Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b80/378516.6c009a.pdf
PDF · 132.64 KB
No categories available
1Sžo/45/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej
veci navrhovateľa: Ing. D. S., bytom T., B. č. 27, proti odporcovi: O. P. Ú. v N. Z., S., N. Z.,
za účasti: S. P. F. B, B., o. preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 12.
júla 2007 č. OPÚ- 445-2007/9873/TS, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre č. k. 19 Sp 35/2007-27 zo dňa 7. decembra 2007 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 19 Sp 35/2007-27 zo dňa 7. decembra 2007 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu, uvedené
v záhlaví tohto rozsudku, ktorým odporca rozhodol tak, že navrhovateľ nespĺňa podmienky
uvedené v § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o. niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon) na navrátenie
vlastníctva alebo na priznanie práva na náhradu za pozemky v kat. úz. K., pôvodne vedené
v PK vl. č. X. ako parc. č. X., lúka vo výmere 3150 m2, v KN ako parc. č. X., X., X. a parc. č.
X., roľa vo výmere 2059 m2, v KN ako parc. č. X., z dôvodu, že nie je oprávnenou osobou.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho sa v podstate stotožnil
so zistenými skutkovými a právnymi závermi správneho orgán. Aj podľa názoru krajského
súdu navrhovateľ nesplnil podmienky oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva v zmysle
§ 2 ods. 1, 2 reštitučného zákona. Konštatoval, že navrhovateľ nepredložil žiadny listinný
doklad preukazuhjúci, že pozemky parc. č. X. a X. zapísané v pozemmjovej knihe vl. č. X.
kat. úz. K. prešli z vlastníctva jeho starého otca J. S. na štát niektorým zo spôsobov
uvedených v § 3, pretože z administratívneho spisu odporcu bolo preukázané, že podľa
výpisu z pozemkovej knihy vl. č. X. kat. úz. K. boli vlastníkmi týchto nehnuteľností H. G.
a manželka R. rod. W. od roku 1920, podľa ďalšieho zápisu bolo zapísané vlastnícke právo
k týmto pozemkom po H. G. v prospech jeho manželky podľa uznesenia súdu D 870/32
a následne bolo zapísané vlastníctvo v prospech N. V. na základe č. d. X. zo dňa 1.5.1944.
Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že podľa rozhodnutia finančného ordboru ONV
v N. Z. č. j. Fin. 15381/1961 Kj zo dňa 3.10.1961 bol zrušený majetkový F. – základina
zapísaná v pozemkovej knihe kat. úz. K. okrem iného aj vo vložke č. X. v podiele 1/1 na
mene Sociálne dobročinného družstva v N. Z. a na nehnuteľnosti uvedené v tomto rozhodnutí
bolo aj zapísané vlastnícke právo v prospech Československého štátu v správe MNV K. pod
č. d. 2152 v pozemkovej knihe vl. č. X. kat. úz. K. (rozhodnutie FO ONV N. Z. Fin.
15381/1961 Kj) a to vklad vlastníckeho práva pre Československý štát – MNV K. v celosti.
Podľa názoru krajského súdu predmetné pozemky neprešli do 1.1.1951 zákonným spôsobom
do vlastníctva J. S., právneho predchodcu navrhovateľa, pretože kupna zmluva, ktorú
uzatvoril s dedičmi po nebohej R. rod. W. dňa 5.11.1946, nebola zavkladovaná do
pozemkovej knihy a nebolo preukázané ani nadobudnutie vlastníctva v ďalšom období, keď
sa už zápis do pozemkovej knihy k nadobudnutiu vlastníckeho práva nevyžadoval. Poukázal
na to, že nie je v kompetencii odporcu ako správneho orgánu a ani súdu v tomto konaní
posudzovať otázku prípadného nadobudnutia vlastníctva predchodcom navrhovateľa
niektorým zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku. Preskúmavané rozhodnutie
a postup žalovaného správneho orgánu považoval za správne a v súlade so zákonom,
z ktorých dôvodov odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil zmysle § 250k ods. 1
O..s.p. v spojení s § 250l ods. 2. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože bol
v konaní neúspešný.
Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ, žiadajúc,
aby Najvyšší súd S. republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že
preskúmavané rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že nedostatočne preskúmal postup odporcu pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia a preto vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s názorom žalovaného
správneho orgánu a ani s názorom súdu prvého stupňa, že nespĺňa zákonné podmienky podľa
§ 2 reštitučného zákona, pretože žiadosťou podanou v zákonnej lehote na príslušnom O. P. Ú.
si uplatnil reštitučný nárok k žiadaným pozemkom ako vnuk J. S., O. čom doložil aj listinné
dôkazy. V odvolaní v podstate len uvádzal postup žalovaného správneho orgánu v
správnom konaní a postup súdu prvého stupňa v konaní O. preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu bez uvedenia konkrétnych ďalších námietok.
Odporca na odvolanie navrhovateľa sa vyjadril, tak, že navrhoval rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi, ktoré navrhovateľ v odvolaní uviedol.
Poukázal na to, že navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa podstate
nevzniesol konkrétne námietky a len opisoval priebeh správneho a preskúmavacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c O.s.p. v spojení
s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie
mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru,
že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na O. P. Ú., v ktorého
obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v
lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie O.
priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá O. P. Ú.. Na konanie podľa odseku 2 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu O. P. Ú. podľa odsekov 2
a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.
Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto
zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky
s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú
osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce
obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období
do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3,
zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím
tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej
republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé
dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho
dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé
veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku,
na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho
mieste oprávnenými osobami jeho deti.
V prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j/ sú oprávnenými osobami
aj osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c/ až e/ platia obdobne.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady
za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená
osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona
a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v
§ 2 ods. 1, 2, 3, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do
1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne
ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady
si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané
pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj, že žiadané
nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).
Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné
pozemkové úrady podľa § 5 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991
Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné
predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení
o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány,
orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti,
ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).
Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,
pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný
stav a jeho právny názor bol preto skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov v danej
veci boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa
podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ si dňa
29.12.2004, v zákonnej lehote, uplatnil na O. P. Ú. v N. Z. v zmysle reštitučného zákona
nárok podľa § 3 ods. 1 na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcich sa v kat. úz. K.,
pôvodne vedených v PK vl. č. X. ako parc. č. X., lúka vo výmere 3150 m2, v KN ako parc. č.
X., X., X. a parc. č. X., roľa vo výmere 2059 m2, v KN ako parc. č. X.. V žiadosti uviedol, že
pozemky prešli na Československý štát spôsobom podľa § 3 ods. 1, písm. o./ reštitučného
zákona dňom 14.10.1961 zápisom pod č.d. 2125 podľa rozhodnutia FO ONV N. Z.
č. Fin 15381/1961 v prospech MNV K.. Reštitučný nárok si uplatnil ako vnuk pôvodného
vlastníka J. S., ktorý žiadané nehnuteľnosti odkúpil od pozemkovo knižných vlastníkov a to
od dedičov po nebohej R. G. rod W. kúpnou zmluvou z 5.11.1946. Podľa výpisu pozemkovo
knižnej vložky č. X. kat. úz. K. boli vlastníkmi nehnuteľností par. č. X. a X. H. G. a manželka
R. rod. W. od roku 1920, podľa ďalšieho zápisu bolo zapísané vlastnícke právo k týmto
pozemkom po H. G. v prospech jeho manželky R. podľa uznesenia súdu D 870/32 a ďalej
pod poradovým č. 12 bolo zapísané vlastníctvo v prospech N. V. na základe č. d. X. zo dňa
1.5.1944. Dňa 31.10.1961 Okresný súd v Nových Zámkoch vydal uznesenie pod č. d.
2152/1961, na základe ktorého v pozemkovej knihe vl.č. X. kat. úz. K. bol vykonaný zápis
podľa rozhodnutia FO ONV v N. Z. Fin 15381/1961 Kj a to vklad vlastníckeho práva
v prospech Československého štátu – MNV K. v celosti. Nadobudnutie vlastníctva
k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech J. S. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.11.1946
v pozemkovo knižnej vložke č. X. kat. úz. K. nebolo zapísané.
Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2
reštitučného zákona a žiadané pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom
období spôsobom ustanoveným v § 3, bolo jeho povinnosťou podľa § 33 ods. 1 Správneho
poriadku predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom
vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jeho tvrdenie potvrdzovali. Nesplnenie si tejto
povinnosti malo za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce neprihliadnutie
na takéto tvrdenie. Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správne
zisťoval skutočný stav vo veci, pričom z listinných dôkazov tvrdenia uvádzané
navrhovateľom v žiadosti o navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady k pozemkom
sa nepreukázali.
Zákonodarca v právnej norme § 2 reštitučného zákona kogentným spôsobom
ustanovuje, kto je oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva
na náhradu za pozemky v zmysle ustanovení reštitučného zákona a v právnej norme § 3
taxatívnym spôsobom ustanovuje zákonné dôvody na navrátenie vlastníctva alebo priznanie
práva na náhradu. Skutočnosti o oprávnenosti osoby preukazujú vlastnícke listiny žiadaných
pozemkov a pokiaľ žiadateľom nie je oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 (pôvodný vlastník)
aj listiny preukazujúce právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi podľa § 2 ods. 2,
ako aj skutočnosti preukazujúce prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu.
Dôkazy o oprávnenosti osoby je povinný pozemkovému úradu predložiť alebo navrhnúť
žiadateľ reštitučného nároku.
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa listinné dôkazy
predložené navrhovateľom neboli spôsobilé preukázať, že bol oprávnenou osobou podľa § 2
ods. 2 reštitučného zákona, pretože zo skutkových okolností v danej veci vyplýva,
že pôvodnými vlastníkmi zapísanými v pozemkovej knihe vl. č. X. kat. úz. K. boli H. G.
a manželka R. rod. W. od roku 1920, podľa ďalšieho zápisu prešlo vlastnícke právo k týmto
pozemkom po H. G. v prospech jeho manželky R. podľa uznesenia súdu D 870/32 a ďalej pod
poradovým č. 12 bolo zapísané vlastníctvo v prospech N. V. avšak vlastníctvo v prospech
starého otca navrhovateľa J. S. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.11.1946 do pozemkovo
knižnej vlažky nebolo zapísané. Správny bol názor žalovaného správneho orgánu ako aj súdu
prvého stupňa, že vlastníctvo k predmetným pozemkom neprešlo zákonným spôsobom do
vlastníctva právneho predchodcu navrhovateľa do 1.1.1951, pretože kúpna zmluva, na
základe ktorej mal J. S. nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam od
pozemkovo knižných vlastníkov, do pozemkovej knihy nebola zapísaná napriek tomu, že
v čase jej uzavretia zápis do pozemkovej knihy bol konštitutívnym predpokladom pre
nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Správne bolo ich tvrdenie, že navrhovateľ
nepreukázal ani nadobudnutie vlastníctva k žiadaným nehnuteľnostiam jeho právnym
predchodcom v neskoršom období, pretože „Zápis č. 103“, podľa ktorého J. S. podľa písmena
A/ tlačiva a podľa vládneho nariadenia č. 50/1955 Sb. združil ako člen družstva všetok
poľnohospodársky majetok, nie je listinou preukazujúcou vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam. Zákon č. 55/1947 Sb. o pomoci rolníkům při uskutečňování
zemědělského výrobního plánu ani vládne nariadenie č. 50/1955 Sb. o niektorých opatreniach
na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam
neustanovoval.
O. P. Ú. v správnom konaní a ani súd prvého stupňa v preskúmavacom súdnom
konaní nebol oprávnený posudzovať otázku prípadného nadobudnutia vlastníctva právnym
predchodcom navrhovateľa niektorým zo spôsobov ustanovených v Občianskom zákonníku.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že týmto rozhodnutím nie je dotknuté právo
navrhovateľa domáhať sa ochrany vlastníka na súde v inom a to občianskoprávnom konaní .
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom
rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade
so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 250ja ods. 4 a s § 219 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle
§ 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože mu nevzniklo právo
na ich náhradu pre jeho neúspech v odvolacom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. augusta 2008
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu