Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/87/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu Ing. P. L., bytom

vo V. Z č. X, V. K., zastúpeného JUDr. P. H., advokátom v B., B. ul. č. X, proti

žalovanému Ú. P., S. R. V. K., so sídlom vo V. K., ul. M. č. X, o skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 5. septembra 2007, č. k. -30, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 5. septembra 2007, č. k. -30, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 5. septembra 2007, č. k.

-30, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania

rozhodnutí žalovaného z 12. marca 2007 Č. X a z 11. januára 2007 Č. X o skončení

jeho štátnozamestnaneckého pomeru dňom 11. januára 2007 z dôvodu, že

žalobca bol podľa o štátnej službe a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) bol uznesením

vlády Slovenskej republiky z 10. januára 2007 odvolaný z funkcie riaditeľa Ú. P.,

S. R. vo V. K..

Krajský súd v rozsahu dôvodov žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia

a konania, ktoré im predchádzali a dospel k záveru, že zodpovedajú zákonu. Podľa

názoru krajského súdu, k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu došlo

na základe rozhodnutí správneho orgánu, ktoré krajský súd považoval za rozhodujúce

skutočnosti s poukazom na § 165g ods. 2 zákona o štátnej službe.

Krajský súd poukázal na skutočnosť, že správne orgány postupovali v súlade

so zákonom, keď o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu

z 11. januára 2007 Č. X rozhodoval ako druhostupňový orgán vedúci úradu, na

základe stanoviska poradnej komisie, podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe

a zdôraznil, že tvrdenie žalobcu, že funkcia riaditeľa Ú. P., S. R. a funkcia vedúceho

služobného úradu sú dve odlišné funkcie sa nezakladá na pravde, nakoľko

z rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zo dňa 1. júna 2004

vyplýva, že bol vymenovaný do funkcie radca – predstavený, riaditeľ Ú. P., S. R.

a vedúci služobného úradu vo V. K..

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby

odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie

a rozhodnutie preto, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, nevykonal ďalšie

navrhované dôkazy a neúplne zistil skutkový stav. Namietal, že odvolanie žalobcu

podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky sa týkalo len funkcie riaditeľa Ú. P.,

S. R. a navyše bolo žalobcovi doručené až koncom januára 2007, preto bolo

povinnosťou žalovaného odvolať žalobcu z funkcie predstaveného podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2006. Žalovaný však po odvolaní žalobcu z funkcie

vládou nevykonal žiadne písomné úkony v zmysle ustanovení zákona o štátnej

službe, neobjasnil údajný nesúhlas žalobcu s iným ponúknutým miestom, ani údajné

odmietnutie inej dohody so žalovaným. Tiež zopakoval námietky uvedené v žalobe

o procesných pochybeniach žalovaného pri vydaní napadnutých rozhodnutí.

Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako

vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /podľa § 10, § 246c

a v spojení s / preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nie je možné vyhovieť, aj keď čiastočne aj z iných dôvodov ako uviedol

krajský súd.

Právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby upravuje zákon o štátnej službe,

ktorý definuje obsah vykonávania štátnej služby ako práva a povinnosti štátu

a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace

s vykonávaním štátnej služby.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca bol štátnym zamestnancom Ú.

P., S. R. vo V. K., kde bol v zmysle § 27 písm. c) a § 30 ods. 1 zákona o štátnej

službe a o orgánoch štátnej správy v oblasti

sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí“)

vymenovaný do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Ú. P., S. R. a vedúci

služobného úradu od 1. júna 2004. Toto rozhodnutie vydal vedúci služobného úradu

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny., nakoľko podľa § 5 ods. 5 zákona

o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, účinného do 31. decembra 2006

sa na vymenovanie a odvolanie riaditeľa, ktorý bol zároveň vedúcim služobného

úradu vzťahoval osobitný predpis, zákon o štátnej službe.

ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe

a zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, bolo ustanovenie § 5

ods. 5 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí zmenené tak, že

Ú. P., S. R. riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva

vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zároveň bol doplnený § 11, podľa ktorého sa riaditeľ úradu, ktorý bol

vymenovaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2006, považuje za riaditeľa

úradu vymenovaného podľa tohto zákona.

Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 28 z 10. januára 2007 bol žalobca

dňom 10. januára 2007 odvolaný z funkcie riaditeľa Ú. P., S. R. vo V. K. a od 11.

januára 2007 bol do tejto funkcie vymenovaný R. B.

Podľa § 39 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer,

ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

a) odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40

ods. 1 až 3,

b) na žiadosť štátneho zamestnanca (§ 41),

c) v skúšobnej lehote (§ 42) alebo

d) uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43).

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43).

Podľa § 40 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona o štátnej službe, ktorý upravuje

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom v stálej štátnej službe

alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer

odvolaním aj z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo

predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho

istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný

úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak,

pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného

platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa

poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu.

Štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom

uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 43 ods. 2 a 3 citovaného zákona, štátnozamestnanecký pomer

predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom v dočasnej

štátnej službe (§ 25) a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta,

predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, sa skončí dňom

uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto

funkcie.

Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe

zákona obsahuje údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil,

a o dôvode skončenia. Písomné potvrdenie vydá vedúci úradu.

Z administratívneho spisu ako aj z tvrdení účastníkov konania je zrejmé, že

štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil na základe zákona, dňom uvedeným

v uznesení vlády a preto bolo potrebné postupovať podľa § 43 zákona o štátnej

službe.

Pokiaľ krajský súd vyslovil názor, že s poukazom na § 165g ods. 2 zákona

o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer žalobcu mohol skončiť len na základe

rozhodnutí žalovaného, odvolací súd podotýka, že hoci sa podľa tohto ustanovenia

postupuje podľa predpisov platných do 31. decembra 2006 u štátneho zamestnanca,

ktorý bol do 31. decembra 2006 v služobnom úrade vymenovaný do funkcie

štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu a súčasne do funkcie vedúceho

úradu v tomto služobnom úrade, nemožno z tejto skutočnosti vyvodiť záver, že

žalovaný postupoval správne, keď potom, ako bol žalobca uznesením vlády podľa

zákona odvolaný z funkcie riaditeľa úradu, t. j. predstaveného v politickej funkcii,

znova rozhodol o odvolaní žalobcu z funkcie predstaveného a vedúceho služobného

úradu podľa § 40 zákona o štátnej službe. Žalobcov štátnozamestnanecký pomer

neskončil odvolaním služobným úradom, ale na základe zákona, a preto bolo

potrebné postupovať podľa § 43 zákona o štátnej službe účinného v čase

od 1. apríla 2004 do 31. decembra 2006, ktorý upravoval tento spôsob skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru. Rozhodnutím, ktorým sa štátnozamestnanecký

pomer žalobcu skončil, bolo citované uznesenie vlády Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené sú námietky žalobcu uvádzané v odvolaní irelevantné.

Vydanie napadnutých rozhodnutí vedúcim služobného úradu bolo preto

nadbytočné lebo ich obsah je zhodný s obsahom uznesenia vlády. Z dôvodu,

že uvedené rozhodnutia už v dôsledku uznesenia vlády nezakladali, nemenili

ani nezrušovali konkrétne práva alebo povinnosti žalobcu a ani na jeho

konkrétne práva alebo povinnosti nemali vplyv, nebolo potrebné ich zrušovať.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia

krajského súdu preto odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne

podrobne a presne zistil skutkový stav a napriek nesprávnemu názoru týkajúcemu sa

výkladu a aplikácie § 165g ods. 2 zákona o štátnej službe, v súlade s § 250ja

s poukazom na napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich

náhradu nepriznal, nakoľko žalobca vo veci nemal úspech a žalovanému žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 21. augusta 2008

JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová