Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/38/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora

Belka a z členiek JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej,

v právnej veci žalobcu: M. G., bytom Š., B., proti žalovanému: K. R. P. Z. B., K.t, Š.,

B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-141/DI-SK-2006 zo

dňa 26.6.2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku K. súdu v B., č. k. -18 zo

dňa 12.12.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -18 zo dňa 12.12.2007, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho

rozhodnutia zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-P-141/DI-SK-2006

zo dňa 26.6.2006, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, O.R.P.Z. B. III č.

ORP-156/DI-OBCP-2006-V-III zo dňa 9.5.2006 o uznaní žalobcu vinným zo

spáchania priestupku podľa

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) a uložení pokuty § 22

ods. 2 zákona vo výške 3 000 Sk a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu

6 mesiacov.

Krajský súd tak rozhodol s poukazom na zistenie, že správne orgány v konaní

dostatočne zistil skutkový stav a tento aj po právnej stránke správne posúdili, keď

prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti o 41 km/h kvalifikovali ako priestupok podľa

§ 22 ods. 1 písm. a/ zákona, zodpovednosť za jeho spáchanie vyvodili voči žalobcovi

a uložili mu sankciu v medziach § 22 ods. 2 zákona.

Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že skutočnosť, že vozidlo značky

Citroen C3 EČ BA-425JD najvyššiu dovolenú rýchlosť prekročilo, vyplynula

z fotodokumentácie skutku a záznamu o nameranej rýchlosti, pričom fakt, že toto

vozidlo viedol žalobca dostatočne preukazuje svedectvo službukonajúceho policajta

ppráp. D. a potvrdenie držiteľa vozidla spoločnosti A. L. a. s. o tom, že v uvedený

deň bolo vozidlo zverené žalobcovi. Konštatoval, že za danej dôkaznej situácie

zistený skutkový stav nemožno vyvrátiť ani skutočnosťou, že po zaznamenaní

prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti v obci sa vozidlo službukonajúcim

policajtom stratilo z dohľadu.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, žiadal, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zmenil tak, že sa rozhodnutie žalovaného i prvostupňového

správneho orgánu zrušujú a vracajú na ďalšie konanie. Namietal, že oznámenie

spoločnosti A. L. a. s. nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, nakoľko jej štatutár Ing.

Pernecký nemohol vedieť, či vozidlo skutočne viedol on v čase spáchania priestupku.

Vyjadril názor, že toto oznámenie nemožno považovať za nepriamy dôkaz ani za

indíciu. Ďalej uviedol, že vozidlá sa k sebe blížili a minuli sa v rýchlosti 149 km/h

a boli priečne od seba vzdialené min. 6-7 m, pričom dňa 26.1.2006 bolo v okolí

Bratislavy polojasné až oblačné počasie s teplotami cez deň okolo -6°C a za takýchto

podmienok ppráp. D. nemohol rozpoznať, kto viedol predmetné vozidlo v čase

spáchania skutku.

Žalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku

o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako

vecne správny, keď zo spisového materiálu vyplýva, že k priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky došlo tak, ako je to uvedené

v napadnutom správnom rozhodnutí. K spochybneniu hodnovernosti zistení hliadky

PZ uviedol, že príslušníci PZ sú o Policajnom zbore

v znení neskorších predpisov zmocnení vykonávať podľa § 2 ods. 1 písm. j/ dohľad

nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a spolupôsobiť pri jej riadení,

podľa § 2 ods. 1 písm. k/ odhaľujú priestupky a zisťujú ich páchateľov, pričom ide

o činnosť prispievajúcu k ochrane spoločnosti, policajti ju vykonávajú po zložení

prísahy a preto nie každé konanie zistené hliadkou PZ musí byť doložené obrazovým

alebo zvukovým záznamom. Dodal, že ani oznámenie spoločnosti A. L. a. s., o tom,

že vozidlo užíval žalobca, nebolo iným spôsobom spochybnené a vyvrátené ani

samotným žalobcom, ktorý do správy o výsledku objasňovania priestupku v časti pre

vyjadrenie obvineného uviedol len to, že vozidlo prekročilo rýchlosť a ku skutočnosti,

kto teda vozidlo viedol, sa nevedel vyjadriť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že policajná motohliadka

v zložení ppráp. D. a npor. K. dňa 26.1.2006 vykonávala kontrolu dodržiavania

najvyššej dovolenej rýchlosti v obci Svätý Jur a na ceste II/502. V čase cca o 11.00

hod. jazdila hliadka smerom do Bratislavy, keď v obci Svätý Jur zaregistrovala

v opačnom smere vozidlo značky Citroen C3 EČ , ktoré povolenú rýchlosť

zjavne prekročilo a preto po zmeraní jeho rýchlosti prístrojom Ramer 7CCD-U sa

hliadka so svojim služobným vozidlom otočila smerom na Pezinok, no

prenasledované vozidlo dostihla až keď išlo opäť smerom do Bratislavy cca o 11.45

hod. Podľa ppráp. D. bola vodičom tá istá osoba, ktorá vozidlo viedla smerom do

Svätého Jura na Pezinok, pričom prekročila v obci rýchlosť.

Následne začal Okresný dopravný inšpektorát O.R.P.Z. B. III správne konanie

o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.

a/ zákona, zo spáchania ktorého bol podozrivý žalobca a to na tom skutkovom

základe, že dňa 26.1.2006 o 10.58 hod. v obci Svätý Jur smerom na Pezinok viedol

spomenuté osobné motorové vozidlo, pričom prekročil povolenú rýchlosť v obci 60

km/h o 41 km/h, čím porušil povinnosť ustanovenú v

Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p. ORP-156/DI-OBCP-2006-V-III

zo dňa 9.5.2006 uznal žalobcu vinným zo spáchania predmetného priestupku

a podľa § 22 ods. 2 zákona mu uložil pokutu v sume 3.000,–Sk a zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá po dobu 6 mesiacov.

Odvolaní proti nemu žalobca poprel svoju vinu tvrdením, že zo žiadneho

dôkazného prostriedku obsiahnutého v spise, okrem vysvetlenia ppráp. D.,

nevyplýva, že by v čase spáchania priestupku viedol motorové vozilo žalobca.

Dôvodil tým, že vysvetlenie ppráp. D. nie je v časti „vodičom bola tá istá osoba, ktorá

viedla vozidlo smerom do Svätého Jura“ pravdivé.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k spáchaniu priestupku

došlo tak, ako bolo ustálené v prvostupňovom konaní, sankcie boli uložené v súlade

so zákonom s prihliadnutím na osobu páchateľa a závažnosť priestupku, pričom

odvolacie dôvody žalobcu nemožno akceptovať vzhľadom na zistený a potvrdený

stav veci.

Podľa o premávke na pozemných

komunikáciách v obci smie vodič jazdiť rýchlosťou najviac 60 km/h, a ak ide

po diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci, najviac 80 km/h, ak nie

je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič

motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť ustanovenú vo všeobecne záväznom

právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo prekročí

rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou.

Podľa § 22 ods. 2 zákona za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) a l)

možno uložiť pokutu do 7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny

a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení

dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu

(ods. 4). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5).

V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia

a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku,

či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli

prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady

správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným

skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti

správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán

aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

V konaní nebolo sporné, že dňa 26.1.2006 v čase o 10.58 hod. v obci Svätý

Jur vodič vozidla zn. Citroen C3 EČ BA- 425JD prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť

o 41 km/h a podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán po vyhodnotení všetkých

v konaní zadovážených dôkazov, najmä výpovede člena hliadky PZ ppráp. D.

a vyjadrenia držiteľa vozidla spoločnosti A. L. a. s., podľa ktorého v ten deň vozidlo

užíval žalobca (ktorým súd nemal dôvod neveriť), dôvodne dospel k záveru, že

vodičom uvedeného vozidla bol v čase spáchania skutku žalobca. Správnosť tohto

záveru nevylučuje ani skutočnosť, že k zastaveniu vozidla došlo s časovým

odstupom po zaznamenaní prekročenia povolenej rýchlosti radarovým rýchlomerom.

Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani

v konaní, ktoré mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom,

keď žalobcu uznali vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/

, za čo mu uložili pokutu podľa zákona

č.

Rovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal

všetkými žalobnými námietkami, ktoré súd totožné s námietkami odvolacími a dospel

k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo

k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver,

s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.

Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver

o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom

na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu

postupom podľa potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho

neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 19. augusta 2008

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová