Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/143/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu a JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Emila

Franciscyho, v právnej veci žalobcu J., bývajúcemu v P., podnikateľa vykonávajúceho

podnikateľskú činnosť pod obchodným menom J., IČO: X., zastúpenému JUDr. J.,

advokátom so sídlom v P., proti žalovanému D., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. A.,

advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 42.186,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 8. februára 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 8. februára

2007 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. decembra 2005 č.k. -82 zamietol

žalobu a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 32.405,- Sk na účet

právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení uviedol, že z výsledkov vykonaného

dokazovania predloženými listinnými dôkazmi, a to „požičiavacou“ zmluvou zo dňa

20. decembra 1999, upomienkou zo dňa 13. novembra 2000, vyjadrením žalovaného zo dňa

29. januára 2005, vyjadrením žalobcu zo dňa 11. apríla 2005, „požičiavacím“ poriadkom,

generálnou plnou mocou zo dňa 19. augusta 1997, výsluchom účastníkov konania a svedkyne

Z. zistil skutkový stav veci, podľa ktorého nebolo preukázané, že právny úkon, a to

„požičiavacia“ zmluva (ďalej len „zmluva“) bola uzavretá so žalovaným. Podľa označenia

zmluvných strán v zmluve za objednávateľa bola označená spoločnosť R. a ako vodič

žalovaný D. s uvedením identifikačných údajov, a to čísla vodičského preukazu. Žalobca

tvrdil, že žalovaný je jeho zmluvným partnerom, nakoľko podpísal zmluvu a nepredložil

ďalšie identifikačné listiny, t.j. výpis z obchodného registra spoločnosti R.., pečiatku ani

plnomocenstvo spoločnosti, pričom podľa , ak z právneho

úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Zo

samotného právneho úkonu však vyplýva, že žalovaný vystupoval v zmluve ako vodič

spoločnosti R. Žalovaný písomnou generálnou plnou mocou zo dňa 19. augusta 1997, ako aj

výsluchom svedkyne Z., v súčasnosti K., preukázal, že bol splnomocnený na právne,

obchodné a bankové úkony a podpisovanie za firmu R. Toto plnomocenstvo platilo aj v čase,

kedy bola uzatváraná zmluva so žalobcom. Svedkyňa Z. tiež potvrdila, že vypožičiavané

motorové vozidlo slúžilo pre účely spoločnosti. Súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení

, a , , podľa ktorých zástupcom je

ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti

priamo zastúpenému. Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou

osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil

v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo

udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Ak splnomocnenec koná v mene

splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo

splnomocniteľovi. Keďže žalovaný nebol pasívne legitimovaným účastníkom v tomto spore,

súd preto žalobu proti nemu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1

a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania účelne vynaloženú v tomto

spore, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 11.500,- Sk, náhrady DPH 19 %

vo výške 817,- Sk, náhrady cestovného 3.588,- Sk, náhrady straty času 16.500,- Sk, spolu

32.405,- Sk (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/, §15, §16, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 4

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb).

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 8. februára 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil, žalobcu v lehote 3

dní zaviazal nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 13.326,- Sk a súčasne vyslovil,

že proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné. V odôvodnení uviedol,

že sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa

správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd aplikoval ustanovenia

, a , vo veci zaujal rovnaký názor ako súd

prvého stupňa, keď právne uzavrel, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, pretože

v zmluve je jasne ako objednávateľ uvedená spoločnosť R.. Všetky dôkazy smerujú k tomu,

že žalovaný nemôže byť pasívne legitimovaný. Predovšetkým sú to samotné údaje uvedené na

zmluve o zapožičaní vozidla, generálna plná moc pre žalovaného udelená spoločnosťou R..,

výpoveď svedkyne Zuzany K., navrhnutej na vypočutie v konaní žalobcom, na ktorú odvolací

súd prihliadol a ktorá potvrdila splnomocnenie dané žalovanému v súvislosti so zastupovaním

spoločnosťou R.., ako aj skutočnosť, že predmetné vozidlo bolo využívané výlučne pre účely

firmy, nepotvrdila, že by predmetné vozidlo využíval osobne žalovaný pre svoje účely.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti a obsah zmluvy odvolací súd považoval žalobcom

navrhnuté dokazovanie o evidencií vozidla, účtovaní nájmu i nákladov na jeho prevádzku,

ako aj výsluch účtovníčky spoločnosti, za bezpredmetný a nehospodárny.

Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca uzavrel so spoločnosťou R.. dňa 20.

decembra 1999 zmluvu, ktorou odovzdal do užívania motorové vozidlo Š - Felíciu, 136,

EVČ: P., pričom ako objednávateľa označil spoločnosť R.., a zároveň uviedol meno vodiča

užívateľa – žalovaného s jeho číslom vodičského preukazu. Z uvedených údajov vyplýva, že

objednávateľom bola spoločnosť R.., za ktorú uzatváral zmluvu žalovaný, a to na základe

generálnej plnej moci. Nemožno prisvedčiť námietkam žalobcu, že údaje objednávateľa mu

síce oznámil žalovaný, avšak pretože chýbajú identifikačné údaje spoločnosti najmä IČO,

DIČ, táto spoločnosť nemohla vozidlo vypožičať ani užívať, a teda zmluvu so žalobcom

neuzavrela. Dokazovanie vo veci samej objasnilo, že žalovaný jednal na základe generálnej

plnej moci, na základe ktorej podpísal zmluvu za spoločnosť a motorové vozidlo prevzal

k užívaniu firmy. Tvorcom zmluvy bol žalobca, túto vypisoval, v jej obsahu zakotvil

označenie strán objednávateľa a užívateľa, ďalej údaje týkajúce sa preukázania totožnosti,

číslo OP, rodné číslo, IČO a DIČ. Bolo na ňom striktne vyžadovať tieto údaje, či už pri

právnických alebo fyzických osobách. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, ak žalobca

použil formulácie a pojmy (napr. objednávateľ, užívateľ), ktoré je možno vykladať rozdielne,

je to v jeho neprospech, pretože ich do zmluvy zakotvil sám. Nemožno súhlasiť so žalobcom,

že ten kto má plniť je žalovaný, a to len preto, že nedošlo aj k zápisu identifikačných čísiel

spoločnosti objednávateľa (IČO a DIČ). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací

súd podľa v spojení s 142 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal

ich náhradu vo výške 13.326,- Sk. Pozostáva z dvoch úkonov právnej služby (vyjadrenie

k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní) 2 x 2.150,- Sk + 817,- Sk DPH 19 %,

režijného paušálu 164,- Sk a 178,- Sk, náhrady cestovného Bratislava - Prešov a späť 1.036,-

Sk, náhrady za stratu času 6.831,- Sk (§ 10 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Odvolací súd vyslovil, že podľa je proti tomuto rozhodnutiu

prípustné dovolanie, pretože podľa názoru žalobcu ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného právneho významu. Žalobca navrhol pripustiť znenie dovolacej otázky v tomto

znení: “či stačí na účinnosť zastúpenia len uvedenie obchodného mena a sídla zastúpenej

obchodnej spoločnosti v zmluve o nájme vozidla, bez uvedenia ďalších identifikačných

znakov bez toho, aby zástupca predložil plnú moc (poverenie), výpis z obchodného registra,

pečiatku, a uviedol, že ide o konanie v zastúpení, a bez toho, aby zastúpená obchodná

spoločnosť o tom účtovala“.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Jeho prípustnosť dôvodil

ustanovením a dovolanie odôvodnil ustanovením

s tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu, prípadne aj súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom dovolateľ videl v tom, že

aj keď v zmluve zo dňa 20. decembra 1999 je uvedená ako objednávateľ spoločnosť R.., ide

o údaje, ktoré žalobcovi oznámil žalovaný pri podpisovaní zmluvy, v zmluve však nie sú

obsiahnuté identifikačné údaje spoločnosti najmä jej IČO a DIČ, chýba pečiatka a slovné

spojenia označujúce, že ide o konanie v zastúpení. Žalovaný sa k žalobcovi dostavil bez

občianskeho preukazu len so svojím cestovným pasom (jediný identifikátor, ktorý žalovaný

poskytol žalobcovi), ktorého číslo sa nachádza v zmluve a žiadal o udelenie poverenia

vycestovať s vozidlom na Ukrajinu. Žalovaný vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že

v čase uzatvárania zmluvy nemal k dispozícií výpis z obchodného registra, pečiatku ani

generálnu plnú moc spoločnosti, ktorá mu bola udelená, ak mu vôbec bola v tom čase

udelená. Žalovanému bolo oznámené, že ak koná za iného (v tom čase za obchodnú

spoločnosť), musí predložiť objednávku zastúpenej spoločnosti na požičanie (nájom) vozidla,

plnú moc alebo iný doklad oprávňujúci ho na zastupovanie, poskytnúť žalobcovi

identifikačné údaje predložením výpisu z obchodného registra a samozrejme zmluvu

opečiatkovať a podpísať tak, aby bolo zrejmé, že koná ako zástupca. Zároveň bol upozornený

na to, že v opačnom prípade sa vozidlo vypožičiava (prenajíma) jemu ako fyzickej osobe.

Keďže žalovaný žiadny z týchto bodov nesplnil (hoci generálnou plnou mocou disponoval od

roku 1997) a nesplnil ich ani dodatočne 5. januára 2000, keď osobne v sídle žalobcu žiadal

o predĺženie platnosti zmluvy, 8. februára 2000, keď sa dostavil na doliatie oleja a prevzatie

diaľničnej známky, je zrejmé aj s poukazom na , že

účastníkom zmluvy a zmluvne zaviazaným bol výlučne žalovaný, keď všetky úkony

vykonával iba vo svojom mene. Práve tu konajúce súdy pochybili, keď žiadnym spôsobom

uvedené okolnosti nezohľadnili a ani sa s nimi nijako nevysporiadali. Žalovaný tvrdil, že koná

za spoločnosť, ale nepreukázal to, preto bol v takom prípade upozornený, že sa zmluvne

zaväzuje on. Žalovaný vozidlo objednal, osobne ho preberal a zaplatil zálohu na odplatu vo

výške 7.000,- Sk. Existencia generálnej plnej moci automaticky nepreukazuje, že žalovaný

v tomto prípade konal ako zástupca spoločnosti R.., o to viac, že generálnu plnú moc

žalobcovi nepreložil. Svedkyňa K. uviedla aj to, že vozidlo užíval nielen zásobovač

(zamestnanec žalovanej spoločnosti) ale aj žalovaný, čo je v zjavnom rozpore so zistením

súdu o nepotvrdení využívania vozidla žalovaným. Používanie vozidla potvrdil vo výpovedi

aj samotný žalovaný. Konajúce súdy nepripustili návrh žalobcu na doplnenie dokazovania

výsluchom účtovníčky spoločnosti R.., alebo vyzvaním spoločnosti na predloženie

relevantných účtovných dokladov, smerujúcich k preukázaniu, či spoločnosť evidovala

zmluvu, účtovala nájom vozidla, zaplatenú zálohu, spotrebu pohonných hmôt ani iné náklady

spojené s prevádzkou vozidla a pre vozidlo viedla knihu jázd. Súdy sa nevysporiadali s tou

časťou výpovede svedkyne K., kde táto jednoznačne uvádzala, že v účtovnej evidencii

nenašla žiadne doklady (teda ani zmluvu, doklad o zálohe, doklady o čerpaní pohonných

hmôt), čo svedčí v prospech žalobcu a preukazuje, že vozidlo si požičal žalovaný, a preto ako

pasívne legitimovaný mal byť v tomto spore zaviazaný na splnenie svojho záväzku

z neuhradenia odplaty za nájom vozidla. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nesprávne

vyhodnotil vykonané dokazovanie, nezaoberal sa rozhodujúcimi skutočnosťami významnými

pre právne posúdenie účinnosti či neúčinnosti zastupovania, preto dospel k nesprávnym

právnym záverom.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu poprel opodstatnenosť námietok žalobcu. Zdôraznil,

že zmluvu vyhotovil žalobca, a bolo na ňom, aké údaje v zmluve požaduje. Dôkazy na súde

prvého stupňa boli vykonané na návrh žalobcu. Žalobca mal dostatočný časový priestor na

zmenu účastníkov konania, resp. rozšírenie ich okruhu na strane žalovaného. Žalovaný

nesúhlasil s tvrdením žalobcu v dovolaní, že bol upozornený, že pokiaľ nepredloží

objednávku spoločnosti, ako aj ďalšie doklady, vozidlo si požičiava ako fyzická osoba.

Rozsudok odvolacieho súdu považoval za vecne správny, a preto navrhol, aby dovolací súd

opravný prostriedok žalobcu zamietol ako neopodstatnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), sa najskôr zaoberal prípustnosťou dovolania založeného rozhodnutím

odvolacieho súdom, podľa ktorého v danej veci došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré má po

právnej stránke zásadný význam.

Prípustnosť dovolania pre tento prípad nie je založená tým, že dovolateľ tvrdí, že

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má vo veci samej po právnej stránke zásadný

význam. Prípustnosť dovolania nastáva vtedy, ak dovolací súd za použitia zákonných hľadísk

dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej po právnej

stránke zásadný význam skutočne má. Tomu však predchádza rešpektovanie všetkých

zákonných hľadísk, ktoré odvolací súd oprávňujú na pripustenie dovolania pre tento prípad,

naplnenie ktorých musí jasne vyplývať z odôvodnenia jeho rozhodnutia.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie

založiť výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je

zásadného právneho významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by

odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne - zákon jeho

voľnú úvahu ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke.

Procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto rámci

právnej zásadnosti rozhodnutia viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na

súd dovolací. Odvolací súd sám sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi

okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky

právne závery, ktoré zaujal. Odvolací súd nemôže odôvodniť pripustenie dovolania

vzhľadom na to, že napr. "podľa názoru žalobcu sa vo veci riešia otázky zásadného právneho

významu", "je možný aj iný právny názor na prejednávanú vec" alebo "vec možno po

právnej stráne posúdiť aj inak"; takéto odôvodnenie je na úkor presvedčivosti odôvodnenia

celého rozhodnutia vo veci samej, pretože by ho bolo možné považovať za náznak toho, že

odvolací súd si nie je istý správnosťou svojich právnych záverov, či svojho právneho

posúdenia veci a spolieha sa, že príslušné právne závery vysloví dovolací súd. Dostatočné

vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil proti rozsudku dovolanie, má v tomto

prípade osobitný význam, nakoľko ak je dovolanie prípustné podľa ,

dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len z dôvodu, že

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (iné dovolacie dôvody nemôže použiť), a to

práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené.

Predmetom súdneho posudzovania môžu byť potom len právne otázky [na riešenie

skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami

(, veta druhá )] súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva

na správnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym

právnym posúdením veci je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny

predpis a či ho aj správne interpretoval.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k

a k spôsobu vymedzenia dovolacej otázky (v danej veci odvolací súd neuvádza, že podľa

jeho názoru rozhodnutie rieši otázky zásadného právneho významu, iba zdôrazňuje, že tomu

tak je podľa názoru žalobcu) dovolací súd dospel k záveru, že dôvody a súčasne aj spôsob,

akým odvolací súd vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, trpí tzv. inou vadou

konania v zmysle ods. l veta druhá Keďže zákon dáva oprávnenie odvolaciemu

súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku len výnimočne a za predpokladu, že ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd musí v odôvodnení

svojho rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil prípustnosť dovolania pre zásadný právny

význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, resp. konkrétnych právnych otázok. Ako už

uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28. februára 2001 sp. zn.

(viď R 6/2004) v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti

a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov,

z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny ten, z ktorého pri

posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba

považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd prihliadať v zmysle § 242 ods. l

veta druhá z úradnej moci.

Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania v tejto veci odvolacím súdom (viď

uvedené vyššie), nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami; nie je totiž riadne, jasne

a zrozumiteľne odôvodnené. Vymedzenie „vlastných“ dôvodov ako aj ich konkrétny obsah

odvolací súd opomenul uviesť. Bez ďalšieho iba automaticky prevzal obsah dovolacej otázky,

ktorú naformuloval účastník konania. Položená dovolacia otázka vo svojej úvodnej časti („či

stačí na účinnosť zastúpenia len uvedenie obchodného mena a sídla zastúpenej obchodnej

spoločnosti v zmluve o nájme vozidla .....“) evokuje záver, že by sa mala vzťahovať

k výkladu , podľa ktorého ak z právneho úkonu

nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa a rovnako tak odvolacieho súdu je zrejmé, že súdy pri

rozhodovaní vychádzali z ustanovení § 22 ods. 1, § 31 ods. 1 a 4, § 32 ods. 2 a § 43

, nevyplýva však, že by pri rozhodovaní priamo aplikovali

a interpretovali aj ustanovenie , čo je základnou

podmienkou nielen pre vymedzenie obsahu dovolacej otázky, ale najmä pre jej náležité

právne odôvodnenie odvolacím súdom, t.j. z akých dôvodov, resp. z viacerých v konaní

vyslovených právnych názorov odvolací súd považoval za správny ten, z ktorého pri posúdení

veci vychádzal, čo v konečnom dôsledku vytvára základný právny rámec pre zodpovedanie

dovolacej otázky (zaujatie právneho stanoviska dovolacím súdom). V uvedenom kontexte je

potrebné vnímať vyššie uvedenú argumentáciu dovolacieho súdu v otázkach významu,

dôvodnosti, zmyslu položenej dovolacej otázky, ako aj odôvodnenosť prípustnosti dovolania

v prípade, že rozhodnutie vo veci samej má po právnej stránke zásadný význam.

Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že o rozhodnutie odvolacieho súdu po

právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu

otázku, ktorá má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov

vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň

vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétnej

prejednávanej veci. Potom platí, že zásadný právny význam nemá posúdenie takej právnej

otázky, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola určujúca. Zásadný význam právnej otázky,

v ktorej odvolací súd pripustil dovolanie preto nemôže existovať mimo právny rámec,

podstatný pre rozhodnutie súdu v konkrétnej veci.

So zreteľom na uvedené dovolaciemu súdu nezostalo iné ako zrušiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie

( ). Vzhľadom na výskyt inej vady konania v zmysle

nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková