Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e26/374836.bd71f3.pdf
PDF · 141.89 KB
No categories available
4Sžso/49/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej
veci žalobcu Ú.V.T.O.S. Ž., proti žalovanému Ú.P.S.V.R., Š., B., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2006/61004/16077/OIPS/2296 z 22. decembra
2006, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. júna 2007,
č.k.29S/12/2007-40, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. júna 2007,
č.k. 29S/12/2007- 40, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP
rozhodnutie žalovaného číslo AA/2006/61004/16077/OIPS/2296 z 22. decembra 2006,
ako aj rozhodnutie Ú.P.S.V.R. v L.. č.k .LV/2006/07278 Ev.č.: LV/2006/071470 z 24.
októbra 2006, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť odvod 182 400 Sk za
nesplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok
2004 podľa § 65 zák.č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 5/2004 Z.z.“).
Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel
krajský súd k záveru, že nie je v súlade so zákonom pre nesprávny právny názor žalovaného,
lebo nesprávne posúdil postavenie žalobcu podľa § 3 zák.č. 5/2004 Z.z., lebo Z.V.J.S. (ďalej
len „ZVJS“) nie je zamestnávateľom príslušníkov ZVJS, títo nie sú jeho zamestnancami
a činnosť, ktorú vykonávajú, nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania
zamestnania. Vyslovil názor, že príslušníkov ZVJS nemožno započítavať do počtu
zamestnancov žalobcu pre účely zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, keď
príslušník ZVJS musí byť zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby a občan so
zdravotným postihnutím evidentne nemôže spĺňať podmienky zdravotnej, telesnej a duševnej
spôsobilosti na výkon služby, vyžadované v § 14 ods.1 písm. d/ zák.č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru. Do priemerného podielu zamestnávania občanov so
zdravotným postihnutím mali byť podľa názoru krajského súdu zahrnutí len tí občianski
zamestnanci, ktorí sú so svojím zamestnávateľom v pracovnom alebo obdobnom pracovnom
vzťahu, pričom zistenie ich počtu z rozhodnutia žalovaného nevyplýva.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal, lebo si ich neuplatnil.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Namietol, že zákon o službách zamestnanosti v § 4 jednak definuje kto je zamestnancom
na účely tohto zákona a jednak ho určuje príkladmo. Zamestnávateľom je podľa § 3 tohto
zákona právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej zložky na území
Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere. Zákon o službách
zamestnanosti nepozná výnimku z tvrdosti zákona, umožňuje však zamestnávateľovi využiť
jednu z troch možností ako nahradiť povinnosť zamestnávať občanov so zmenenou pracovnou
schopnosťou. Sprostredkovanie zamestnania nezaväzuje zamestnávateľa zamestnať
uchádzača o zamestnanie, lebo každý zo zamestnávateľov má pre svoju činnosť vymedzené
určité kritériá. V konečnom dôsledku zákon o službách zamestnanosti nevylučuje možnosť
sprostredkovať aj zamestnanie a následné prijatie uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa
podmienky podľa § 14 zák.č. 73/1998 Z.z. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zrušil a preskúmavané rozhodnutie ako zákonné v celom rozsahu potvrdil.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného trval na tom, že žalovaný
vychádzal pri svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho názoru.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania žalovaného (§ 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že mu nemožno
vyhovieť.
Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 5/2004 Z.z. zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická
osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky,
alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva
fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 5/2004 Z.z. zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická
osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo doktorand v dennej
forme doktorandského štúdia.
Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 5/2004 Z.z. v znení platnom do 30. apríla 2008 za zamestnanca
na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý vykonáva činnosti pre právnickú osobu,
ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak z povahy vykonávanej činnosti
vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa
tohto zákona.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ zák.č. 5/2004 Z.z. zamestnávateľ je povinný zamestnávať
občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/, ak zamestnáva najmenej 20
zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným
postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/ v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho
zamestnancov.
Podľa §14 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o štátnej službe príslušníkov policajtom
(za policajtov sú v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona považovaní, okrem iných, aj príslušníci
ZVJS) môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie
písomne požiada, a je bezúhonný, je spoľahlivý, spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon
funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, je zdravotne, telesne a duševne
spôsobilý na výkon služby.
Pokiaľ žalovaný považoval všetky fyzické osoby v pracovnom aj služobnom pomere
u žalovaného za „zamestnancov“ podľa § 4 ods. 2 zák.č. 5/2004 Z.z., aj podľa názoru
odvolacieho súdu je tento jeho názor nesprávny.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným
v napadnutom rozsudku, že policajta nemožno považovať za zamestnanca pre účely zákona
o službách zamestnanosti, pretože z povahy činnosti vykonávanej policajtom vyplýva, že
nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona
a že žalobca vo vzťahu k policajtom nie je zamestnávateľom podľa § 3 zák.č. 5/2004 Z.z.,
pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom
vzťahu, ale sú v služobnom pomere k štátu (§ 2 ods. 4 zák.č. 73/1998 Z.z.). Žalobca
vo vzťahu k príslušníkom ZVJS nie je zamestnávateľom v zmysle §3 zák.č. 5/2004 Z.z., len
plní úlohy zamestnávateľa a preto vo vzťahu k počtu policajtov nemá povinnosť zamestnávať
príslušný počet občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d/ zák.č. 5/2004
Z.z. a ani riešiť vec náhradným plnením podľa § 64. Túto povinnosť má žalobca len ako
zamestnávateľ tzv. občianskych zamestnancov.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, nakoľko
úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovaný právo na ich
náhradu nemá (§ 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. augusta 2008
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Falbová