Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bee/368621.bc9d2f.pdf
PDF · 135.39 KB
No categories available
4Sžso/47/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej
veci žalobcu Ú., N., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava,
Špitálska č.8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
AA/2006/61514/16257/OIPS/2340 zo 7.decembra 2006, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12.júna 2007, č.k. 29S/49/2006- 47, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12.júna 2007,
č.k. 29S/49/2006- 47, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP
rozhodnutie žalovaného číslo AA/2006/61514/16257/OIPS/2340 zo 7.decembra 2006 ako
aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre č.k.:2006/44908 z 9.októbra
2
2006, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť odvod 151 800,–Sk za nesplnenie
povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2004 podľa
§ 65 zák.č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 5/2004 Z.z.“).
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia dospel krajský súd k záveru, že nie je v súlade so zákonom pre nesprávny právny
názor žalovaného, ktorý nesprávne posúdil postavenie žalobcu podľa § 3 a § 4 zák.č.5/2004
Z.z., lebo Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) nie je zamestnávateľom
príslušníkov ZVJS, títo nie sú jeho zamestnancami a činnosť, ktorú vykonávajú, nemôže byť
obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania. Vyslovil názor, že príslušníkov
ZVJS nemožno započítavať do počtu zamestnancov žalobcu pre účely zamestnávania
občanov so zdravotným postihnutím, keď príslušník ZVJS musí byť zdravotne, telesne
a duševne spôsobilý na výkon služby a občan so zdravotným postihnutím evidentne nemôže
spĺňať podmienky zdravotnej, telesnej a duševnej spôsobilosti na výkon služby.
Do podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím mali byť podľa názoru
krajského súdu zahrnutí len občianski zamestnanci, ktorí sú so svojím žalobcom v pracovnom
alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal, lebo si ich neuplatnil.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietol,
že výkon činností v služobnom pomere príslušníkov ZVJS, upravený v zák.č.73/1998 Z.z., je
v zmysle § 4 ods.1 zák.č.5/2004 Z.z. potrebné považovať za obdobný pracovný pomer tak,
ako štátnu službu podľa zák.č.312/2001 Z.z. Ustanovenie § 4 ods.2 zák.č.5/2004 Z.z. sa týka
len sprostredkovania zamestnania, nie však zamestnanca podľa odseku 1. Sprostredkovanie
zamestnania nezaväzuje zamestnávateľa zamestnať uchádzača o zamestnanie, lebo každý
zo zamestnávateľov má pre svoju činnosť vymedzené určité kritériá. V konečnom dôsledku
zákon o službách zamestnanosti nevylučuje možnosť sprostredkovať aj zamestnanie
a následné prijatie takého uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa podmienky podľa §14
zák.č.73/1998 Z.z. Zákon o službách zamestnanosti nepozná výnimku z tvrdosti zákona,
umožňuje však zamestnávateľovi využiť jednu z troch možností ako nahradiť povinnosť
zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Žalovaný žiadal, aby odvolací
3
súd rozsudok krajského súdu zrušil a rozhodnutie žalovaného ako zákonné v celom rozsahu
potvrdil.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že naďalej zastáva
názor, že žalovaný vychádzal pri svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho názoru.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach a v rozsahu odvolania žalovaného (§ 212 ods. 1 OSP),
odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu vyhovieť nemožno.
Podľa § 3 ods. 1 zák.č.5/2004 Z.z. zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická
osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej
republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá
zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Podľa § 4 ods. 1 zák.č.5/2004 Z.z. zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba
v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo doktorand v dennej forme
doktorandského štúdia.
Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 5/2004 Z.z. v znení platnom do 30.apríla 2008, za zamestnanca
na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý vykonáva činnosti pre právnickú osobu,
ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak z povahy vykonávanej činnosti
vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa
tohto zákona.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ tohto zákona zamestnávateľ je povinný zamestnávať
občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/, ak zamestnáva najmenej 20
zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným
postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/ v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho
zamestnancov.
Podľa §14 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
policajtom (za policajtov sú v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona považovaní aj príslušníci
4
ZVJS) môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie
písomne požiada, a je bezúhonný, je spoľahlivý, spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon
funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, je zdravotne, telesne a duševne
spôsobilý na výkon služby.
Podľa § 14 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov zdravotná spôsobilosť
v prijímacom konaní sa preukazuje lekárskym posudkom na základe vyšetrenia občana
lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo v pôsobnosti
ministerstva. Zdravotnú spôsobilosť posudzuje služobný posudkový lekár podľa § 222.
Zo zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva
viac ako 20 zamestnancov, má určité povinnosti v súvislosti so zamestnávaním zdravotne
postihnutých občanov, pričom v §3 a §4 definuje pojem „zamestnávateľ“ a „zamestnanec“
pre potreby tohto zákona.
Pokiaľ žalovaný považoval všetky fyzické osoby v pracovnom aj služobnom pomere
u žalovaného za „zamestnancov“, vychádzajúc z § 4 ods. 1 a 2 zák.č.5/2004 Z.z. aj podľa
názoru odvolacieho súdu je tento jeho názor nesprávny.
Odvolací súd dospel k záveru, že policajta nemožno považovať za zamestnanca
pre účely zákona o službách zamestnanosti, pretože z povahy ním vykonávanej činnosti
pri plnení úloh ZVJS (§4 zák.č.4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže) vyplýva, že
nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa zák.č.5/2004
Z.z. a tiež, že žalobca vo vzťahu k policajtom nie je zamestnávateľom podľa § 3 zákona
o službách zamestnanosti, pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom alebo
v obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú v služobnom pomere k štátu ( §2 ods.4 zák.č.73/1998
Z.z.). Žalobca preto vo vzťahu k príslušníkom ZVJS nie je zamestnávateľom v zmysle
§3 zák.č.5/2004 Z.z., len plní úlohy zamestnávateľa. Zamestnávateľom v zmysle uvedeného
ustanovenia je iba vo vzťahu k tzv. „občianskym“ zamestnancom.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
5
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, nakoľko
úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovaný právo na ich
náhradu nemá (§ 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20.augusta 2008
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Viera Nevedelová
Zuzana Katuščáková predsedníčka senátu