Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ef2/378519.c147c3.pdf
PDF · 109.63 KB
No categories available
1Sža/16/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľa: C. C., nar. X., v obci U. - M., Č., R. F.,
naposledy bytom v zahraničí G., ul. K., Č., zastúpený M. Š., advokátom, M., Ž., proti
odporcovi: M.V.S.R., M.Ú., B., P., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu
č. ČAS: MU-9/PO-Ž/2008 zo dňa 23. januára 2008, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Saz 11/2008-39 zo dňa 29. apríla 2008 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 5 Saz 11/2007-39 zo dňa 29. apríla 2008 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie
č. ČAS: MU-9/PO-Ž/2008 zo dňa 23. januára 2008, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12
ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol
žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené
podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti
ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti
navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského
súdu iným pohnútkam navrhovateľa o udelenie azylu a potvrdzujú, že v jeho prípade nie sú
splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, 9 alebo 10 , 13a a 13b zákona o azyle.
Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom individuálne
neidentifikoval svoje konkrétne problémy v krajine pôvodu, pričom nepriaznivú
rodinno-sociálnu a ekonomickú situáciu navrhovateľa v Č. nie je možné považovať za jeden
z dôvodov pre možné udelenie azylu v zmysle Ženevskej konvencie.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľova žiadosť o udelenie azylu bola zamietnutá
ako zjavne neopodstatnená, podľa krajského súdu v súlade s ustanovením § 20 ods. 4 zákona
o azyle, odporca správne nerozhodol o prekážke administratívneho vyhostenia podľa
osobitného zákona.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal,
že navrhovateľ v konaní pred odporcom okrem iného uviedol, že má obavu o svoj život
pre stále trvajúce nepokoje a vojny v Č., t. j. má obavy, že by bol vystavený vážnemu
bezpráviu v zmysle § 2 písm. f/ bod 3 zákona o azyle. Svoju žiadosť o azyl odôvodnil
skutočnosťami, ktoré sú uvedené v § 13a zákona o azyle a preto je podľa jeho názoru
neprípustné, aby bola jeho žiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
Navrhovateľ súdu vyčítal, že vychádzal z nesprávneho posúdenia veci,
keď konštatoval, že rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 19.8. 2008 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle (účinného od 1.8.2008) ministerstvo
zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju
žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené
v § 8, 10, 13a alebo § 13b.
Podľa § 12 ods. 3 zákona o azyle ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní
od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá
ako zjavne neopodstatnená.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona
o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom
prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu
a zakladá svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako takými, ktoré sú uvedené
v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu (Správa MZV USA o dodržiavaní ľudských práv za rok 2006 zo dňa
6.3.2007, správa organizácie Human Rights Watch - Rozšírená prax mučenia v Čečenskej
republike z 13.11.206, informácia Vladimíra Putina o prisľúbení prevzatia ilegálnych
imigrantov z EÚ, publikovaná v denníku The Guardian 5.1.02005) z ktorých stručne popísal
spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na možné riziká návratu
navrhovateľa do krajiny pôvodu.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen
že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto
okolnosti počas výsluchu ani netvrdil. Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa
17.1.2008 navrhovateľ uviedol, že z krajiny pôvodu odišiel preto, že sa chcel dostať
za matkou a súrodencami do Rakúska. V Čečensku mu zomrel otec a po jeho smrti tam nemal
žiadnych príbuzných. Zostal tam sám, živil sa rôznymi príležitostnými prácami, avšak nebol
to dobrý život. V Čečensku nemal s nikým žiadne problémy, nezaujímal sa o politiku.
Ak by mal v Čečensku rodinu a zázemie, nemal by dôvod túto krajinu opustiť. Na otázku
čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu uviedol, že nevie čo by mu hrozilo, avšak
nechce sa tam vrátiť, pretože tam nikoho nemá.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,
pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne
vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal
pri svojom rozhodovaní o to, či u navrhovateľa existujú skutočnosti alebo dôvody
pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10, resp. doplnkovej ochrany podľa § 13a alebo § 13b
zákona o azyle.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu, žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť
o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,
13a alebo § 13b, a z uvedeného dôvodu zamietol jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú,
takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd
nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.
Odvolacia námietka navrhovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci
krajským súdom, (keď namietal, že krajský súd nesprávne posúdil rozhodnutie odporcu
ako zákonné, najmä s poukazom na skutočnosť, že svoju žiadosť o azyl odôvodnil
skutočnosťami, ktoré sú uvedené v § 13a zákona o azyle, a preto je podľa jeho názoru
neprípustné, aby bola jeho žiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená) podľa odvolacieho
súdu neobstojí.
Pre účely posúdenia predmetnej žiadosti o udelenie azylu (potom, ako bol navrhovateľ
dňa 15.1.2008 vrátený z Rakúskej republiky na územie SR) bolo totiž potrebné vychádzať
z obsahu zápisnice o výsluchu navrhovateľa zo dňa 17.1.2008, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že navrhovateľ netvrdil žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné posúdiť v zmysle
§ 13a zákona o azyle, preto jeho námietka, o nesprávnosti právneho záveru odporcu, ktorý
jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú, neobstojí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa
za nedôvodné.
Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu bolo v súlade
so zákonom a krajský súd nepochybil, ak ho potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom
uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý
rozsudok podľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP,
keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 19. augusta 2008
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu