Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/16/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky

Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľa: C. C., nar. X., v obci U. - M., Č., R. F.,

naposledy bytom v zahraničí G., ul. K., Č., zastúpený M. Š., advokátom, M., Ž., proti

odporcovi: M.V.S.R., M.Ú., B., P., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu

č. ČAS: MU-9/PO-Ž/2008 zo dňa 23. januára 2008, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -39 zo dňa 29. apríla 2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -39 zo dňa 29. apríla 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

č. ČAS: MU-9/PO-Ž/2008 zo dňa 23. januára 2008, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12

ods. 1 písm. a/ a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol

žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov

konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti

navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského

súdu iným pohnútkam navrhovateľa o udelenie azylu a potvrdzujú, že v jeho prípade nie sú

splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, 9 alebo 10 , 13a a 13b zákona o azyle.

Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom individuálne

neidentifikoval svoje konkrétne problémy v krajine pôvodu, pričom nepriaznivú

rodinno-sociálnu a ekonomickú situáciu navrhovateľa v Č. nie je možné považovať za jeden

z dôvodov pre možné udelenie azylu v zmysle Ženevskej konvencie.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľova žiadosť o udelenie azylu bola zamietnutá

ako zjavne neopodstatnená, podľa krajského súdu v súlade s ustanovením § 20 ods. 4 zákona

o azyle, odporca správne nerozhodol o prekážke administratívneho vyhostenia podľa

osobitného zákona.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal,

že navrhovateľ v konaní pred odporcom okrem iného uviedol, že má obavu o svoj život

pre stále trvajúce nepokoje a vojny v Č., t. j. má obavy, že by bol vystavený vážnemu

bezpráviu v zmysle § 2 písm. f/ bod 3 zákona o azyle. Svoju žiadosť o azyl odôvodnil

skutočnosťami, ktoré sú uvedené v § 13a zákona o azyle a preto je podľa jeho názoru

neprípustné, aby bola jeho žiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Navrhovateľ súdu vyčítal, že vychádzal z nesprávneho posúdenia veci,

keď konštatoval, že rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 19.8. 2008 ( a ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle (účinného od 1.8.2008) ministerstvo

zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju

žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené

v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

Podľa § 12 ods. 3 zákona o azyle ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní

od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá

ako zjavne neopodstatnená.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona

o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu

a zakladá svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako takými, ktoré sú uvedené

v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (Správa MZV USA o dodržiavaní ľudských práv za rok 2006 zo dňa

6.3.2007, správa organizácie Human Rights Watch - Rozšírená prax mučenia v Čečenskej

republike z 13.11.206, informácia Vladimíra Putina o prisľúbení prevzatia ilegálnych

imigrantov z EÚ, publikovaná v denníku The Guardian 5.1.02005) z ktorých stručne popísal

spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na možné riziká návratu

navrhovateľa do krajiny pôvodu.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen

že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto

okolnosti počas výsluchu ani netvrdil. Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa

17.1.2008 navrhovateľ uviedol, že z krajiny pôvodu odišiel preto, že sa chcel dostať

za matkou a súrodencami do Rakúska. V Čečensku mu zomrel otec a po jeho smrti tam nemal

žiadnych príbuzných. Zostal tam sám, živil sa rôznymi príležitostnými prácami, avšak nebol

to dobrý život. V Čečensku nemal s nikým žiadne problémy, nezaujímal sa o politiku.

Ak by mal v Čečensku rodinu a zázemie, nemal by dôvod túto krajinu opustiť. Na otázku

čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu uviedol, že nevie čo by mu hrozilo, avšak

nechce sa tam vrátiť, pretože tam nikoho nemá.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal

pri svojom rozhodovaní o to, či u navrhovateľa existujú skutočnosti alebo dôvody

pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10, resp. doplnkovej ochrany podľa § 13a alebo § 13b

zákona o azyle.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu, žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť

o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,

13a alebo § 13b, a z uvedeného dôvodu zamietol jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú,

takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd

nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Odvolacia námietka navrhovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci

krajským súdom, (keď namietal, že krajský súd nesprávne posúdil rozhodnutie odporcu

ako zákonné, najmä s poukazom na skutočnosť, že svoju žiadosť o azyl odôvodnil

skutočnosťami, ktoré sú uvedené v § 13a zákona o azyle, a preto je podľa jeho názoru

neprípustné, aby bola jeho žiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená) podľa odvolacieho

súdu neobstojí.

Pre účely posúdenia predmetnej žiadosti o udelenie azylu (potom, ako bol navrhovateľ

dňa 15.1.2008 vrátený z Rakúskej republiky na územie SR) bolo totiž potrebné vychádzať

z obsahu zápisnice o výsluchu navrhovateľa zo dňa 17.1.2008, z ktorého jednoznačne

vyplýva, že navrhovateľ netvrdil žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné posúdiť v zmysle

§ 13a zákona o azyle, preto jeho námietka, o nesprávnosti právneho záveru odporcu, ktorý

jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú, neobstojí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa

za nedôvodné.

Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu bolo v súlade

so zákonom a krajský súd nepochybil, ak ho potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom

uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý

rozsudok podľa v spojení s ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 19. augusta 2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu