Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/47/2007

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej

veci žalobcu Ú., N., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava,

Špitálska č.8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo

AA/2006/61514/16257/OIPS/2340 zo 7.decembra 2006, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12.júna 2007, č.k. - 47, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12.júna 2007,

č.k. - 47, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil podľa

rozhodnutie žalovaného číslo AA/2006/61514/16257/OIPS/2340 zo 7.decembra 2006 ako

aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre č.k.:2006/44908 z 9.októbra

2

2006, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť odvod 151 800,–Sk za nesplnenie

povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2004 podľa

o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia dospel krajský súd k záveru, že nie je v súlade so zákonom pre nesprávny právny

názor žalovaného, ktorý nesprávne posúdil postavenie žalobcu podľa a

Z.z., lebo Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) nie je zamestnávateľom

príslušníkov ZVJS, títo nie sú jeho zamestnancami a činnosť, ktorú vykonávajú, nemôže byť

obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania. Vyslovil názor, že príslušníkov

ZVJS nemožno započítavať do počtu zamestnancov žalobcu pre účely zamestnávania

občanov so zdravotným postihnutím, keď príslušník ZVJS musí byť zdravotne, telesne

a duševne spôsobilý na výkon služby a občan so zdravotným postihnutím evidentne nemôže

spĺňať podmienky zdravotnej, telesnej a duševnej spôsobilosti na výkon služby.

Do podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím mali byť podľa názoru

krajského súdu zahrnutí len občianski zamestnanci, ktorí sú so svojím žalobcom v pracovnom

alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, že úspešnému

žalobcovi ich náhradu nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietol,

že výkon činností v služobnom pomere príslušníkov ZVJS, upravený v , je

v zmysle potrebné považovať za obdobný pracovný pomer tak,

ako štátnu službu podľa Ustanovenie sa týka

len sprostredkovania zamestnania, nie však zamestnanca podľa odseku 1. Sprostredkovanie

zamestnania nezaväzuje zamestnávateľa zamestnať uchádzača o zamestnanie, lebo každý

zo zamestnávateľov má pre svoju činnosť vymedzené určité kritériá. V konečnom dôsledku

zákon o službách zamestnanosti nevylučuje možnosť sprostredkovať aj zamestnanie

a následné prijatie takého uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa podmienky podľa §14

Zákon o službách zamestnanosti nepozná výnimku z tvrdosti zákona,

umožňuje však zamestnávateľovi využiť jednu z troch možností ako nahradiť povinnosť

zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Žalovaný žiadal, aby odvolací

3

súd rozsudok krajského súdu zrušil a rozhodnutie žalovaného ako zákonné v celom rozsahu

potvrdil.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že naďalej zastáva

názor, že žalovaný vychádzal pri svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho názoru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach a v rozsahu odvolania žalovaného ( ),

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

odvolaniu vyhovieť nemožno.

Podľa zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická

osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej

republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá

zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba

v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo doktorand v dennej forme

doktorandského štúdia.

Podľa v znení platnom do 30.apríla 2008, za zamestnanca

na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý vykonáva činnosti pre právnickú osobu,

ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak z povahy vykonávanej činnosti

vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa

tohto zákona.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ tohto zákona zamestnávateľ je povinný zamestnávať

občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/, ak zamestnáva najmenej 20

zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/ v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho

zamestnancov.

Podľa §14 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru

policajtom (za policajtov sú v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona považovaní aj príslušníci

4

ZVJS) môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie

písomne požiada, a je bezúhonný, je spoľahlivý, spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon

funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, je zdravotne, telesne a duševne

spôsobilý na výkon služby.

Podľa § 14 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov zdravotná spôsobilosť

v prijímacom konaní sa preukazuje lekárskym posudkom na základe vyšetrenia občana

lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo v pôsobnosti

ministerstva. Zdravotnú spôsobilosť posudzuje služobný posudkový lekár podľa § 222.

Zo zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva

viac ako 20 zamestnancov, má určité povinnosti v súvislosti so zamestnávaním zdravotne

postihnutých občanov, pričom v §3 a §4 definuje pojem „zamestnávateľ“ a „zamestnanec“

pre potreby tohto zákona.

Pokiaľ žalovaný považoval všetky fyzické osoby v pracovnom aj služobnom pomere

u žalovaného za „zamestnancov“, vychádzajúc z a aj podľa

názoru odvolacieho súdu je tento jeho názor nesprávny.

Odvolací súd dospel k záveru, že policajta nemožno považovať za zamestnanca

pre účely zákona o službách zamestnanosti, pretože z povahy ním vykonávanej činnosti

pri plnení úloh ZVJS ( o Zbore väzenskej a justičnej stráže) vyplýva, že

nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa

Z.z. a tiež, že žalobca vo vzťahu k policajtom nie je zamestnávateľom podľa § 3 zákona

o službách zamestnanosti, pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom alebo

v obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú v služobnom pomere k štátu (

Z.z.). Žalobca preto vo vzťahu k príslušníkom ZVJS nie je zamestnávateľom v zmysle

, len plní úlohy zamestnávateľa. Zamestnávateľom v zmysle uvedeného

ustanovenia je iba vo vzťahu k tzv. „občianskym“ zamestnancom.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

podľa potvrdil.

5

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, nakoľko

úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovaný právo na ich

náhradu nemá ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20.augusta 2008

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Viera Nevedelová

Zuzana Katuščáková predsedníčka senátu