Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
25d/374107.e81e61.pdf
PDF · 104.26 KB
No categories available
2obo/100/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Obo 100/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. L.,
podnikateľ, S., zast. JUDr. R., advokát, Advokátska kancelária, P., proti odporcom: 1/ Ing.
E., správca konkurznej podstaty úpadcu V., L., bytom Z., zast. JUDr. Z., advokát,
Advokátska kancelária, V., 2/ T., G., IČO: X., zast. JUDr. M., advokátka,
advokátka, Advokátska kancelária T., 3/ S., Z., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
z 31.10.2002 a určenie rozporu opatrenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 9K 319/00 z 30.
októbra 2002, na odvolanie navrhovateľa proti Krajského súdu v Bratislave z 23. apríla
2008 č. k. 10 Cbi 20/2003 – 122, takto
rozhodol:
Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. apríla 2008 č. k. 10 Cbi
20/2003 – 122 vo veci samej z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
V časti ohľadne náhrady trov konania napadnutý rozsudok p o t v r dz u j e.
Odporcom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa proti
odporcom a zaviazal navrhovateľa k zaplateniu trov konania odporcovi v 1. rade 3866,25
Sk na účet jeho právneho zástupcu a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania v sume
6570,24 Sk na účet jeho právnej zástupkyne.
Predmetom návrhu bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2002
uzavretej medzi odporcom v 1. rade Ing. E., ako správcom konkurznej podstaty
a kupujúcim - odporcom v 2. rade T., ktorú uzavreli v rámci speňaženia majetku úpadcu
V., Prievidza, v konkurze, v rámci konkurzného konania vyhláseného a vedeného na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9K 319/00 zo 17.9.2001 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Obo 313/2001 z 20.12.2001, právoplatného
13.2.2002. Ďalej sa navrhovateľ domáhal určenia rozporu opatrenia Krajského súdu
v Bratislave z 30.10.2002 č. k. 9K 319/00 so zákonom č. 99/1963 Zb. (Občianskym
súdnym poriadkom) v platnom znení.
Svoje napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že základným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na tomto určení,
pričom nijaké právo navrhovateľa dotknuté nebolo a bez ohľadu na výsledok sporu
vlastníkom speňažených vecí sa navrhovateľ nestane. Zásady a postup predaja majetku
úpadcu v rámci konkurzného konania boli schválené schôdzou veriteľov dňa 27.3.2002
a konkurzný súd udelil súhlas správcovi konkurznej podstaty opatrením z 30.10.2002 na
predaj tohto majetku. Tu správca podstaty postupoval v súlade so zákonom č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní, v platnom znení.
Pokiaľ ide o určenie rozporu opatrenia konkurzného súdu s Občianskym súdnym
poriadkom navrhovateľ neuviedol v čom vidí tento rozpor, pričom konkurzné konanie
postupuje podľa ZKV.
Na základe toho návrh voči odporcom 1, 2, bol zamietnutý a voči odporcovi v 3.
rade bol návrh zamietnutý pre nedostatok pasívnej legitimácie na jeho strane.
Rozhodnutie o náhrade trov konania bolo založené na ustanovení § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že neboli dodržané
podmienky speňažovania podľa § 27 ods. 4 písm. a/ ZKV. Majetok úpadcu nebol predaný
v zmysle schváleného plánu speňažovania. Schôdza veriteľov vyjadrila súhlas so
speňažením majetku v zmysle § 27 ods. 1 a § 27 ods. 10 písm. c/ ZKV, teda ako súbor
majetku, pričom v oznámení správcu konkurznej podstaty zverejnenom v Hospodárskych
novinách zo dňa 17.6.2002 je uvedený spôsob predaja podľa § 27 ods. 10 písm. a/ ZKV
a majetok podľa tohto ustanovenia bol aj predaný. Ak schôdzou veriteľov bol schválený
iný spôsob predaja, ako bol uvedený v inzeráte a kupujúci dal ponuku na kúpu majetku
podľa inzerátu, predaj majetku sa uskutočnil v rozpore so schváleným plánom speňaženia.
Vytýkal ďalej, že nebolo dodržané ustanovenie § 27 ods. 8 ZKV, pretože plán speňaženia
nebol predložený 15 dní pred konaním schôdze veriteľov. Namietal znalecký posudok,
pretože znalec podhodnotil speňažovaný majetok. Do konkurznej podstaty nebol pojatý
všetok majetok úpadcu, pretože správca podstaty nevykonal súpis majetku predtým, ako
predložil plán speňažovania schôdzi veriteľov. Pri oceňovaní majetku bolo porušené
ustanovenie § 18 ods. 4 ZKV, nakoľko nebol samostatne ocenený majetok, ktorý slúži na
zabezpečenie pohľadávok oddelených veriteľov. Konkrétne uviedol nedostatky znaleckého
posudku a jednostranný postup znalca. Naliehavý právny záujem odôvodňoval znovu
aktuálnym stavom objektívnej právnej neistoty, ktorá sa rozhodnutím súdu realizuje. Ďalej
namietal nesprávny postup správcu podstaty. Postupom konkurzného súdu sa postavenie
navrhovateľa, ako konkurzného veriteľa zneisťuje a ohrozuje. V odvolacom návrhu
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Po výzve prvostupňového súdu na odvolanie navrhovateľa sa vyjadrili všetci traja
odporcovia. Odporca v 1. rade v zastúpení právnym zástupcom navrhol rozsudok
prvostupňového súdu potvrdiť z jeho správnych skutkových a právnych dôvodov. Poprel,
žeby správca konkurznej podstaty nebol postupoval v súlade so ZKV a podrobne svoj
postup vysvetlil so zameraním na námietky odvolateľa, ktoré v celom rozsahu poprel.
Odporca v 2. rade (T.) taktiež navrhol rozsudok potvrdiť z jeho správnych
dôvodov. V podstate uviedol, že k speňaženiu majetku správcom podstaty došlo
štandardne a nijaký právny predpis porušený nebol.
Odporca v 3. rade taktiež navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 OSP) predtým
než pristúpil k preskúmaniu rozsudku prvostupňového súdu v dôsledku odvolania (§ 211
a nasl. OSP) skúmal či sú splnené podmienky pre tento postup (§ 103 v spojení s § 211
ods. 2 OSP) a došiel k záveru, že tieto podmienky nie sú splnené a odvolací ani
prvostupňový súd vady odstrániť nemôže preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 písm. b OSP) konanie zastavil (§ 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 OSP).
Navrhovateľ v konaní je zastúpený právnym zástupcom – advokátom a aj z tohto
hľadiska je potrebné k predmetu sporu sa vyjadriť a to aj s prihliadnutím na ustanovenie
Konkurzné konanie sa vykonáva podľa zákona o konkurze a vyrovnaní (č.
328/1991 Zb. v platnom znení). Použitie iných právnych noriem je značne obmedzené
(§ 66e ZKV). Speňaženie majetku sa vykonáva podľa § 27 a nasl. a podmienky a spôsob
dražby podľa § 27a ZKV. V rámci konkurzného konania konkurzný súd vydáva
„Opatrenia“ (§ 66b ZKV). Konkurz vykonáva konkurzný súd osobitne určený, návrh na
vyhlásenie konkurzu sa zapisuje do osobitného registra na konkurznom súde vedeného,
pod sp. zn. „K“. Platí tu prísne tzv. koncentračná zásada. Z toho vyplýva, že v rámci
konkurzu (konania vedeného pod „K“) konkurzný súd (konkurzný sudca) vydáva aj
pokyny pre správcu formou opatrenia. Voči opatreniu je značne obmedzená možnosť
opravného prostriedku. V takýchto prípadoch je jediná možnosť podnetu generálnemu
prokurátorovi SR na podanie mimoriadneho dovolania (§ 243e a nasl. OSP), pretože takýto
postup ustanovenie § 66f ZKV nevylučuje.
Mylné je aj stanovisko navrhovateľa ohľadne nadobudnutia vlastníctva v rámci
speňaženia konkurznej podstaty. Ako už bolo uvedené neide o prevod vlastníctva podľa
Občianskeho zákonníka (§ 123 a nasl.), ale o nadobudnutie vlastníctva v rámci
konkurzného konania (obdobne ako napr. v rámci exekúcie). Ak ide o nehnuteľnosť takýto
titul nadobudnutia sa vyznačí aj v katastri. Z tohto pohľadu v zúženom slova zmysle nerobí
problém definovať konkurzné (a vyrovnacie) konanie.
V širšom slova zmysle pod konkurzné konanie treba zahrnúť aj konania
s konkurzom súvisiace a to predovšetkým tzv. incidenčné konania. Tieto návrhy rozhodujú
súdy (sudcovia), ktorí nie sú priamo konkurznými a zapisujú sa do reg. „Cbi“. Tieto spory
(alebo ich obdobu) by bolo možné viesť za obdobných okolností aj keby konkurz nebol
vyhlásený. Postupuje sa v nich nielen podľa ZKV, ale aj podľa zákona, ktorý na príslušný
právny vzťah treba použiť. Koncentračná zásada pri konkurznom konaní týmto nie je
dotknutá, pretože tieto konania (v podstate ide o incidenčné spory) sú síce vyvolané
konkurzným konaním, ale jeho rozsah je podstatne širší.
Navrhovateľ v súdenej veci sa domáhal, aby súd v rámci incidenčného konania
riešil jeho návrh, ktorý do tohto konania nepatrí, ale možno ho riešiť len v rámci
konkurzného konania v zúženom slova zmysle – v rámci konania „K“. Neuvedomuje si pri
tom, akú anomáliu svojím návrhom vnáša do právneho poriadku, keď požaduje, aby jeden
sudca toho istého stupňa, dokonca toho istého súdu hodnotil postup sudcu toho istého
stupňa a rozsudkom vyslovil, že jeho postup, jeho rozhodnutia (opatrenia), ktoré vydal
v rámci svojej právomoci sú neplatné. To iste platí ohľadne odporcu v 3. rade, keď
požaduje aby sudca rovnakého súdu vyslovil o druhom sudcovi, že jeho postup v inom
konaní (9K 319/00) je v rozpore s OSP. V napadnutom rozsudku prvostupňový súd
uvádza, že táto časť nároku mu nebola jasná a navrhovateľ ju bližšie neobjasnil. Táto časť
navrhovateľom uplatneného nároku nebola jasná ani odvolaciemu súdu. Dalo sa však
z neho vyvodiť, že ide o právny nezmysel, ktorým sa súd vecne nemal čo zaoberať.
Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že dôvody pre zastavenie konania
sú dané tým, že vec nepatrí do právomoci súdu, ktorý ju mal prejednať, ale súd sa zaoberal
aj nedostatkom naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa. Aj tu právne
hodnotenie nebolo správne. V praxi súdov sa stalo akýmsi „módnym“ hmotnoprávnym
dôvodom zamietnutia návrhu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na
určovacom návrhu (§ 80 písm. c/ OSP). Odvolací súd sa prikláňa k názoru, že na strane
navrhovateľa nebola splnená ani táto podmienka.
Púhy nedostatok naliehavého právneho záujmu nemôže byť hmotnoprávnym
dôvodom pre zamietnutie návrhu (žaloby). Ide o procesnú podmienku (je daná
v procesnom predpise – OSP) a jej nesplnenie má a môže mať iba procesné dôsledky.
Naliehavý právny záujem zákon priamo nedefinuje, ale ak nevyplýva priamo
z návrhu, súd ho zisťuje výsluchom účastníkov. Bežne, v praxi súdov sa akceptuje názor
prijatý a konštatovaný občianskoprávnym kolégiom bývalého Najvyššieho súdu
Slovenskej socialistickej republiky. Podľa neho:
„Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
musí v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP preukázať naliehavý právny záujem na
takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, ak
by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia jeho
právne postavenie stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva priamo z návrhu,
zisťuje sa výsluchom účastníkov. Ak sa vyskytnú nedostatky v návrhoch súdy postupujú
podľa ustanovení § 5 a § 43 OSP“.
Tento právny názor bol prijatý a konštatovaný v „Správe o rozhodovaní súdov vo
veciach vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prejednanej a schválenej občianskoprávnym
kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky, Cpj 69/83, z 30. 3. 1982“
S touto správou v skrátenom znení boli súdy v Slovenskej socialistickej republike
oboznámené vo „Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR“ (zošit 5/1983,
por. č. 28, str. 136 predposledný a posledný odsek a str. 137 prvý odsek) vydávanom pre
služobnú potrebu súdov a štátnych notárstiev v SSR. Práve na str. 137 sa výslovne
konštatuje, že dôsledkom tohto procesného nedostatku je zastavenie konania.
Následne táto správa bola pojatá do „Zborníku IV“ (Zborník stanovísk, správ, o
rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR 1970 –
1983) vydaného Najvyšším súdom ČSSR, Praha 1986, str. 156 až 185 a tento názor je
konštatovaný na str. 176, druhý odsek zhora.
Z tohto záveru vyplýva, že len výnimočne na podanom návrhu (žalobe) nebude mať
navrhovateľ naliehavý právny záujem, pretože sotva pôjde do súdneho sporu v prípade ak
jeho uplatňované právo nebolo dotknuté, alebo realizáciou takého práva nebol poškodený.
Ak zákon dáva účastníkovi určité právo a s tým je spojená možnosť domáhania sa tohto
práva na súde, nemožno hovoriť o nedostatku naliehavého právneho záujmu. Navrhovateľ
v tejto konkrétnej veci ani túto podmienku (ktorá v konečnom dôsledku nemala vplyv na
rozhodnutie) nepreukázal.
Skúmanie nedostatku naliehavého právneho záujmu tak ako aj splnenie iných
procesných podmienok konania, je vecou súdu kde návrh bol podaný a nie odporcu, do
ktorého argumentov toto skúmanie nepatrí. Nepochybne každý účastník môže súd
upozorniť súd na dodržiavanie ustanovení procesného práva.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie
zastavil ( § 221 ods. 1 písm. a, ods. 2 OSP).
Náhradu trov odvolacieho konania odporcom 1/, 2/, nepriznal, pretože ich
odpovede na odvolanie nemali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu tak, ako nemalo
vplyv ani odvolanie navrhovateľ.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu