Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1d2/374144.964755.pdf
PDF · 151.72 KB
No categories available
5Sžf/6/2007
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Elexovej a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Jany Zemkovej,
PhD. v právnej veci žalobcu: R. – I., s.r.o., so sídlom P. X., P., zastúpeného JUDr. P. H.,
advokátom so sídlom H. X., K., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Nová ulica, č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/225/297-21584/2005/990770-r, č. I/225/297-
21585/2005/990770-r, č. I/225/297-21586/2005/ 990770-r, č. I/225/297-
21587/2005/990770-r, všetky zo dňa 19. apríla 2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 24. októbra 2006 č. 1S 120/2005-50 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. októbra
2006 č. 1S 120/2005-50 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobami podanými v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutí žalovaného, a to rozhodnutia č. I/225/297-21584/2005/990770-r zo dňa 19.04.2005,
ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu v Poprade (ďalej len
„správca dane“) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2003 v sume 607.293,- Sk, rozhodnutia č. I/225/297-21585/2005/990770-r z toho istého dňa,
ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane o vyrubení rozdielu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2003 v sume 387.044,-Sk, rozhodnutia
č. I/225/297-21586/2005/990770-r zo dňa 19.4.2005, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný
platobný výmer správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2003 v sume 677.766,-Sk a rozhodnutia č. I/225/297-21587/2005/990770-r
zo dňa 19.4.2005, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2003 v sume
856.550,-Sk.
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom v spojenom konaní žaloby o preskúmanie
uvedených rozhodnutí žalovaného ako nedôvodné zamietol. Podľa názoru krajského súdu bol
v priebehu daňového konania zistený skutkový stav čo najúplnejšie a žalobcovi bola daná
možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. K záveru, že k zdaniteľnému
plneniu podľa predložených faktúr medzi žalobcom a spoločnosťou S. s.r.o., S., nedošlo,
dospel podľa krajského súdu správca dane nielen na základe skutočnosti, že žalobca
nepredložil doklad o pôvode dreva v zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR
č. 244/1997 Z.z., ale aj na základe výpovedí vypočutých svedkov, ktorí popreli prevzatie
guľatiny v období august 2002 až apríl 2003 od spoločnosti S. s.r.o., S.. Správca dane preto
postupoval v súlade s ustanovením § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe
daní a poplatkov“) v spojení s ustanovením § 20a ods. 1 a § 13 zákona č. 289/1995 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1.1.2003 do 30.4.2003 (ďalej len „zákon o DPH“).
Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca v daňovom konaní neuniesol
dôkazné bremeno, keď vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za obdobie január až apríl 2003
vierohodne nepreukázal, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi ním a spoločnosťou S. s.r.o.,
S.. Žalobca pritom ani žiadnymi dôkazmi nespochybnil dokazovanie vykonané správcom dane.
Krajský súd dospel k záveru, že postup správneho orgánu v medziach žalôb bol v súlade so
zákonom, a preto žaloby ako nedôvodné zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobným návrhom vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade trov konania
a trov právneho zastúpenia. Žalobca zotrval na vyjadreniach uvedených už v žalobách
z 29. júna 2005 a tvrdil, že správca dane postupoval nezákonne, keď neuznal uplatnený
odpočet dane na vstupe na základe faktúr o nákupe guľatiny od spoločnosti S. s.r.o. napriek
tomu, že si žalobca uplatnil odpočet dane na vstupe daňovými dokladmi obsahujúcimi všetky
náležitosti a že súčasne vznikla daňová povinnosť aj na strane dodávateľa S. s.r.o.. Žalobca
poukázal na to, že dodanú guľatinu spracoval a výrobky z nej následne odpredal, teda v súlade
so zákonom o DPH použil dodávky na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Ak je
pravdivé tvrdenie správcu dane, že nedošlo k nákupu guľatiny od spoločnosti S. s.r.o., potom
mala byť upravená aj daň z pridanej hodnoty na výstupe, keďže nie je možné vyrobiť výrobky
– rezivo, bez guľatiny.
Podľa žalobcu boli porušené jeho práva priznané mu zákonom o správe daní a poplatkov
(§ 2, § 15, § 25), keďže správca dane nepostupoval dôsledne podľa zákonných ustanovení.
Povinnosťou správcu dane bolo v prípade pochybností získať údaje o účtovníctve a skladovej
evidencii spoločnosti S. s.r.o., vypočuť zástupcu tejto spoločnosti k rozhodujúcim
skutočnostiam, resp. u miestne príslušného správcu dane dodávateľa S. s.r.o. zistiť podľa
účtovných výkazov a predložených daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty, či tento
napríklad priznal daň na výstupe z uskutočnených zdaniteľných plnení – odpredaja guľatiny
pre žalobcu.
Čo sa týka nepredloženia dokladov o pôvode dreva, žalobca uviedol, že z jeho strany už
bolo vysvetlené, že tieto dokumenty má k dispozícii z dodávok guľatiny spoločnosť T.-R.,
s.r.o., od jej dodávateľov. Podľa žalobcu je však v súvislosti s kontrolou dane z pridanej
hodnoty irelevantné skúmanie dodržiavania vyhlášky o vyznačovaní a evidencií ťažby dreva,
pričom kontrola dodržiavania predpisov o ťažbe dreva nie je ani v kompetencii daňových
orgánov. Svojím postupom v tomto prípade správca dane prekročil rozsah svojho oprávnenia
pri výkone daňovej kontroly. Žalobca zároveň uviedol, že preukazovanie pôvodu dreva je
povinnosť ustanovená vyhláškou č. 244/1997 Z. z., pričom správca dane môže využiť pri
dokazovaní informáciu o plnení povinností ustanovenej iným než daňovým zákonom, ktorý
v priamej súvislosti na daňovú povinnosť nadväzuje. Keďže vyhláška je normatívny akt nižšej
právnej sily ako zákon, nesplnenie povinnosti ustanovenej vyhláškou nemôže mať následky,
ktoré vyvodil správca dane.
Podľa žalobcu sa správca dane dopustil nezákonného postupu aj v súvislosti
s protokolom o daňovej kontrole, ktorý bol podkladom na vydanie napadnutých rozhodnutí.
Protokol bol doručený dňa 26.11.2004, následne doplnený o chýbajúcu stranu č. 11, pričom
kontrolná skupina až následne dňa 8.12.2004 vypočula svedka p. V., navrhnutého daňovým
subjektom. Výpoveď svedka zo dňa 8.12.2004 však nebola a ani nemohla byť zohľadnená ako
jeden z dôkazov v daňovom konaní, keďže protokol o daňovej kontrole bol vypracovaný už
24.11.2004 a následne prerokovaný 30.12.2004 bez zmeny.
Žalobca je toho názoru, že žiadne ustanovenia daňových zákonov, ktoré vymedzujú
formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, neboli z jeho strany porušené a taktiež
je nesporné, že všetky jeho daňové doklady a údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, čím je
naplnená aj materiálna stránka uplatnenia práva na odpočítanie dane.
K odvolaniu žalobcu podal žalovaný vyjadrenie zo dňa 21.2.2007. Vzhľadom na to, že
dôvody odvolateľa sú identické s dôvodmi uvedenými v žalobách, žalovaný odkázal na svoje
stanovisko k žalobám zo dňa 8.11.2005. Podľa žalovaného naviac neobstojí ani tvrdenie
žalobcu, že naplnenie formálnej stránky nároku na odpočet dane (daňový doklad) je nesporne
odrazom skutočnosti – teda materiálnej stránky. Podľa žalovaného správca dane preveruje
v priebehu daňovej kontroly skutočnosti, či daňový subjekt dodržal všetky ustanovenia
daňových zákonov a ustanovenia s nimi súvisiacich platných právnych predpisov. V záujme
splnenia si svojej zákonnej dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona
o správe daní a poplatkov mal žalobca preukázať splnenie povinnosti stanovenej vyhláškou
č. 244/1977 Zb. a tým zmierniť následky nepreukázania vzniku nároku na odpočet dane,
k čomu však zo strany žalobcu nedošlo.
Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozsudok
Krajského súdu v Prešove potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov odvolania a žaloby v zmysle § 250ja ods. 4 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. vo veci rozhodol podľa § 219
O.s.p. tak, že rozsudok potvrdil, pretože dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.
Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Odbor vyhľadávania a spolupráce
s orgánmi činnými v trestnom konaní, oddelenie vyhľadávania Prešov, vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu zameranú na daň z pridanej hodnoty za kontrolované obdobie jún 2002 až
apríl 2003.
V zdaňovacom období január až apríl 2003 si žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej
hodnoty na vstupe na základe faktúr vystavených spoločnosťou S., s.r.o. za dodávku
smrekovej guľatiny. Pri preverovaní uskutočnenia zdaniteľného plnenia bol žalobca správcom
dane najprv vyzvaný na predloženie chýbajúcich faktúr, dodacích listov a dokladov o pôvode
dreva (v zmysle vyhlášky č. 244/1997 Z.z.), ktoré by preukazovali uskutočnenie zdaniteľného
plnenia a po predložení originálov došlých faktúr od dodávateľa S. s.r.o. a oznámení, že mimo
dodacích listov a faktúr nemajú k dispozícii iné doklady preukazujúce pôvod dreva bol daňový
subjekt opäť vyzvaný, aby predložil všetky doklady súvisiace s uskutočnením zdaniteľných
plnení dodávateľom S. s.r.o., teda doklady o preprave dreva, uvedenie mien osôb, ktoré drevo
prepravovali, miesto odkiaľ a kam bolo drevo prepravované, dopravný prostriedok a ŠPZ,
ktorým bolo drevo prepravované, číslo vagóna, sortiment dreva – výrobok, číslo kusov, počet
kusov, dĺžka, priemer, objem, kto drevo prevzal. Žalobca predložil iba originál kúpnej zmluvy
zo dňa 1.8.2002 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou S. s.r.o.. Iné doklady o preukázaní
uskutočnenia týchto zdaniteľných plnení od dodávateľa S. s.r.o. predložiť nevedel.
Správca dane zároveň vyzval všetkých dodávateľov drevnej hmoty spoločnosti žalobcu,
aby ku všetkým uskutočneným zdaniteľným plneniam za zdaňovacie obdobie máj 2002 až
apríl 2003 zaslali dodacie listy a doklady o pôvode dreva. Okrem spoločnosti T.-R., s.r.o. a S.,
s.r.o., všetci vyzvaní dodávatelia požadované doklady predložili. Spoločnosť S., s.r.o., výzvu
neprevzala. Na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení od dodávateľa S., s.r.o., preto
boli vypočutí ako svedkovia bývalí zamestnanci spoločnosti žalobcu, Ľ. K. (majster na sklade
guľatiny), P. D. (pomocný majster na sklade guľatiny), B. P. (účtovníčka) a Ing. Š. V., konateľ
spoločnosti P., s.r.o. - dodávateľa guľatiny pre žalobcu a od 21.5.2003 majiteľa píly v P., ktorí
potvrdili, že od spoločnosti S., s.r.o., dodávku guľatiny neprevzali a takúto spoločnosť ani
nepoznajú.
Správca dane na základe protokolu o zistení daňovej kontroly zo dňa 24.11.2004, že
zo strany platiteľa nebolo jednoznačne preukázané, že k zdaniteľnému plneniu došlo, potom
dodatočnými platobnými výmermi vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január až apríl 2003. Mal za to, že žalobca ako platiteľ dane z pridanej
hodnoty porušil ustanovenie § 20a ods. 1 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže
odpočítať daň, ak platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, vznikla daňová povinnosť.
Na odvolanie žalobcu žalovaný tieto prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Z odôvodnenia
napadnutých rozhodnutí vyplynulo, že pre uplatnenie nároku na odpočet dane musia byť
bezpodmienečne splnené podmienky stanovené v § 20 a § 20a zákona o DPH. Daňový doklad
so všetkými náležitosťami v zmysle zákona o DPH nemusí podľa žalovaného automaticky
zakladať nárok na odpočet dane, preto v súlade s § 29 ods. 8 má kontrolovaný subjekt viesť
takú evidenciu, ktorá by jednoznačne preukazovala hospodárske a účtovné operácie. Aj podľa
žalovaného platiteľ (žalobca) neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce mu z ustanovenia § 29
ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, keďže správcovi dane pri kontrole a odvolaciemu
orgánu v odvolacom konaní nepreukázal dostatočne, že zdaniteľné plnenie prijal, čo bolo
správcom dane oprávnene kvalifikované ako nesplnenie podmienky nároku na odpočet dane
stanovenej v § 20a ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
Námietkou žalobcu v súvislosti s výpoveďou svedka pána V., zaznamenanej v
zápisnici o ústnom pojednávaní č. I/153/31409/45636/2004/Sza zo dňa 8.12.2004, sa žalovaný
v rámci odvolacích konaní nezaoberal, keďže sa týka zdaňovacieho obdobia máj 2003.
Na základe námietky žalobcu, že správca dane pri zisťovaní skutkového stavu v zmysle
§ 29 ods. 1 a 2 zákona o správe daní a poplatkov nepostupoval dôsledne, odvolací súd
preskúmal podklady nachádzajúce sa v predloženom spise žalovaného a postup daňových
orgánov a dospel k záveru, že námietka nie je dôvodná.
Z podkladov totiž vyplynulo, že správca dane pre čo najúplnejšie zistenie skutočností
rozhodných pre správne určenie dane žiadal od žalobcu okrem predložených faktúr a kúpnej
zmluvy predložiť aj iné doklady o preprave dreva, resp. mená osôb, ktoré drevo prepravovali,
miesto odkiaľ a kam bolo drevo prepravované, dopravný prostriedok a ŠPZ, ktorým bolo
drevo prepravované, číslo vagóna, sortiment dreva – výrobok, číslo kusov, počet kusov, dĺžka,
priemer, objem, kto drevo prevzal a doklady o pôvode dreva podľa § 7 ods. 1 vyhlášky
Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 244/1997 Z. z. o vyznačovaní a evidencii ťažby dreva
a keď žiadne z týchto nepredložil, urobil sám správca dane úkony na zadováženie podkladov
od samotného dodávateľa, ktorý však nereagoval, vypočul svedkov a na základe dokladov
predložených zástupcom daňového subjektu a iných dodávateľov vykonal prepočet reálnosti
údajov v predložených dokumentoch.
Keďže z dokladov, ktoré žalobca v priebehu konania predložil, nebolo uskutočnenie
zdaniteľného plnenia preukázané, pretože nebol predložený konkrétny dôkaz, že spoločnosť
S., s.r.o., dodala žalobcovi tovar uvedený v predmetných faktúrach, vznikli oprávnené
pochybnosti o uskutočnení predmetného zdaniteľného plnenia. Táto okolnosť je podľa § 20
ods. 2 zákona č. 289/1665 Z.z. rozhodujúcou pre posúdenie, či nárok na odpočet dane možno
považovať za oprávnený, potom v súlade s ustanovením § 29 ods. 8 bolo povinnosťou
daňového subjektu preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení
a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom. Pokiaľ však daňový subjekt nepredložil žiadne
alebo dostatočné dôkazy, že fakturovaná cena bola vyplatená za uskutočnené zdaniteľné
plnenie, resp. dôkazy, ktoré by zdaniteľné plnenie preukázali čo do priebehu a výsledku,
neuniesol dôkazné bremeno.
Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný
rozhodol v súlade so zákonom, napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného
skutkového stavu, ktorý je správne právne posúdený. Odvolací súd sa stotožnil so záverom, že
splnenie iba formálnej stránky právneho úkonu nie je dostatočné, je potrebné preukázať aj jeho
naplnenie.
Krajský súd tak rozhodol správne, ak zamietol žalobu ako nedôvodnú. Vzhľadom
k tomu, že žalobca dôvodmi odvolania nespochybnil správnosť tohto rozsudku, odvolací súd
považoval odvolanie za neodôvodnené a v súlade s § 250ja ods. 4 O.s.p. rozhodol podľa § 219
O.s.p. tak, že napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
K ďalším námietkam uvedených v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že povinnosť
upraviť daň na výstupe v súvislosti s úpravou dane na vstupe, ako sa toho domáhal žalobca,
zo zákona o dani z pridanej hodnoty nevyplýva, pretože tak uviedol žalovaný, nie je vylúčené
prijatie plnenia aj bez možnosti uplatnenia dane na vstupe. Taktiež námietku vznesenú
k výpovedi svedka V. považoval odvolací súd vzhľadom na vyjadrenie žalovaného za
neopodstatnenú.
Keďže podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, žiadosť správcu dane o predloženie preukazu o pôvode dreva napriek argumentácii
žalobcu nepovažoval odvolací súd za takú skutočnosť, ktorej dôsledkom by bola nezákonnosť
postupu alebo rozhodnutia správcu dane. Z rozhodnutia totiž nevyplýva, že by táto skutočnosť
bola podstatná pri hodnotení splnenia povinnosti preukázať rozhodné skutočnosti.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1
O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože nemal
v konaní úspech. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 19. augusta 2008
JUDr. Anna Elexová, v.r.
Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu
Anna Koláriková