prvá . Teda pre absenciu náležitostí petitu návrhu na začatie konania

o návrhu o poverenie na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia v naznačenom smere

vecne správne rozhodol súd prvého stupňa, keď návrh žalobcov zamietol, a to vo vzťahu

k žalovanému 2/. Taktiež vo vzťahu k žalovanému 1/ súd prvého stupňa vecne správne

rozhodol, keďže pasívne legitimovaným žalovaný ohľadom návrhu o poverenie na zvolanie

mimoriadneho valného zhromaždenia môže byť iba akciová spoločnosť, ktorej akcionár alebo

akcionári majú akcie. Zákon v žiadnom prípade nepripúšťa, aby pasívne legitimovaným

podľa ust. bol predseda predstavenstva akciovej

spoločnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny.

Proti tomuto rozhodnutiu podali dovolanie žalobcovia 1/ až 3/. Navrhli, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania zakladajú na ust. Rozsudok odvolacieho súdu

napádajú v celom rozsahu. Domnievajú sa, že rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný

a hrubo porušujúci procesné predpisy. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa

12. októbra 2005 navrhol upresniť označenie žalovaného a akceptovať ho v znení A., a. s. S..

Súd neakceptoval toto podanie a posúdil ho v rozpore so zákonom ako rozšírenie počtu

účastníkov na strane žalovaného. Predstavenstvo A., a. s. S., si nesplnilo povinnosť – zvolanie

mimoriadneho valného zhromaždenia, preto minoritní akcionári podali návrh na súd v súlade

s ust. . Tvrdia, že žalobcovia individualizovali okruh

záležitostí, ktoré sa na ňom majú prerokovať, t. j. predložili program rokovania. Súd

konštatoval, že požadované poverenie na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia je

neurčité, bez stanovenia programu jeho rokovania. Ďalej uvádzajú, že zákon nevymedzuje

dôvody, pre ktoré sa môže alebo naopak nemôže mimoriadne valné zhromaždenie iniciovať.

Takáto úvaha súdu nemôže byť správna a zákonu zodpovedajúca

už len z tohto dôvodu, že navrhovateľom boli odňaté základné akcionárske práva vyplývajúce

zo zákona. Uvedený nedostatok v posúdení rozsahu prieskumnosti odvolacieho súdu je podľa

žalobcov anomáliou. Odvolací súd sa ani nepokúsil o vymedzenie rozsahu, v ktorom by

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaval k odňatiu základných akcionárskych

práv minoritných akcionárov. Dodáva, že odvolací súd prehliadol, že súd prvého stupňa

sa nevysporiadal s upresnením, označením odporcu tak, ako navrhol právny zástupca

žalobcov, a tiež svojim rozhodnutím odňal žalobcom – minoritným akcionárom základné

akcionárske práva.

K dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcovia nijako neuvádzajú,

v čom vidia porušenie jednotlivých zákonných ustanovení. Je tohto názoru, že v priebehu

konania nedošlo ku takým skutočnostiam, ktorým by došlo k naplneniu ust. § 237 písm. b/

Súd pri pribratí ďalšieho účastníka do konania postupoval v súlade so zákonom.

V danom prípade nedošlo k naplneniu skutočností, ktoré by pripúšťali preskúmanie

rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolacom konaní, a to vôbec, nielen vo vzťahu k ust. § 237

písm. b/ Navrhol, aby súd dovolanie žalobcov odmietol ako neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa ust. , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Podľa ust. , dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada

na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Prípustnosť dovolania pri uplatnení dovolacích dôvodov taxatívne uvedených v ust.

§ 237 však nenastáva len tvrdením dovolateľa, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté

niektorou z týchto vád, ale zavŕši sa až vtedy, keď dovolací súd zistí, že rozhodnutie takouto

vadou objektívne trpí. Dovolací súd nevzhliadol vady podľa ust. § 237 v konaní odvolacieho

súdu. Ak dovolací súd zistí, že rozhodnutie nie je niektorou z uvedených vád postihnuté,

dovolanie odmietne, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné.

Dovolateľ uvádza prípustnosť dovolania podľa ust. , ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Podmienkou

toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť na to

spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať

procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda

o procesnú subjektivitu, ktorú upravuje ust. tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva. Žalovaný 1/ ako fyzická osoba

a žalovaný 2/ ako právnická osoba, ktorí sú označení v žalobe, právne existujú a majú

procesnú spôsobilosť v zmysle Od procesnej spôsobilosti treba odlišovať vecnú

legitimáciu, a to aktívnu na strane žalujúcej a pasívnu na strane žalovanej, ktorá predstavuje

hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom

hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje.

Po zistení, že v prejednávanej veci nie je daný dôvod zakladajúci v zmysle uvedeného

ustanovenia prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, skúmal

dovolací súd, či sú splnené zákonné podmienky stanovené

osobitne pre prípad, že dovolanie smeruje proti rozsudku.

Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je

napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Predpokladom prípustnosti dovolania

podľa tohto ustanovenia je taká zmena rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom odvolacieho

súdu, pri ktorej z porovnania obsahu rozhodnutí súdov oboch stupňov je zrejmé, že práva

a povinnosti účastníkov konania boli nimi odlišne konštituované alebo deklarované.

Rozhodujúcim preto nie je formálne hľadisko, teda to, ako odvolací súd napríklad z hľadiska

slovného vyjadrenia označil, zostavil a zoštylizoval výrok svojho rozhodnutia, ale vecné

(obsahové) hľadisko, teda to, či odvolací súd svojím rozsudkom niečo vecne zmenil na tom,

čo pred ním deklaroval alebo konštituoval súd prvého stupňa. Z hľadiska prípustnosti

dovolania možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom považovať len

také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa

a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím vo veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu

prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo veci samej.

V zmysle ustanovenia , dovolanie možno podať proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu. Pretože odvolací súd prípustnosť dovolania svojím

výrokom nezaložil, je nepochybné, že o tento prípad v prejednávanej veci nejde.

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , odmietol ho Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa ustanovenia v spojení s

písm. c/ ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 4

v spojení s a Keďže žalovaným trovy v odvolacom

konaní nevznikli, neboli im priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. augusta 2008

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.