Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d19/434973.163fb1.pdf
PDF · 96.7 KB
No categories available
4Cdo/183/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 182/2008
Slovenskej republiky 4 Cdo 183/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. P., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. M. K., advokátom v K., proti žalovanému V. R., bývajúcemu v K.,
o zaplatenie 415 000,-- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
26 C 34/2005, o dovolaniach žalobcu proti rozsudku a uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 19. marca 2008 sp.zn. 5 Co 483/2006, rozhodol
t a k t o :
Dovolania žalobcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom zo 17. októbra 2006 č.k. 26 C 34/2005-153 zamietol
poddlžnícku žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 415 000,-- Sk
s 22,25 % ročným úrokom z omeškania od 26. augusta 1999 do zaplatenia, a samostatným
uznesením zo 6. novembra 2006 č.k. 26 C 34/2005-155 žalovanému priznal náhradu trov
konania vo výške 27 942 Sk, ktorú sumu žalobcu zaviazal zaplatiť právnemu zástupcovi
žalovaného (JUDr. J. K. advokátovi v K. – pozn. dovolacieho súdu) do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.
Na odvolanie žalobcu proti obom uvedeným rozhodnutiam Krajský súd v Košiciach
rozsudkom a uznesením z 19. marca 2008 sp.zn. 5 Co 483/2006 potvrdil rozsudok aj
uznesenie okresného súdu. O trovách odvolacieho konania nerozhodol s odôvodnením, že to
nebolo potrebné, keď žalovaný, ktorý mal aj v odvolacom konaní plný úspech, si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil a náhradu trov konania nepožadoval ani žalobca.
Proti uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol
dovolaciemu súdu, aby tak napadnutý rozsudok ako aj uznesenie odvolacieho súdu zrušil
a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že prípustnosť dovolania proti
rozsudku odvolacieho súdu (a prostredníctvom § 242 ods. 2 písm.b/ O.s.p. aj proti
napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu, ako výroku závislému na napadnutom rozsudku)
spočíva v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.), ktorá vada zaťažuje
i konanie a rozhodovanie na súde prvého stupňa, a to z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým
poukázal na to, že skutkové závery súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu boli vo vzťahu
k nevrátenej pôžičke také, že predmetná pôžička nebola poskytnutá priamo žalovanému, ale
spoločnosti R. s.r.o., toho času vymazanej z obchodného registra, pričom z vykonaného
dokazovania to priamo nevyplýva. Oba súdy nižšieho stupňa sa však s touto skutočnosťou
dostatočne presvedčivo nevysporiadali, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu nepreskúmateľný a je arbitrárny pre nedostatok dôvodov. Pre prípad, že súdy nenašli
dostatok dôvodov pre posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným – ako
pôžičky čerpanej poddlžníkom ako fyzickou osobou od dlžníka žalobcu – bolo úlohou súdu
zaoberať sa tým, či pre žalovaný nárok nie je iný právny titul, a teda, či tvrdené skutkové
okolnosti nemožno podradiť pod inú právnu normu a skutkovú podstatu. Pre takýto prípad
bolo totiž potrebné zvážiť aplikáciu príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktoré by zakladali
uvedený nárok žalobcu voči žalovanému z titulu zodpovednosti konateľa za škodu spôsobenú
jeho konaním spoločnosti a derivatívne aj veriteľom tejto spoločnosti. Nakoľko súdy oboch
stupňov takto nepostupovali, a to napriek tomu, že z označenia žalovaného ako fyzickej
osoby, ktorá zároveň je/bola konateľom spoločnosti R. s.r.o., ako aj ďalších okolností
žalobcom uvádzaných v priebehu súdneho konania sa dôvody pre založenie zodpovednosti
žalovaného ako konateľa spoločnosti R. s.r.o. podávali, ich rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň žalobcu oberá o možnosť konať pred
súdom. V závere dovolania vyslovil názor, že súd v konečnom dôsledku vlastne nekonal
o jeho návrhu v jeho intenciách, keď posudzoval uplatnený nárok proti žalovanému v inom
statuse žalovaného, a to ako živnostníka.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu (rozhodnutiam), proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom aj uznesením. Pokiaľ ide
o rozsudok v zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci
rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo
rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie
zásadného významu (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu
odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu
uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.) alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil) ako aj uznesenie odvolacieho súdu, ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení,
ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako uznesenia, na ktoré sa
nevzťahuje § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 238
ods. 1 až 3 O.s.p. a z § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na ktoré
poukazoval dovolateľ. Žalobca v zásade tvrdí, že v danej veci mu postupom oboch súdov
nižšieho stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom nesprávnym právnym posúdením
veci.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu,
ktorým odňal účastníkovi možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr.
právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať
do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie
(§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali
(§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Zo spisu nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade žalobcu nerešpektovali
niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu
žalobcu, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. treba uviesť, že
nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím
dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne
posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v týchto ustanoveniach
upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti
dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani
zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže v danom prípade nie je dovolanie podľa § 238 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné,
nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/
O.s.p. a neboli zistené ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, že dovolania žalobcu sú neprípustné, preto ich odmietol (§ 243b ods. 4
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
použitie § 146 ods. 2 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. augusta 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová