Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/135/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Mariána Sluka,

PhD., v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v T., prechodne v T., zastúpeného JUDr. J.,

advokátom so sídlom v T., proti žalovanej I., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. D., advokátom

so sídlom v B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , na

dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. februára 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 29. februára

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo 16. januára 2006 č.k. -281 zrušil

podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom

území H., zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. 736 – zastavané plochy vo

výmere 733 m², parcela č. 737 – záhrady vo výmere 399 m², parcela č. 738 – záhrady vo

výmere 554 m², rodinný dom súpisného čísla 5080 na parcele č. 736 a nehnuteľnosti prikázal

do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorú súčasne zaviazal k povinnosti zaplatiť v lehote 15

dní žalobcovi 618 501,40 Sk. Obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní na

účet okresného súdu trovy štátu, žalobcu vo výške 1 820,40 Sk a žalovanú vo výške

4 230,60 Sk. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením z 29. februára 2008 sp. zn.

jeho opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný. Vychádzal

z obsahu spisu, ktorým mal preukázané, že rozsudok súdu prvého stupňa bol žalobcovi

doručovaný poštou, a to po prvý raz 9. februára 2006. Po neúspechu tohto pokusu o doručenie

upovedomil poštový doručovateľ adresáta, že zásielka mu bude opätovne doručovaná

10. februára 2006. Nakoľko aj tento pokus o doručenie zostal neúspešný, bola zásielka

uložená na pošte s tým, že adresát bol o tom upovedomený. Žalobca prevzal doručovaný

rozsudok (osobne) 16. februára 2006, za deň jeho doručenia ale odvolací súd považoval

13. február 2006, v ktorý deň skončila úložná lehota, uplynutím ktorej sa uložená zásielka

považuje za doručenú ( ). Nasledujúcim dňom začala plynúť 15 – dňová

lehota na podanie odvolania ( ), ktorá uplynula 28. februára 2006 (utorok).

Keďže žalobca podal odvolanie 1. marca 2006, bol jeho opravný prostriedok podaný

oneskorene.

Uvedené uznesenie napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že v konaní mu

bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ), a to tým, že odvolací súd jeho

opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný v zmysle ,

hoci podmienky pre postup podľa tohto ustanovenia neboli dané. Z dôvodu, že prvostupňový

rozsudok bol podaný na pošte v Trnave 9. februára 2006, uvedená zásielka mu nemohla byť

v ten istý deň po prvý raz doručovaná na adresu v Trenčíne tak, ako to v odôvodnení

rozhodnutia uvádza odvolací súd. Skutočnosť, že zásielka s rozsudkom súdu prvého stupňa

bola dodaná na doručovaciu poštu v Trenčíne až 10. februára 2006 potvrdila aj Slovenská

pošta, a.s., Regionálne poštové centrum Trenčín v informácii z 22. apríla 2008. Fikcia

doručenia v zmysle sa preto nemohla uplatniť. Vzhľadom na uvedenú vadu

dovolateľ žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je vecne správne. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že zásielka s rozsudkom

Okresného súdu Trnava nemohla byť v deň odoslania (9. februára 2006) doručovaná aj

žalobcovi a v tomto smere poukázala na čl. 7 ods. l písm. b/ Poštových podmienok

k poštovým službám. Preto navrhla, aby dovolanie žalobcu bolo „zamietnuté“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

Ak dovolanie smeruje proti uzneseniu, je prípustné predovšetkým vtedy, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ). Dovolanie je prípustné aj proti

potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd vyslovil, že dovolanie je

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a/ ). Dovolanie je prípustné tiež proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho

súdu, v ktorom ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky ( ). Dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením

odmietol odvolanie; prípustnosť dovolania smerujúceho proti tomuto uzneseniu nemožno

vyvodiť z a

Aj vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád

ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania nie je významné samotné subjektívne

tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné,

všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté vadou

vymenovanou v

Vady konania v zmysle až e/ a dovolateľ nenamietal

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania

odporcu nemožno vyvodiť.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. O takúto vadu ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie ako

oneskorene podané ( ), hoci podmienky pre tento postup neboli

splnené. Žalobca v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle

a tvrdil, že v konaní došlo k uvedenej vade.

Postup súdu pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý

nebol zastihnutý, je upravený v ustanovení Podľa tohto ustanovenia platí, že

ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa

v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku

príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus

o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce

a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od

uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa

adresát o uložení nedozvedel. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení

("... považuje sa posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je predpísané súčasné splnenie

nasledovných podmienok: 1. možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď

napr. ), . adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa

v mieste doručenia zdržoval, 3. doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom

upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), 4. druhý pokus

o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, 5. adresát písomnosti bol vhodným spôsobom

upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, 6. adresát si zásielku do 3 dní

od uloženia nevyzdvihol. Pokiaľ z týchto podmienok nie je splnená čo i len jedna, neuplatní

sa fikcia doručenia v zmysle

Pri skúmaní, či a kedy bolo rozhodnutie doručené účastníkovi, vychádza súd zo

skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu. I keď pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre

posúdenie, či zásielka (napr. rozhodnutie alebo predvolanie) bola riadne doručená, nejde

o dokazovanie, súd pri ňom postupuje primerane podľa a nasl. Závery

o správnosti postupu doručovateľa pri doručovaní zásielky podľa uvedeného ustanovenia

(a v danom prípade tiež o včasnosti podania odvolania) prijíma súd predovšetkým na základe

údajov vyznačených v doklade o doručení (doručenke). Doručenka, ktorú pošta vracia späť

odosielajúcemu súdu, preukazuje miesto, deň a spôsob doručenia.

V prejednávanej veci v súvislosti so skúmaním podmienok prípustnosti dovolania

vyšlo najavo, že Slovenská pošta, a.s. Banská Bystrica, Regionálne poštové centrum Trenčín

preverovala postup Pošty Trenčín 1 pri doručovaní zásielky obsahujúcej prvostupňový

rozsudok určený pre žalobcu (išlo o zásielku RR 50 439 546 6Sk). Zistila, že táto zásielka

bola podaná na Pošte Trnava 1 dňa 9. februára 2006 pre adresáta I., P. a bola dodaná na Poštu

Trenčín 1 dňa 10. februára 2006 a že dňa 10. februára 2006 bol vykonaný pokus o jej

doručenie adresátovi, ktorý bol neúspešný. V skutočnosti, ako to Slovenská pošta, a.s. Banská

Bystrica, Regionálne poštové centrum Trenčín priznala a potvrdila v liste z 22. apríla 2008

č. 392/2008, predmetná zásielka bola po prvý raz adresátovi (žalobcovi) doručovaná dňa

10. februára 2006 a nie ako je uvedený údaj na doručenke, že prvý pokus o doručenie zásielky

bol vykonaný dňa 9. februára 2006.

Len riadne a predpisom zodpovedajúce doručenie rozhodnutia môže vyvolať

dôsledok, že sa uplatní ustanovenie posledná veta , t.j. že sa písomnosť

pokladá za doručenú tretí deň po jej uložení. Pri vadnom náhradnom doručení zásielky sa

adresátovi začne plynúť odvolacia lehota až odo dňa, keď potom písomnosť na pošte skutočne

prevzal, i keď sa tak stalo až po uplynutí troch dní od jej uloženia.

Keďže postup pri doručovaní rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16. januára 2006

č.k. -281 žalobcovi nebol v súlade s ustanovením , právne

účinky doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa preto nenastali dňom uplynutia trojdňovej

lehoty od uloženia zásielky na pošte. Žalobca skutočne prevzal zásielku na pošte 16. februára

2006 a pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť 17. februára 2006

( ). Ak žalobca podal odvolanie osobne na súde prvého stupňa 1. marca 2006,

urobil tak včas.

Ak odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu podľa ako

oneskorene podané, rozhodol nesprávne a žalobcovi sa týmto postupom a rozhodnutím

odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

Vyššie uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a je zároveň tiež

dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za

správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Trnave zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková