Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/169/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobkyne G. U.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. R. G., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému

Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. februára 2008 sp.zn.

, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 8.10.1998 sa žalobkyňa

domáhala voči žalovanému náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť ako dôsledok neplatnosti

právneho úkonu dražby prevádzkovej jednotky C., H., B.. Uviedla, že neplatnosť uvedeného

právneho úkonu spôsobil žalovaný, preto je daná jeho všeobecná občianskoprávna

zodpovednosť za škodu pozostávajúcu z ušlého zisku 3 135 540,-- Sk, z úrokov zo zaplatenej

dražobnej ceny 654 240,-- Sk, z nákladov na právnu pomoc 42 000,-- Sk a z nákladov na

znalecký posudok na vyčíslenie ušlého zisku 10 000,-- Sk. Spolu žiadala priznať (po zmene

žaloby) náhradu škody 3 841 780 Sk s úrokmi z omeškania 17,6 % od 20.8.1998 do zaplatenia

žalovanej sumy.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 5. októbra 2005 č.k. -138 v spojení

s doplňujúcim rozsudkom z 25. októbra 2006 č.k. -154 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 921 384,-- Sk a náhradu trov konania 165 266,-- Sk

na účet jej zástupcu JUDr. F. F., to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku

žalobu zamietol a rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet okresného súdu

náhradu trov štátu 7 500,-- Sk. Takto rozhodol poukazujúc na výsledky vykonaného

dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že žaloba je do výšky náhrady ušlého zisku

v prisúdenej sume opodstatnená, pretože žalovaný nesprávnym zaradením prevádzkovej

jednotky do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na predaj vo verejnej dražbe

spôsobil neplatnosť dražby, v dôsledku čoho žalobkyňa nemohla uskutočniť svoj zámer

vykonávať v prevádzkovej jednotke podnikateľskú činnosť.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudkom

z 12. februára 2008 sp.zn. , rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že

žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet súdu prvého stupňa náhradu trov štátu 7 500,-- Sk

do troch dní, a že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Zamietnutie žaloby

odôvodnil neexistenciou základného predpokladu zodpovednosti za škodu a to samotnej

škody vychádzajúc zo záveru, že v dôsledku absolútnej neplatnosti dražby žalobkyňa

nenadobudla vlastníctvo k vydraženým veciam, preto nemohla očakávať zisk z podnikania

a ani jej nemohla z tohto titulu vzniknúť žiadna škoda.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Poukazovala na to, že

zodpovednosť za škodu pre neplatnosť právneho úkonu výslovne predpokladá ustanovenie

, že neplatnosť dražby (určená právoplatným rozsudkom súdu)

bola spôsobená nesprávnym úradným postupom jej organizátora – Ministerstva pre správu

a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky (právneho predchodcu žalovaného),

a v dôsledku toho jej bolo znemožnené vykonávať podnikateľskú činnosť v prevádzkovej

jednotke a dosiahnuť predpokladaný zisk.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako

neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ) a že je prípustné (

), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia

pojednávania ( veta za bodkočiarkou ) a dospel k záveru, že dovolaniu

nemožno vyhovieť.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v , a iné vady konania

len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237

a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal

správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho

posúdenia veci odvolacím súdom v otázke zodpovednosti žalovaného za škodu.

Zmenu rozsudku súdu prvého stupňa a zamietnutie žaloby vo vyhovujúcej časti

odôvodnil odvolací súd v podstate tým, že pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu dražby

prevádzkovej jednotky vznik škody v podobe ušlého zisku z podnikania neprichádza

do úvahy. I keď dovolací súd sa s týmto záverom nestotožňuje, pretože vznik škody (aj ako

ušlého zisku) v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym spôsobením neplatnosti

právneho úkonu nemožno vylúčiť, je rozsudok odvolacieho súdu správny z iného dôvodu.

Z hľadiska skutkového bolo dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa zistené,

že žalobkyňa na dražbe konanej dňa 7.6.1992 postupom podľa

o prevode vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (ďalej

len „“) vydražila prevádzkovú jednotku C., H.B. za cenu 962 000,-- Sk.

Užívanie nebytových priestorov, v ktorých bola umiestnená vydražená prevádzková jednotka,

jej nebolo umožnené a už niekoľko dní po dražbe, na základe návrhu podaného dňa

15.6.1992, bolo začaté konanie o neplatnosť dražby. Rozsudkom Okresného súdu

Bratislava I z 1. júna 1998 č.k. -210, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. júla 1998,

bola určená neplatnosť právneho úkonu dražby uvedenej prevádzkovej jednotky. Z dôvodov

tohto rozsudku vyplynulo, že neplatnosť dražby bola spôsobená nesprávnym zaradením

prevádzkovej jednotky do dražby (povolenie na dražbu bolo dané Ministerstvom pre správu

a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky), ktorá nemala byť dražená z dôvodu,

že k nebytovým priestorom, v ktorých sa nachádzala, mal právo nájmu iný subjekt.

ustanovil podmienky za ktorých bolo možné previesť

vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 1. novembru 1990 právo

hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národné výbory (ďalej

len „organizácie“) na určené fyzické alebo právnické osoby. Predmetom prevodu podľa tohto

zákona mohli byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových

častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej výroby

tvorili alebo mohli tvoriť súbor, ktorý bol ucelenou hospodárskou alebo majetkovou

jednotkou (prevádzkovou jednotkou). V zmysle § 4 tohto zákona organizácie predávali

prevádzkové jednotky vo verejnej dražbe, ktorú organizovali príslušné orgány Slovenskej

republiky. Tieto orgány mali vyhotoviť a potvrdiť zoznamy prevádzkových jednotiek

ponúknutých na predaj. o pôsobnosti orgánov Slovenskej

republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo

fyzické osoby bolo stanovené, že v uvedených veciach je príslušné Ministerstvo pre správu

a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a komisie pre privatizáciu národného

majetku.

Dražbu v zmysle bolo treba považovať za spôsob uzavretia

zmluvy, teda za obojstranný právny úkon zložený z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných

prejavov vôle dvoch strán, pričom dražbou dochádzalo k úplatnému prevodu vecí

vo vlastníctve štátu. Právny vzťah vzniklý na základe tohto zákona bol vzťahom

súkromnoprávnym. Vlastníctvo nadobúdané vo verejnej dražbe sa uskutočňovalo prijatím

ponuky, teda zmluvou, kde štát bol len stranou a kde príklep bol akceptáciou ponuky.

Rozhodovanie štátu podľa tohto privatizačného predpisu o vyhotovení zoznamu

prevádzkových jednotiek zaradených do verejnej dražby nebolo rozhodovaním štátu ako

nositeľa verejnej moci, ale rozhodovaním štátu ako doterajšieho vlastníka majetku o tom,

akým spôsobom s ním naloží. Ak štát podľa vystupoval ako vlastník

a so svojím vlastníctvom disponoval v rámci súkromnoprávneho vzťahu, v prípade

nesprávneho postupu jeho orgánov (napr. nesprávnym zaradením prevádzkovej jednotky

do dražby) nebolo možné posudzovať prípadnú zodpovednosť štátu za škodu podľa vtedy

platného o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom, ale podľa všeobecných predpisov.

Vzhľadom na to, že orgány štátu v súvislosti s organizovaním dražby v zmysle zákona

č. len vykonávali pôsobnosť zverenú im zákonom v mene štátu ako účastníka

súkromnoprávneho vzťahu, neprichádzala do úvahy ich samostatná zodpovednosť (ako

právnických osôb) za škodu spôsobenú prípadným nesprávnym postupom pri organizovaní

dražby s následkom jej neplatnosti a teda ich pasívna legitimácia v spore o náhradu

spôsobenej škody. Pasívne legitimovaným subjektom v takomto spore mohol byť len štát ako

účastník neplatného právneho úkonu.

V prejednávanej veci žalobkyňa neoznačila za žalovaného štát, ale orgán štátu, ktorý,

vychádzajúc z už uvedeného, nebol v konaní pasívne legitimovaný a teda nebol nositeľom

povinnosti vyplývajúcej z prípadného zodpovednostného vzťahu. Rozsudok odvolacieho

súdu, pokiaľ ním bola žaloba zamietnutá, bol preto z tohto dôvodu správny. Dovolací súd

preto dovolanie žalobkyne smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol

( veta pred bodkočiarkou ).

Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože mu

v súvislosti s ním žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová