Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
38b/377783.56d285.pdf
PDF · 97.61 KB
No categories available
7So/133/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 So 133/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky J. C., bytom v Ž., G. ul. č.
X, zastúpenej JUDr. D. C., bytom v Z., G. ul. č. X, proti odporkyni S. P. B., U. č. X,
o sirotský dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne z 29. marca 2007, č. k. 12Sd/400/2006-38, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 29. marca 2007, č. k. 12Sd/400/2006-38, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 29. marca 2007, č. k. 12Sd/400/2006-38,
zrušil rozhodnutie odporkyne z 25. mája 2005 Č. X, ktorým navrhovateľke odňala
sirotský dôchodok s účinnosťou od 24. septembra 2005 z dôvodu, že navrhovateľka
prestala spĺňať podmienky pre jeho výplatu a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Po
preskúmaní rozhodnutia a doplnení dokazovania krajský súd dospel k záveru, že
rozhodnutie odporkyne vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu,
a preto nemožno preskúmať, či jeho závery sú vecne správne.
Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie odporkyňa. Tvrdila, že
krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym
záverom, lebo navrhovateľka nie je nezaopatreným dieťaťom podľa § 9 ods. 1
písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v znení neskorších
zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), lebo sa štúdiom na Právnickej
fakulte Masarykovej univerzity v Brne nepripravuje na budúce povolanie, ale iba
navštevuje kurz v rámci celoživotného vzdelávania. Žiadala preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne ako vecne
správne potvrdí.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s ods.2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.
Podmienky nároku na sirotský dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení.
Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona nárok na sirotský dôchodok má
nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo
osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet
rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil
podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 9 ods. 1 písm. b) bod 1. a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom
poistení nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa po skončení povinnej
školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje
na povolanie.
Nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie
štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný
akademický titul podľa osobitného predpisu.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sústavná príprava na
povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej
školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského
vzdelania druhého stupňa.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka bola poberateľkou sirotského dôchodku
ktorý jej odporkyňa napadnutým rozhodnutím odňala z dôvodu, že v zmysle vyššie
uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení nepreukázala, že naďalej spĺňa
podmienky nároku na sirotský dôchodok.
Z dávkových spisov vyplýva, že navrhovateľka študovala v Českej republike
na základe Zmluvy o vzdelávaní v rámci programu celoživotného vzdelávania,
uzatvorenej 13. septembra 2005 medzi navrhovateľkou a Právnickou fakultou
Masarykovej univerzity v Brne. Právny názor odporkyne, podľa ktorého jej štúdium
nie je možné považovať za sústavnú prípravu na povolanie, pretože ide iba o kurz
v rámci celoživotného vzdelávania a nemá postavenie študenta vysokej školy
vychádza aj z obsahu stanoviska Ministerstva školstva Slovenskej republiky
zo 14. decembra 2005.
Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporkyne však vykonané dokazovanie
nebolo postačujúce, lebo odporkyňa sa dostatočne nezaoberala otázkou, či sa
navrhovateľka svojím štúdiom na vysokej škole nepripravuje na budúce povolanie
a či v dôsledku tejto skutočnosti preto prestala byť nezaopatreným dieťaťom.
Z potvrdení, predložených navrhovateľkou možno vyvodiť záver, že
navrhovateľka sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a zrejme spĺňa
podmienky uvedené v § 9 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení,
a preto bude potrebné vykonaním ďalších dôkazov preveriť tvrdenia navrhovateľky,
že jej štúdium na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne je štúdium dennou
formou, že navštevuje prednášky a cvičenia ako ostatní študenti, ktorí študujú na
uvedenej fakulte dennou formou a výsledkom jej štúdia bude získanie
vysokoškolského vzdelania aj vysokoškolského titulu. Rozhodujúcou skutočnosťou
sa z tohto hľadiska nemohol stať študijný program, do ktorého bolo vysokoškolské
štúdium zaradené, ak zákon predpokladá pre vznik nároku dieťaťa na sirotský
dôchodok štúdium na vysokej škole (nie vysokoškolské štúdium), ktoré je súčasne
prípravou na budúce povolanie. Nebolo totiž preukázané, že výsledky uvedeného
štúdia nemôžu byť základom pre pokračovanie, prípadne započítanie jeho výsledkov
pre vysokoškolské štúdium rovnakého štúdia na vysokej škole, ktoré absolvujú
študenti dennou formou v rámci akéhokoľvek iného študijného programu.
Práve naopak, výsledky vykonaného dokazovania, najmä potvrdenie
Právnickej fakulty Masarykovej fakulty v Brne o štúdiu navrhovateľky z 11. júla 2007,
ale tiež vyjadrenie prof. JUDr. N. R., CSc., dekanky Právnickej fakulty Masarykovej
fakulty v Brne z toho istého dňa číslo 2305/2007 svedčia o tom, že štúdium
navrhovateľky v prvých dvoch rokoch štúdia bolo uznaných ako vysokoškolské
štúdium a navrhovateľka bola prijatá do denného štúdia od 5. semestra.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu preto odporkyňa predčasne dospela
k záveru, že navrhovateľka nespĺňa ďalej podmienku nezaopatreného dieťaťa pre
potreby nároku na sirotský dôchodok.
Zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, že podľa čl. I, bod 1.3.
Zmluvy o vzdelávaní v rámci programu celoživotného vzdelávania, uzatvorenou
medzi navrhovateľkou a Právnickou fakultou Masarykovej univerzity v Brne
13. septembra 2005, vzdelávanie v programe celoživotného vzdelávania nie je
vysokoškolským štúdiom podľa §§ 48 až 59 zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých
školách a účastník takéhoto vzdelávania nemá podľa § 60 tohto zákona postavenie
študenta vysokej školy.
Podľa zákona o sociálnom poistení však nárok na sirotský dôchodok má
nezaopatrené dieťa, za ktoré sa považuje aj dieťa do 26 rokov veku, ktoré sa
sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole do získania
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Z vyššie uvedenej zmluvy ako aj z potvrdenia Právnickej fakulty Masarykovej
univerzity v Brne z 21. septembra 2005 vyplývala iba tá skutočnosť, že navrhovateľka
ako účastníčka programu celoživotného vzdelávania nemá postavenie študenta
vysokej školy podľa vysokoškolského zákona Českej republiky. Bez náležitého
preskúmania okolností uvádzaných navrhovateľkou, však nemožno uzavrieť, že
štúdium navrhovateľky na uvedenej fakulte, ktorá je vysokou školou, umožňujúcou
svojim absolventom zaradením do programu celoživotného vzdelávania získať
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, nie je štúdiom na vysokej škole, ktoré nie
je sústavnou prípravou na povolanie ale len kurzom.
Bude preto povinnosťou odporkyne v ďalšom konaní podrobne preskúmať
podmienky za ktorých sa navrhovateľka zúčastňuje programu celoživotného
vzdelávania, doplniť dokazovanie v naznačenom smere a opätovne vo veci
rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporkyne
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny podľa § 219
OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a ich náhradu
účastníkom nepriznal, nakoľko navrhovateľke žiadne trovy nevznikli a odporkyňa
v konaní nebola úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2008
JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová