Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/49/2007

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej

veci žalobcu Ú.V.T.O.S. Ž., proti žalovanému Ú.P.S.V.R., Š., B., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2006/61004/16077/OIPS/2296 z 22. decembra

2006, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. júna 2007,

č.k.29S/12/2007-40, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. júna 2007,

č.k. - 40, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil podľa

rozhodnutie žalovaného číslo AA/2006/61004/16077/OIPS/2296 z 22. decembra 2006,

ako aj rozhodnutie Ú.P.S.V.R. v L.. č.k .LV/2006/07278 Ev.č.: LV/2006/071470 z 24.

októbra 2006, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť odvod 182 400 Sk za

nesplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok

2004 podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel

krajský súd k záveru, že nie je v súlade so zákonom pre nesprávny právny názor žalovaného,

lebo nesprávne posúdil postavenie žalobcu podľa , lebo Z.V.J.S. (ďalej

len „ZVJS“) nie je zamestnávateľom príslušníkov ZVJS, títo nie sú jeho zamestnancami

a činnosť, ktorú vykonávajú, nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania

zamestnania. Vyslovil názor, že príslušníkov ZVJS nemožno započítavať do počtu

zamestnancov žalobcu pre účely zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, keď

príslušník ZVJS musí byť zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby a občan so

zdravotným postihnutím evidentne nemôže spĺňať podmienky zdravotnej, telesnej a duševnej

spôsobilosti na výkon služby, vyžadované v o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru. Do priemerného podielu zamestnávania občanov so

zdravotným postihnutím mali byť podľa názoru krajského súdu zahrnutí len tí občianski

zamestnanci, ktorí sú so svojím zamestnávateľom v pracovnom alebo obdobnom pracovnom

vzťahu, pričom zistenie ich počtu z rozhodnutia žalovaného nevyplýva.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, že úspešnému

žalobcovi ich náhradu nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

Namietol, že zákon o službách zamestnanosti v § 4 jednak definuje kto je zamestnancom

na účely tohto zákona a jednak ho určuje príkladmo. Zamestnávateľom je podľa § 3 tohto

zákona právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej zložky na území

Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý

pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere. Zákon o službách

zamestnanosti nepozná výnimku z tvrdosti zákona, umožňuje však zamestnávateľovi využiť

jednu z troch možností ako nahradiť povinnosť zamestnávať občanov so zmenenou pracovnou

schopnosťou. Sprostredkovanie zamestnania nezaväzuje zamestnávateľa zamestnať

uchádzača o zamestnanie, lebo každý zo zamestnávateľov má pre svoju činnosť vymedzené

určité kritériá. V konečnom dôsledku zákon o službách zamestnanosti nevylučuje možnosť

sprostredkovať aj zamestnanie a následné prijatie uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa

podmienky podľa Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zrušil a preskúmavané rozhodnutie ako zákonné v celom rozsahu potvrdil.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného trval na tom, že žalovaný

vychádzal pri svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho názoru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania žalovaného ( ), odvolanie prejednal

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že mu nemožno

vyhovieť.

Podľa zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická

osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky,

alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva

fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická

osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo doktorand v dennej

forme doktorandského štúdia.

Podľa v znení platnom do 30. apríla 2008 za zamestnanca

na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý vykonáva činnosti pre právnickú osobu,

ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak z povahy vykonávanej činnosti

vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa

tohto zákona.

Podľa zamestnávateľ je povinný zamestnávať

občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/, ak zamestnáva najmenej 20

zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/ v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho

zamestnancov.

Podľa §14 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o štátnej službe príslušníkov policajtom

(za policajtov sú v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona považovaní, okrem iných, aj príslušníci

ZVJS) môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie

písomne požiada, a je bezúhonný, je spoľahlivý, spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon

funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, je zdravotne, telesne a duševne

spôsobilý na výkon služby.

Pokiaľ žalovaný považoval všetky fyzické osoby v pracovnom aj služobnom pomere

u žalovaného za „zamestnancov“ podľa , aj podľa názoru

odvolacieho súdu je tento jeho názor nesprávny.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným

v napadnutom rozsudku, že policajta nemožno považovať za zamestnanca pre účely zákona

o službách zamestnanosti, pretože z povahy činnosti vykonávanej policajtom vyplýva, že

nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona

a že žalobca vo vzťahu k policajtom nie je zamestnávateľom podľa ,

pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom

vzťahu, ale sú v služobnom pomere k štátu ( ). Žalobca

vo vzťahu k príslušníkom ZVJS nie je zamestnávateľom v zmysle , len

plní úlohy zamestnávateľa a preto vo vzťahu k počtu policajtov nemá povinnosť zamestnávať

príslušný počet občanov so zdravotným postihnutím podľa

Z.z. a ani riešiť vec náhradným plnením podľa § 64. Túto povinnosť má žalobca len ako

zamestnávateľ tzv. občianskych zamestnancov.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

podľa potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, nakoľko

úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovaný právo na ich

náhradu nemá ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. augusta 2008

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Falbová