Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžh/2/2007

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Elexovej a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Jany Zemkovej,

PhD. v právnej veci žalobcu: B. S. K., N. č. X., B., zast. JUDr. P. Z., advokátom, P. X., B.,

proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -2005 zo dňa 26. augusta 2005,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -44 zo dňa 22.

marca 2007 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -44 zo dňa 22. marca 2007 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného po tom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je

v súlade so zákonom. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správne vyhodnotil konanie

žalobcu v tom, že žalobca vzhľadom na vymedzený finančný limit podľa § 18 až 20 zákona

o verejnom obstarávaní, t.j. 12.400.000,- Sk, nepoužil príslušnú metódu verejného

obstarávania na obstaranie predmetu obstarávania, vymedzeného v rámcovej zmluve (bod 2

Dodávka zhotoviteľa - dodať, implementovať a uviesť do prevádzky časti komplexného

informačného systému špecifikované v prílohe č. 2) a súčasne, že nebol žalobca oprávnený

použiť metódu rokovacie konanie bez zverejnenia na uzavretie rámcovej zmluvy na uvedený

predmet obstarávania v časovej tiesni. Žalobca sa totiž ocitol v časovej tiesni len v súvislosti

s finančnými prostriedkami vo výške 5,6 mil. Sk. Žalobca teda dodanie predmetu

obstarávania, ako bol definovaný v rámcovej zmluve, neobstarával v časovej tiesni.

Súd dospel k záveru, že argumentácia žalovaného je v preskúmavanej veci logická,

zohľadňujúca charakter predmetu obstarávania a zodpovedajúca zákonu, lebo nevybočuje

z medzí voľnej úvahy orgánu. ktorý je kompetentný vo veci rozhodnúť, a rozhodnutie nemá

logické ani vecné chyby. Žalovaný preto neporušil zákon, ak námietky žalobcu zamietol. Jeho

rozhodnutie je v súlade so zákonom zverenou pôsobnosťou a skutkovo aj právne zdôvodnené.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Namietal, že

prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne ho posúdil, keď

nezohľadnil závažný fakt, že v roku 2002 len vznikali samosprávne krajové inštitúcie, ktorých

náplň a kompetencie neboli 100 % zrejmé ani po ich oficiálnom vzniku a ktoré podľa

platného zákona museli fungovať. Istým spôsobom je možné preto konštatovať, že

v súvislosti s definovaním kompetencií a budovaním jednotlivých oddelení bol v určitej

časovej tiesni, ktorú sám nevyvolal, aj v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Za tejto

situácie potom nemožno vyčítať žalobcovi, že by žalobca nevyužil všetky možnosti určiť

predpokladanú cenu obstarávania a že predpokladanú cenu predmetu obstarávania stanovil

na základe svojich finančných limitov, požiadaviek jednotlivých oddelení, z obsahu ich

právomocí jednotlivých kompetencií a predpokladaného rozsahu prác, ktoré tieto oddelenia

budú vykonávať. Ani žalovaný, ani súd I. stupňa nijakým spôsobom neuviedli, čo mohol

žalobca spraviť naviac. Túto skutočnosť prehliadal aj žalovaný v súvislosti so správnym

konaním a rovnako ani súd I. stupňa sa s touto námietkou nijakým spôsobom nevyrovnal.

Posudzovanie konania žalobcu v súvislosti s odhadom predpokladanej ceny obstarávania je

treba totiž posudzovať vo vzťahu k roku 2002 a nie vo vzťahu k momentu vyplatenia

poslednej finančnej čiastky za dodaný predmet obstarávania.

Poukázal na to, že v ust. § 52 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní sa hovorí

o predpokladanej cene predmetu obstarávania. Takáto cena potom môže byť nižšia, ale môže

byť aj vyššia, ako bol pôvodný predpoklad. Sankcionovať je možno potom subjekt, ktorý

prekročí takto zákonom stanovenú predpokladanú cenu len v prípade, ak je jednoznačne

preukázané, že nevyužil všetky jemu dostupné prostriedky na objektívne, reálne, nezávislé

a spoľahlivé kvantifikovanie ceny. Tak ako to vyššie uvádzame, ani žalovaný, ani súd

I. stupňa nijakým spôsobom neuviedli, v čom by mal žalobca pri stanovení predpokladanej

ceny pochybiť.

Súd I. stupňa podľa žalobcu neakceptoval obranu žalobcu, že uzatváral rámcovú

zmluvu v časovej tiesni vyplývajúcej z listu MF SR číslo 22644/2002 doručeného žalobcovi

dňa 13.12. 2.2002, pretože síce vo svojich dôvodoch uvádza, že časová tieseň mohla

vzniknúť len vo vzťahu k zabezpečeniu elektronickej komunikácie medzi jednotlivými

subjektmi samosprávneho kraja, avšak jeho záver o obsahu, čo všetko sa skrýva pod pojmom

„zabezpečenie podmienok elektronickej komunikácie samosprávnych krajov“, už nie je

správny. Pri dôkladnejšom zaoberaní sa obranou žalobcu by bol súd 1. stupňa zistil, že

v rámci časovej tiesne žalobca vyhovel požiadavke na vytvorenie základov elektronickej

komunikácie medzi samosprávnymi krajmi bez ohľadu na to, že aj v rámci tohto už boli

včlenené prvky pre za začlenenie ďalších softvérových produktov.

Námietka žalovaného, že ostatné softvérové produkty bolo možné získať v rámci

verejného obstarávania od subdodávateľov, neobstoja, nakoľko praxou je vyskúšané, že

softvérové produkty od viacerých dodávateľov spravidla spolu nekomunikujú riadne. Keby

sme takto boli postupovali, bol by sa vytvoril, vzhľadom na komplikovanosť, jeden

nefunkčný drahý softvérový systém. Aj keď súd 1. stupňa skonštatoval časovú tieseň

minimálne k vytvoreniu produktu na softvérovú komunikáciu medzi samosprávnymi

subjektmi, čo naozaj aj bolo v prvej fáze vykonané, nijako to vo svojom rozhodnutí

nezohľadnil a potvrdil rozhodnutie žalovaného aj pokiaľ ide o vytvorenie tohto softvérového

produktu, a to aj napriek tomu, že vo vzťahu k tomuto produktu určite zákon porušený nebol.

Podľa názoru žalobcu bola rámcová zmluva uzavretá riadne v súlade so zákonom

o verejnom obstarávaní a žalobca len plnil zmluvný záväzok a rozširoval svoje požiadavky

na informačný systém podľa skutočnej situácie vzhľadom na nárast a konkretizáciu úloh

jednotlivých oddelení. Súd 1. stupňa nevzal na vyššie uvádzané argumenty žalobcu zreteľ,

z tohto dôvodu aj došiel k nesprávnemu právnemu záveru.

Žalobca taktiež nesúhlasil s uložením pokuty vo výške 0,5% zmluvnej ceny, pričom

žalovaný vychádzal zo sumáru zmluvných cien čiastkových zmlúv tak, ako boli zverejnené

vo vestníku verejného obstarávania. Podľa názoru žalobcu má byť pokuta vypočítaná

zo skutočného plnenia, pokiaľ takéto plnenie bolo riadne zazmluvnené. Pri určení základu

totiž nebolo vzaté do úvahy, že dodávateľ účtoval menšiu finančnú čiastku ako bola

dohodnutá v pôvodnej zmluve a odberateľ – žalobca toto v plnom rozsahu akceptoval. Došlo

tak k zmluvnému konsenzu a zmeny pôvodnej zmluvy v časti dohody o cene, a preto má byť

uložená pokuta z takto zmluvne dohodnutej zmenenej ceny.

Preto navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a vyhovieť žalobe.

Žalovaný k námietke žalobcu, že v roku 2002 len vznikali samosprávne krajové

inštitúcie a podľa platného zákona museli fungovať a zabezpečenie pre ich fungovanie sa

vytváralo počas ich chodu a uvádza, že uvedené tvrdenie žalobcu nie je v danom prípade

relevantné. Pokiaľ o verejnom obstarávaní taxatívne stanovuje

zákonné finančné limity pre konkrétne postupy verejného obstarávania, nemohol žalobca už

raz stanovený rozsah predmetu obstarávania svojvoľne niekoľkonásobne rozšíriť. Žalobca

v danom prípade použitím rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 52 ods. 4 zákona

o verejnom obstarávaní uzavrel rámcovú zmluvu, v ktorej v bode 3.7 rozdeľuje celkové

fakturované platby na dve etapy realizácie, a to na rok 2002 a roky 2003 a 2004. Prvá etapa

realizácie, ktorej rozsah je v tomto bode konkrétne vymedzený, bola dojednaná v celkovej

hodnote 4 522 868,-Sk bez DPH. Cena za druhú etapu mala pozostávať z jednotkových cien

uvedených v prílohe č. 2, pričom presné počty dodávaných tovarov a služieb mali byť

uvedené v dielčich zmluvách o dielo. Žalobca na základe uvedenej rámcovej zmluvy následne

v priebehu rokov 2002 až 2004 uzavrel celkom 16 čiastkových zmlúv v celkovej zmluvnej

cene 69 045 884,-Sk s DPH. Vyššie uvedená zmluvná cena predstavuje niekoľkonásobné

neoprávnené prekročenie zákonného limitu. Vzhľadom k tomu, že o skutočnostiach, ktoré

podľa žalobcu ovplyvnili jeho postup, žalobca v čase realizácie rokovacieho konania bez

zverejnenia vedel a bol si vedomý, že ani približnú predpokladanú cenu verejného

obstarávania nevie odhadnúť, mal možnosť zvoliť si postup nadlimitnej metódy verejného

obstarávania alebo v prípade zvolenia si podlimitnej metódy verejného obstarávania nemal

po dosiahnutí zákonom stanoveného finančného limitu v uzatváraní čiastkových zmlúv

pokračovať, naviac, ak bol na porušovanie zákona upozornený (viď. List Odboru investícií,

správy majetku a prevádzky žalobcu zo dňa 15. 05. 2003 adresovaný riaditeľovi žalobcu).

Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že je možné sankcionovať subjekt, ktorý

prekročí zákonom stanovenú predpokladanú cenu len v prípade, ak je jednoznačne

preukázané, že nevyužil všetky jemu dostupné prostriedky na objektívne, reálne, nezávislé

a spoľahlivé kvantifikovanie ceny. Uvedený záver žalovaný odôvodnil tým, že zákon

o verejnom obstarávaní nerozlišuje medzi úmyselným a neúmyselným alebo vedomým či

nevedomým prekročením zákonom stanovenej predpokladanej ceny.

K námietke, že súd neakceptoval spôsobenú tieseň pre nesprávne posúdenie pojmu

„zabezpečenie podmienok elektronickej komunikácie samosprávnych krajov“ žalovaný

uviedol, že žalobca bol oprávnený pri použití vyššie uvedeného postupu uzatvárať jednotlivé

čiastkové zmluvy len v prípade, že pri ich uzatváraní existovala časová tieseň, ktorú

preukázateľne nezavinil a vzhľadom k tomu nemohol uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž

ani rokovacie konanie so zverejnením. Vznik časovej tiesne je v tomto prípade potrebný

pri uzatváraní každej čiastkovej zmluvy z toho dôvodu, že verejné obstarávanie sa považuje

za ukončené až ich uzavretím a nie uzavretím rámcovej zmluvy. Ak sa žalobca rozhodol

použiť postup podľa § 52 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, bol povinný túto zákonnú

podmienku dodržať pri vzniku každého zmluvného kontraktu týkajúceho sa daného predmetu

obstarávania.

Žalovaný nesúhlasil ani s obranou žalobcu, že zahrnutie celého rozsahu predmetu

obstarávania do podlimitnej metódy verejného obstarávania bolo nevyhnutné z obavy z jeho

prípadnej nefunkčnosti v prípade jeho rozdelenia na časti, pretože žalobca si musel byť

vedomý, že takto zadefinovaný rozsah sa nedá uskutočniť vo finančnom limite stanoveným

zákonom o verejnom obstarávaní pre uvedenú metódu verejného obstarávania. Súčasne

k obrane žalobcu žalovaný poukázal na zmysel procesu verejného obstarávania, ktorým je

zákonná regulácia vynakladania finančných prostriedkov obstarávateľov na obstarávané

práce, tovary a služby, a preto nie je možné zákonom upravené postupy verejného

obstarávania a s nimi súvisiace finančné limity ľubovoľne rozširovať v závislosti od situácií

vznikajúcich v budúcnosti.

Pokiaľ žalobca nesúhlasil s výškou uloženej pokuty žalovaným z dôvodu, že pokuta

nebola vypočítaná zo skutočného plnenia, ktoré dodávateľ účtoval, ale z ceny uvedenej

v pôvodnej zmluve, žalovaný poukázal na ustanovenie .

v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého bolo potrebné pre

platnosť konsenzu strán zahrnúť ho do dodatkov k jednotlivým čiastkovým zmluvám

upravujúcich zmluvnú cenu v písomnej forme. Keďže žalobca v správnom konaní o uložení

pokuty nepredložil žiaden dodatok k jednotlivým zmluvám, žalovaný bol povinný vychádzať

v zmysle vyššie cit. ustanovenia zo zmluvných cien uvedených v jednotlivých čiastkových

zmluvách, nakoľko samotná Rámcová zmluva konkrétnu zmluvnú cenu neobsahuje a stanoviť

výšku pokuty podľa § 90 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd odvolanie voči

napadnutému rozsudku ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách podaného odvolania bez

nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nemožno priznať úspech.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu ( ).

V zmysle pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu

súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní o žalobe

žalobcu postupoval v intenciách vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku.

Zo spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Účastník konania bol v období uzavretia zmlúv v postavení obstarávateľa podľa § 3

ods. 1 písm. b) o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov.

Na uvedeného obstarávateľa sa vzťahovala povinnosť pri uzatváraní zmlúv používať metódy

a postupy verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní. Oznámenie

o výsledku verejného obstarávania bolo zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 7

zo dňa 31. 01. 2003 pod značkou X. a opakovane zverejnené pod značkou X.. Účastník

konania uviedol v bode 4d oznámenia o vyhlásení výsledku verejného obstarávania

odôvodnenie výberu použitej metódy verejného obstarávania, a to splnenie podmienky

uvedenej v § 52 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 17.12.2002 uzavrel

s vybratým uchádzačom G., a.s.. K. nám. 6, B. rámcovú zmluvu č. X., ktorej predmetom bol

„záväzok zhotoviteľa zabezpečiť dodanie KIS pre VÚC v B. a uviesť ho do prevádzky

a záväzok objednávateľa za dodávku predmetu zmluvy zaplatiť zhotoviteľovi rámcovo

stanovenú cenu“. Uvedenú rámcovú zmluvu žalobca uzavrel rokovacím konaním bez

zverejnenia podľa § 52 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Časovú tieseň odôvodnil listom

Ministerstva financií SR č. -45 zo dňa 3.12.2002, ktorý mu bol doručený dňa

13.12.2002. Na základe tejto rámcovej zmluvy žalobca uzavrel v období rokov 2002-2004

podľa § 52 ods. 3 v spojení s § 52 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní 16

čiastkových zmlúv v celkovej zmluvnej cene 69.045.884,- Sk s DPH. Uvedené zistenia boli

podkladom pre začatie správneho konania podľa o správnom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) vo veci uloženia pokuty

podľa § 90 ods. 1 písm. f/ zákona o verejnom obstarávaní.

Žalovaný rozhodnutím č. -2005 zo dňa 26.8.2005 podľa § 59 ods. 2

správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu a potvrdil pokutu vo výške 345.229,- Sk

uloženú rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 195-6000/3/2005 zo dňa 25.5.2005.

Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že správny orgán bol oprávnený uložiť žalobcovi pokutu

podľa § 90 ods. 1 písm. f/ zákona o verejnom obstarávaní, pretože ten ako obstarávateľ podľa

§ 3 ods. 1 písm. b/ a cit. zákona uzavrel zmluvu rokovacím konaním bez zverejnenia, bez

splnenia podmienky na jeho použitie.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia správnych orgánov určujúcim faktorom v konaní

o zvolenie správneho postupu vo verejnom obstarávaní je predpokladaná cena predmetu

obstarávania podľa § 13 zákona. Predpokladaná cena predmetu obstarávania sa podľa

správnych orgánov určuje podľa podmienok na začiatku procesu verejného obstarávania.

Žalobca práve vzhľadom k rozsahu predmetu obstarávania uvedeného v bode 2 rámcovej

zmluvy (skutočná cena predmetu obstarávania činila až čiastku 69.045.884,- Sk s DPH) musel

vedieť, že ho nie je možné obstarať podlimitnou metódou verejného obstarávania. Na použitie

rokovacieho konania bez zverejnenia tak nesplnil prvú časť podmienky uvedenej v § 52 ods. 4

zákona o verejnom obstarávaní.

Žalobca teda v konaní nepreukázal, aké konkrétne predpoklady ho viedli k záveru, že

cena predmetu obstarávania bude nižšia ako príslušný finančný limit pre použitie podlimitnej

metódy verejného obstarávania. Všeobecné vysvetlenie žiadnym spôsobom nepreukazuje, že

žalobca v relevantnom čase náležite určil predpokladanú cenu konečného produktu podľa

§ 14 a 16 zákona o verejnom obstarávaní.

K zisteným skutkovým stavom dospeli ďalej správne orgány k záveru, že žalobca pre

postup podľa zákonného ustanovenia uvedeného vo Vestníku nemal splnenú ani ďalšiu

podmienku, t.j. že sa v nadväznosti na list MF SR zo dňa 3.12.2002 dostal do časovej tiesne,

ktorú nezavinil a nebolo možné použiť iné metódy verejného obstarávania. Podľa uvedeného

zákonného ustanovenia mohol totiž postupovať len pri realizácii I. etapy do výšky 5.600.000,-

Sk. Na ďalšiu časť predmetu obstarávania už mal vyhlásiť inú metódu verejného

obstarávania.

Žalobca tak naplnil skutkovú podstatu porušenia § 52 ods. 4 zákona o verejnom

obstarávaní, pretože na uzavretie rámcovej zmluvy č. X. použil metódu rokovacie konanie bez

zverejnenia, bez splnenia podmienok na jej použitie.

Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že právne

hodnotenie zisteného skutkového stavu žalovaným je v súlade s príslušnými ustanoveniami

zákona. Stotožnil sa tiež s názorom krajského súdu, že skutkový stav bol správnymi orgánmi

zistený dostatočne, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu považuje

odvolací súd za úplné a vecne správne.

Správnosť uvedeného záveru nemení ani podané odvolanie, pretože neobsahuje také

nové tvrdenia a dôkazy, na základe ktorých by bolo potrebné rozhodnutie krajského súdu

zmeniť.

V súlade s uvedeným Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 219

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ustanovenia § 250k

ods. 1 v spojení s a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal z dôvodu, že žalobca nebol úspešný. Žalovaný v zmysle citovaných ustanovení

nemá na náhradu trov konania nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné

( ).

V Bratislave, 19. augusta 2008

JUDr. Anna Elexová, v.r.

Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu

Anna Koláriková