Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obdo/33/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací v právnej veci navrhovateľa:

Doc. Ing. M., CSc., B., zast. JUDr. A., advokátkou, Advokátska kancelária, V., proti

odporcovi v 1. rade: E., B., v 2. rade: M., B., v 3. rade: M., B., odporcovia v 2. a 3. rade

zast. Mgr. P., advokátom, Advokátska kancelária, R. o zaplatenie 50 232 Sk istiny s prísl.

na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. januára

2008 č. k. – 209 (vec Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. )

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd (Okresný súd Bratislava IV) rozsudkom z 27.3.2006 č. k. 12 Cb

80/03 – 184 zaviazal odporcov v 1., 2. a 3. rade zaplatiť navrhovateľovi solidárne sumu

50 000 Sk s ročným úrokom z omeškania 11,33 % od 11.12.2002 do zaplatenia, ako aj

náhradu trov konania v sume 2510 Sk a trov právneho zastúpenia v sume 22 626 Sk.

Vyhovel tak návrhu navrhovateľa z 21.3.2003.

Na odvolanie odporcov Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením

z 29.1.2008 č. k. – 209 rozsudok prvostupňového súdu bez nariadenia

odvolacieho pojednávania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním navrhovateľ. Prípustnosť

dovolania odôvodnil tým, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred odvolacím súdom a súd nesprávne právne posúdil vec. Navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznať náhradu

trov.

Napadnuté uznesenie dovolateľ považuje za zmätočné a to z toho dôvodu, že

v spisovej kancelárii Krajského súdu v Bratislave, vtedy pod č. k. bol

žalobca informovaný, že žalovaní nezaplatili za odvolanie súdny poplatok a preto bude

konanie zastavené. Z tohto dôvodu navrhovateľ nepodával ani odvolaciu odpoveď na

odvolanie odporcov. Navrhovateľ čakal na rozhodnutie o zastavení konania pre

nezaplatenie poplatku odporcami za odvolanie. Uznesenie o zastavení odvolacieho konania

bolo navrhovateľovi doručené 22.2.2007. Keď sa telefonicky dotazoval na stav veci

a požadoval vyznačenie právoplatnosti zastavujúceho uznesenia zistil, že vo veci sa bude

pokračovať. Ďalej v dovolaní uviedol, ako súd mal vo veci pokračovať a nepokračoval.

V dovolaní rozviedol v čom vidí nesprávne posúdenie veci odvolacím súdom

v napadnutom uznesení, z vecného hľadiska, okrem iného nesprávny postup daňového

úradu.

V odvolacej odpovedi odporcovia navrhli dovolanie zamietnuť a ani jeden

z namietaných dôvodov nepovažovali za správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( / ) predtým

ako pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia odvolacieho súdu skúmal, či sú splnené pre to

podmienky ( v spojení s ), či v danej veci napadnuté rozhodnutie

môže preskúmavať. Procesná úprava v takýto postup nepripúšťa pretože dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu

a vec vrátená na ďalšie konanie nie je prípustné.

Vzhľadom na to, že účastníci sú právne zastúpení zástupcami, ktorí svoju činnosť

vykonávajú profesionálne, považuje odvolací súd toto konštatovanie rozviesť. Postavenie

všeobecných súdov upravuje Čl. 141 SR.

Podľa odseku (1) „V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy“.

Nesporne tomuto článku predchádza úprava druhej hlavy, základných práv

a slobôd, medzi ktoré patrí článok 46, v ktorého odseku 1 je upravené:

„Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky“.

Odcitované články SR si neodporujú, vyložiť ich možno len tak, že ústavnú

sťažnosť možno úspešne podať na ústavnom súde, len po skončení veci, kedy už nemožno

vec pred všeobecným súdom napadnúť. Ústavný súd skúma predovšetkým ústavnosť a len

t ohto pohľadu môže zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov. Ak súd má byť pri

rozhodovaní súd (sudca) nezávislý a nestranný, nemôže sudcovi do jeho rozhodovacej

činnosti nikto zasahovať. Nemôže tak urobiť ani najvyšší orgán štátnej moci, ani vláda

a ani ústavný súd ani generálny prokurátor. V zákone (v ) majú vymedzené svoje

práva účastníci pri dôkaznej povinnosti a súd rozhodne v akom rozsahu sa vykoná (§ 120

). Do hodnotenia dôkazov ( ) už účastníci zasahovať nemôžu a ani do

právneho záveru. Ak by sa pripustila takáto možnosť, sotva by bolo možné hovoriť

o nezávislom či nestrannom súde. V našom systéme jednotného, ale dvojinštančného

konania v zásade platí, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustný riadny

opravný prostriedok. Účastník, ktorý odvolanie podá môže namietať ako nesprávny

procesný postup prvostupňového súdu, tak aj nesprávne právne posúdenie veci podľa

hmotného práva ( a nasl. ).

Odvolací súd má presne upravený postup v odvolacom konaní vyššie citovanými

ustanoveniami, pričom ustanovenia zákona upravujúce postup prvostupňového súdu sa

primerane použijú aj na odvolacie konanie ( ) . V odvolacom konaní

odvolací súd bez pojednávania môže rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie okrem iného aj preto, ak nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal

ďalšie navrhované dôkazy, pričom v takom prípade netreba nariaďovať pojednávanie

( v spojení s ). Ak vec odvolací súd posúdil

tak, nikto ani dovolací súd do tohto jeho rozhodnutia nemôže zasahovať a nejako ho

usmerňovať, pretože by išlo o zasahovanie do jeho nezávislosti. Vec je neskončená

a nachádza sa v štádiu dvojinštančného konania a v rámci tohto konania všetky práva

účastníkov pri postupe v konaní pred prvostupňovým súdom budú môcť uplatniť.

Postupom odvolacieho súdu (zrušením uznesenia) ani jednému z účastníkov nebola odňatá

možnosť konať pred súdom.

Prvostupňový súd postupoval v súlade s , podľa vtedy platnej

úpravy, keď bez zbytočného odkladu predložil spisy odvolaciemu súdu.

Odvolací súd mal povinnosť doručiť odvolanie ostatným účastníkom a keďže ide

o odvolanie vo veci samej mal vyzvať účastníkov na podanie odvolacej odpovede (§ 209a

ods. 1 ), ktorú povinnosť si odvolací súd splnil a s doručením odvolania (dňa

20.7.2006) doručil aj výzvu na zaslanie odvolacej odpovede v lehote 10 dní (č. l. 198

spisov). Vyjadriť sa na odvolanie odvolateľa je právom iného účastníka konania a nie

povinnosťou. Ak to považuje za potrebné vyjadrí sa, ak nie nijaký predpis tým neporuší.

Výzvou (vz. 4a ) z 10. 7. 2006 (č. l. 197) odvolací súd vyzval odporcov na

zaplatenie súdneho poplatku v sume 3012 Sk solidárne, v lehote 10 dní pod následkom

zastavenia odvolacieho konania. Poplatok za odvolanie v stanovenej lehote zaplatený

nebol, preto správne odvolací súd spisy vrátil prvostupňovému súdu (č. l. 201) na

zastavenie odvolacieho konania pre nezaplatenie poplatku. K tomu došlo uznesením

prvostupňového súdu z 5.2.2007 č. k. – 202. K zaplateniu poplatku za

odvolanie v sume 3020 Sk (č.l. 206) došlo v odvolacej lehote proti zastavujúcemu

uzneseniu a súčasne odporcovia požiadali o zrušenie zastavujúceho uznesenia podaním

doručeným prvostupňovému súdu dňa 6.3.2007 (č.l. 205). Spisy prvostupňový súd znovu

postúpil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, bez zrušenia zastavujúceho

uznesenia. Postup prvostupňového aj odvolacieho súdu v tomto bol správny a naoko

javiaci sa ako chaoticky nezavinili súdy, ale bol následkom dočasnej neodbornej

a chaotickej legislatívnej úpravy.

Novelou , , z 24. októbra 2003,

ktorým sa mení a dopĺňa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,

s účinnosťou od 1.1.2004 okrem iného k zmene znenia § 10 ods. 1 cit. zákona o súdnych

poplatkoch v tom, že pre nezaplatenie súdneho poplatku sa zastaví konanie o návrhu,

o odvolaní a dovolaní. Bol to neodborný zásah do systému jednotného dvojinštančného

konania a to tým, že nezaplatenie súdneho poplatku mohlo spôsobiť neprejednanie

odvolania.

Tento stav bol neudržateľný a ďalšou novelou, , zo

17. mája 2007, ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od

1.7.2007 znenie citovaného ustanovenia (§ 10 ods. 1 poplatkového zákona) zmenil tak, že

vypustil z neho zastavenie odvolacieho konania pre nezaplatenie poplatku. Komplikovaný

stav pri vydaných zastavujúcich uzneseniach riešil zákonodarca v § 18a (Prechodné

ustanovenia účinné od 1. júla 2007) ods. 2, podľa ktorého „Od 1. júla 2007 sa odvolacie

konanie pre nezaplatenie poplatku za odvolanie nezastaví ani v konaniach začatých do

30. júna 2007 a neprávoplatné uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku za

odvolanie sa stávajú neúčinnými“.

V súlade s touto úpravou postupoval prvostupňový aj odvolací súd a uznesenie

o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie poplatku za odvolanie nebolo treba

osobitne zrušovať, pretože sa stalo zo zákona neúčinným.

Poplatková povinnosť bola vzťahom medzi štátom (súdom) a odporcami. Do toho

navrhovateľ nemohol zasahovať a zakladať na tom nejaké svoje práva (podať či nepodať

odvolaciu odpoveď).

Nebol daný dôvod na podanie dovolania proti napadnutému uzneseniu podľa § 237

písm. f ani podľa ostatných ustanovení, preto dovolací súd dovolanie navrhovateľa

odmietol.

Podľa v spojení s dovolací súd odmietne

dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V ďalšom konaní vo veci bude pokračovať prvostupňový súd a pokiaľ s jeho

rozhodnutím nebude spokojný niektorý z účastníkov, má možnosť podať odvolanie

o ktorom rozhodne odvolací súd konečným rozsudkom. Len po právoplatnosti rozsudku

odvolacieho súdu pripadá (ak sú na to podmienky) postup podľa a nasl. , teda

podanie dovolania alebo mimoriadneho dovolania. Pokiaľ by boli procesné dôvody

(rozhodnutie by trpelo zmätočnosťou - ) a nezáleží na tom, v ktorom štádiu by

sa súd týchto vád dopustil, dovolanie je prípustné vždy.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu