Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/100/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. L.,

podnikateľ, S., zast. JUDr. R., advokát, Advokátska kancelária, P., proti odporcom: 1/ Ing.

E., správca konkurznej podstaty úpadcu V., L., bytom Z., zast. JUDr. Z., advokát,

Advokátska kancelária, V., 2/ T., G., IČO: X., zast. JUDr. M., advokátka,

advokátka, Advokátska kancelária T., 3/ S., Z., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

z 31.10.2002 a určenie rozporu opatrenia Krajského súdu v Bratislave č. k. z 30.

októbra 2002, na odvolanie navrhovateľa proti Krajského súdu v Bratislave z 23. apríla

2008 č. k. – 122, takto

rozhodol:

Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. apríla 2008 č. k. 10 Cbi

20/2003 – 122 vo veci samej z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

V časti ohľadne náhrady trov konania napadnutý rozsudok p o t v r dz u j e.

Odporcom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa proti

odporcom a zaviazal navrhovateľa k zaplateniu trov konania odporcovi v 1. rade 3866,25

Sk na účet jeho právneho zástupcu a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania v sume

6570,24 Sk na účet jeho právnej zástupkyne.

Predmetom návrhu bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2002

uzavretej medzi odporcom v 1. rade Ing. E., ako správcom konkurznej podstaty

a kupujúcim - odporcom v 2. rade T., ktorú uzavreli v rámci speňaženia majetku úpadcu

V., Prievidza, v konkurze, v rámci konkurzného konania vyhláseného a vedeného na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. zo 17.9.2001 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2001, právoplatného

13.2.2002. Ďalej sa navrhovateľ domáhal určenia rozporu opatrenia Krajského súdu

v Bratislave z 30.10.2002 č. k. so (Občianskym

súdnym poriadkom) v platnom znení.

Svoje napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že základným predpokladom

úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na tomto určení,

pričom nijaké právo navrhovateľa dotknuté nebolo a bez ohľadu na výsledok sporu

vlastníkom speňažených vecí sa navrhovateľ nestane. Zásady a postup predaja majetku

úpadcu v rámci konkurzného konania boli schválené schôdzou veriteľov dňa 27.3.2002

a konkurzný súd udelil súhlas správcovi konkurznej podstaty opatrením z 30.10.2002 na

predaj tohto majetku. Tu správca podstaty postupoval v súlade so

Zb. o konkurze a vyrovnaní, v platnom znení.

Pokiaľ ide o určenie rozporu opatrenia konkurzného súdu s Občianskym súdnym

poriadkom navrhovateľ neuviedol v čom vidí tento rozpor, pričom konkurzné konanie

postupuje podľa ZKV.

Na základe toho návrh voči odporcom 1, 2, bol zamietnutý a voči odporcovi v 3.

rade bol návrh zamietnutý pre nedostatok pasívnej legitimácie na jeho strane.

Rozhodnutie o náhrade trov konania bolo založené na ustanovení .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že neboli dodržané

podmienky speňažovania podľa § 27 ods. 4 písm. a/ ZKV. Majetok úpadcu nebol predaný

v zmysle schváleného plánu speňažovania. Schôdza veriteľov vyjadrila súhlas so

speňažením majetku v zmysle § 27 ods. 1 a § 27 ods. 10 písm. c/ ZKV, teda ako súbor

majetku, pričom v oznámení správcu konkurznej podstaty zverejnenom v Hospodárskych

novinách zo dňa 17.6.2002 je uvedený spôsob predaja podľa § 27 ods. 10 písm. a/ ZKV

a majetok podľa tohto ustanovenia bol aj predaný. Ak schôdzou veriteľov bol schválený

iný spôsob predaja, ako bol uvedený v inzeráte a kupujúci dal ponuku na kúpu majetku

podľa inzerátu, predaj majetku sa uskutočnil v rozpore so schváleným plánom speňaženia.

Vytýkal ďalej, že nebolo dodržané ustanovenie § 27 ods. 8 ZKV, pretože plán speňaženia

nebol predložený 15 dní pred konaním schôdze veriteľov. Namietal znalecký posudok,

pretože znalec podhodnotil speňažovaný majetok. Do konkurznej podstaty nebol pojatý

všetok majetok úpadcu, pretože správca podstaty nevykonal súpis majetku predtým, ako

predložil plán speňažovania schôdzi veriteľov. Pri oceňovaní majetku bolo porušené

ustanovenie § 18 ods. 4 ZKV, nakoľko nebol samostatne ocenený majetok, ktorý slúži na

zabezpečenie pohľadávok oddelených veriteľov. Konkrétne uviedol nedostatky znaleckého

posudku a jednostranný postup znalca. Naliehavý právny záujem odôvodňoval znovu

aktuálnym stavom objektívnej právnej neistoty, ktorá sa rozhodnutím súdu realizuje. Ďalej

namietal nesprávny postup správcu podstaty. Postupom konkurzného súdu sa postavenie

navrhovateľa, ako konkurzného veriteľa zneisťuje a ohrozuje. V odvolacom návrhu

navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Po výzve prvostupňového súdu na odvolanie navrhovateľa sa vyjadrili všetci traja

odporcovia. Odporca v 1. rade v zastúpení právnym zástupcom navrhol rozsudok

prvostupňového súdu potvrdiť z jeho správnych skutkových a právnych dôvodov. Poprel,

žeby správca konkurznej podstaty nebol postupoval v súlade so ZKV a podrobne svoj

postup vysvetlil so zameraním na námietky odvolateľa, ktoré v celom rozsahu poprel.

Odporca v 2. rade (T.) taktiež navrhol rozsudok potvrdiť z jeho správnych

dôvodov. V podstate uviedol, že k speňaženiu majetku správcom podstaty došlo

štandardne a nijaký právny predpis porušený nebol.

Odporca v 3. rade taktiež navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ) predtým

než pristúpil k preskúmaniu rozsudku prvostupňového súdu v dôsledku odvolania (§ 211

a nasl. ) skúmal či sú splnené podmienky pre tento postup ( v spojení s

ods. 2 ) a došiel k záveru, že tieto podmienky nie sú splnené a odvolací ani

prvostupňový súd vady odstrániť nemôže preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( ) konanie zastavil ( v spojení s ).

Navrhovateľ v konaní je zastúpený právnym zástupcom – advokátom a aj z tohto

hľadiska je potrebné k predmetu sporu sa vyjadriť a to aj s prihliadnutím na ustanovenie

.

Konkurzné konanie sa vykonáva podľa zákona o konkurze a vyrovnaní (č.

v platnom znení). Použitie iných právnych noriem je značne obmedzené

(§ 66e ZKV). Speňaženie majetku sa vykonáva podľa § 27 a nasl. a podmienky a spôsob

dražby podľa § 27a ZKV. V rámci konkurzného konania konkurzný súd vydáva

„Opatrenia“ (§ 66b ZKV). Konkurz vykonáva konkurzný súd osobitne určený, návrh na

vyhlásenie konkurzu sa zapisuje do osobitného registra na konkurznom súde vedeného,

pod sp. zn. „K“. Platí tu prísne tzv. koncentračná zásada. Z toho vyplýva, že v rámci

konkurzu (konania vedeného pod „K“) konkurzný súd (konkurzný sudca) vydáva aj

pokyny pre správcu formou opatrenia. Voči opatreniu je značne obmedzená možnosť

opravného prostriedku. V takýchto prípadoch je jediná možnosť podnetu generálnemu

prokurátorovi SR na podanie mimoriadneho dovolania ( a nasl. ), pretože takýto

postup ustanovenie § 66f ZKV nevylučuje.

Mylné je aj stanovisko navrhovateľa ohľadne nadobudnutia vlastníctva v rámci

speňaženia konkurznej podstaty. Ako už bolo uvedené neide o prevod vlastníctva podľa

( a nasl.), ale o nadobudnutie vlastníctva v rámci

konkurzného konania (obdobne ako napr. v rámci exekúcie). Ak ide o nehnuteľnosť takýto

titul nadobudnutia sa vyznačí aj v katastri. Z tohto pohľadu v zúženom slova zmysle nerobí

problém definovať konkurzné (a vyrovnacie) konanie.

V širšom slova zmysle pod konkurzné konanie treba zahrnúť aj konania

s konkurzom súvisiace a to predovšetkým tzv. incidenčné konania. Tieto návrhy rozhodujú

súdy (sudcovia), ktorí nie sú priamo konkurznými a zapisujú sa do reg. „Cbi“. Tieto spory

(alebo ich obdobu) by bolo možné viesť za obdobných okolností aj keby konkurz nebol

vyhlásený. Postupuje sa v nich nielen podľa ZKV, ale aj podľa zákona, ktorý na príslušný

právny vzťah treba použiť. Koncentračná zásada pri konkurznom konaní týmto nie je

dotknutá, pretože tieto konania (v podstate ide o incidenčné spory) sú síce vyvolané

konkurzným konaním, ale jeho rozsah je podstatne širší.

Navrhovateľ v súdenej veci sa domáhal, aby súd v rámci incidenčného konania

riešil jeho návrh, ktorý do tohto konania nepatrí, ale možno ho riešiť len v rámci

konkurzného konania v zúženom slova zmysle – v rámci konania „K“. Neuvedomuje si pri

tom, akú anomáliu svojím návrhom vnáša do právneho poriadku, keď požaduje, aby jeden

sudca toho istého stupňa, dokonca toho istého súdu hodnotil postup sudcu toho istého

stupňa a rozsudkom vyslovil, že jeho postup, jeho rozhodnutia (opatrenia), ktoré vydal

v rámci svojej právomoci sú neplatné. To iste platí ohľadne odporcu v 3. rade, keď

požaduje aby sudca rovnakého súdu vyslovil o druhom sudcovi, že jeho postup v inom

konaní () je v rozpore s . V napadnutom rozsudku prvostupňový súd

uvádza, že táto časť nároku mu nebola jasná a navrhovateľ ju bližšie neobjasnil. Táto časť

navrhovateľom uplatneného nároku nebola jasná ani odvolaciemu súdu. Dalo sa však

z neho vyvodiť, že ide o právny nezmysel, ktorým sa súd vecne nemal čo zaoberať.

Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že dôvody pre zastavenie konania

sú dané tým, že vec nepatrí do právomoci súdu, ktorý ju mal prejednať, ale súd sa zaoberal

aj nedostatkom naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa. Aj tu právne

hodnotenie nebolo správne. V praxi súdov sa stalo akýmsi „módnym“ hmotnoprávnym

dôvodom zamietnutia návrhu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na

určovacom návrhu ( ). Odvolací súd sa prikláňa k názoru, že na strane

navrhovateľa nebola splnená ani táto podmienka.

Púhy nedostatok naliehavého právneho záujmu nemôže byť hmotnoprávnym

dôvodom pre zamietnutie návrhu (žaloby). Ide o procesnú podmienku (je daná

v procesnom predpise – ) a jej nesplnenie má a môže mať iba procesné dôsledky.

Naliehavý právny záujem zákon priamo nedefinuje, ale ak nevyplýva priamo

z návrhu, súd ho zisťuje výsluchom účastníkov. Bežne, v praxi súdov sa akceptuje názor

prijatý a konštatovaný občianskoprávnym kolégiom bývalého Najvyššieho súdu

Slovenskej socialistickej republiky. Podľa neho:

„Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

musí v zmysle ustanovenia preukázať naliehavý právny záujem na

takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, ak

by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia jeho

právne postavenie stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva priamo z návrhu,

zisťuje sa výsluchom účastníkov. Ak sa vyskytnú nedostatky v návrhoch súdy postupujú

podľa ustanovení a “.

Tento právny názor bol prijatý a konštatovaný v „Správe o rozhodovaní súdov vo

veciach vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prejednanej a schválenej občianskoprávnym

kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky, , z 30. 3. 1982“

S touto správou v skrátenom znení boli súdy v Slovenskej socialistickej republike

oboznámené vo „Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR“ (zošit 5/1983,

por. č. 28, str. 136 predposledný a posledný odsek a str. 137 prvý odsek) vydávanom pre

služobnú potrebu súdov a štátnych notárstiev v SSR. Práve na str. 137 sa výslovne

konštatuje, že dôsledkom tohto procesného nedostatku je zastavenie konania.

Následne táto správa bola pojatá do „Zborníku IV“ (Zborník stanovísk, správ, o

rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR 1970 –

1983) vydaného Najvyšším súdom ČSSR, Praha 1986, str. 156 až 185 a tento názor je

konštatovaný na str. 176, druhý odsek zhora.

Z tohto záveru vyplýva, že len výnimočne na podanom návrhu (žalobe) nebude mať

navrhovateľ naliehavý právny záujem, pretože sotva pôjde do súdneho sporu v prípade ak

jeho uplatňované právo nebolo dotknuté, alebo realizáciou takého práva nebol poškodený.

Ak zákon dáva účastníkovi určité právo a s tým je spojená možnosť domáhania sa tohto

práva na súde, nemožno hovoriť o nedostatku naliehavého právneho záujmu. Navrhovateľ

v tejto konkrétnej veci ani túto podmienku (ktorá v konečnom dôsledku nemala vplyv na

rozhodnutie) nepreukázal.

Skúmanie nedostatku naliehavého právneho záujmu tak ako aj splnenie iných

procesných podmienok konania, je vecou súdu kde návrh bol podaný a nie odporcu, do

ktorého argumentov toto skúmanie nepatrí. Nepochybne každý účastník môže súd

upozorniť súd na dodržiavanie ustanovení procesného práva.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie

zastavil ( , ).

Náhradu trov odvolacieho konania odporcom 1/, 2/, nepriznal, pretože ich

odpovede na odvolanie nemali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu tak, ako nemalo

vplyv ani odvolanie navrhovateľ.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu