Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/111/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. A., PhD., správca

konkurznej podstaty Ing. P., P., IČO: X. proti žalovanému: H., B., IČO: X. zast. JUDr. D.,

advokátkou, P., o popretie pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 21. apríla 2008 č.k. -132 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

21. apríla 2008 č.k. -132 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na

prerušenie konania.

Podľa odôvodnenia uznesenia návrhom zo dňa 18.10.2007 sa žalovaný domáhal

prerušenia konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde

v Košiciach pod sp.zn. podľa Svoj návrh odôvodnil

tvrdením, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu. Uvádza, že dňa 2.9.2003 podal na Krajskom súde v Košiciach návrh na

zrušenie konkurzu vedeného pod. sp. zn. , podľa § 44 ods. 2 písm. a/ ZKV,

o ktorom nebolo rozhodnuté a je názoru, že rozhodnutie v tejto veci bude mať význam pre

rozhodnutie v konaní .

Súd zistil, že uznesením zo dňa 4.3.2003 sp.zn. , ktoré nadobudlo

právoplatnosť 26.3.2003, pričom toto uznesenie nebolo napadnuté mimoriadnymi opravnými

prostriedkami bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Ing. P.. Na základe návrhu veriteľa

úpadcu na zrušenie konkurzu, súd nezistil splnenie žiadnej z podmienok na zrušenie konkurzu

podľa § 44 ods. l ZKV.

Pokiaľ ide o návrh žalovaného, na zrušenie konkurzu podľa ust. § 44 ods. l písm. a/

ZKV, súd ho nepovažoval za návrh procesný, ale za podnet, čo značí, že súd nemá

povinnosť o ňom rozhodnúť.

Z týchto okolností súd dospel k záveru, že rozhodnutie o návrhu žalovaného na

zrušenie konkurzu v konaní sp.zn. nie je takou prekážkou postupu konania

vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , ktorá by odôvodňovala

jeho prerušenie.

Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie a navrhol ho zmeniť tak, že konanie

na Krajskom súde v Košiciach sp.zn. sa prerušuje až do právoplatného

skončenia konania o návrhu na zrušenie konkurzu z 2.9.2003 prebiehajúceho na Krajskom

súde v Košiciach pod sp. zn. .

Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého jeho podanie zo dňa 2.9.2003,

ktorým navrhol zrušiť konkurz na majetok úpadcu podľa ods. l písm. a/ je len

podnetom a teda neznamená povinnosť súdu o ňom rozhodnúť. Je názoru, že súd je povinný

v zmysle ustanovení každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom

postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal, a objektívne posúdil všetky

skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Podľa jeho mienky zákon dáva účastníkovi

právo podať návrh a súdu povinnosť o ňom rozhodnúť teda aj o jeho návrhu zo dňa

2.9.2003 a čo sa doteraz napriek niekoľkým urgenciám nestalo.

Tvrdí, že rozhodnutie o jeho návrhu zo dňa12.9.2003 na zrušenie konkurzu bude mať

význam pre rozhodnutie súdu o popretí pohľadávky 4 590 756,60 Sk a prísl. a je to dôvod na

prerušenie konania. Upozorňuje, že prerušenie konania je súčasťou základného práva na

súdnu ochranu podľa ods.l SR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods.l O.s.p bez

nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že mu nemožno

vyhovieť.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že Krajský súd v Košiciach uznesením

sp.zn. zo dňa 4.3.20003 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Ing. P., P., IČO: X..

Súd prvého stupňa konštatoval, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2003

a nebolo napadnuté mimoriadnym opravným prostriedkom.

Žalovaný si do konkurzu prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 4 590 756,60

Sk, ktorú správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní poprel. Vzhľadom na to,

že išlo o vykonateľné pohľadávky, na podanie žaloby je podľa § 23 ods. 3 ZKV aktívne

legitimovaný správca konkurznej podstaty a spor je vedený pod sp. zn. .

Žalovaný podal vo veci dňa 22.10. návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2

písm. c/ s odôvodnením, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu. Za toto konanie považuje svoj návrh zo dňa 2.9.2003 na

zrušenie konkurzu podľa § 44 ods. l písm. a/ ZKV a uvádza, že súd o tomto návrhu

napriek niekoľkým urgenciám nerozhodol. Je názoru, že bolo povinnosťou súdu podľa

ustanovení o jeho návrhu na zrušenie konkurzu rozhodnúť a tvrdí, že po rozhodnutí by

sa pokračovanie v konaní o popretie pohľadávky prihlásenej v tomto konkurznom konaní

javilo nadbytočným.

Odvolateľov názor, že povinnosťou súdu podľa ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku je rozhodnúť o jeho návrhu zo dňa 2.9.2003 na zrušenie konkurzu sp. zn. je

chybný. Odvolateľ nevzal do úvahy skutočnosť, že teda aj otázku vybavenia podania

žalovaného označeného ako návrh na zrušenie konkurzu. Ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku sa podľa § 66e ods.1 ZKV použijú na konkurz primerane, ak tento zákon

neustanovuje inak.

ZKV má v tomto smere iné ustanovenie a to práve v § 44 ods. 1, na ktorý sa žalovaný

vo svojom návrhu odvoláva. Jeho znenie „súd uznesením zruší konkurz v ktorom nedošlo

k potvrdeniu núteného vyrovnania“ nemožno interpretovať inakšie než ako povinnosť súdu ex

offo zrušiť konkurz v prípadoch, ktoré sú v ust. § 44 uvedené, nemožno z neho vyvodzovať

právo veriteľa podať účinne návrh na zrušenie konkurzu a z tohto vyplývajúcu povinnosť

súdu o tom návrhu konať a o ňom rozhodnúť. Konkurzný súd, ktorý podanie žalovaného zo

dňa 2.9.2003 označené ako návrh na zrušenie konkurzu vybavoval preto dôvodne a správne

ako podnet na ktorý na toto podanie žalovaného reagoval listom zo dňa 22.10.2003 tak, že súd

vydáva rozhodnutie podľa § 44 ods. 1 ZKV bez návrhu účastníkov a že nezistil dôvod na

jeho aplikáciu. Obsahovo rovnaká je odpoveď zo dňa 9.6.2004 na opätovnú výzvu

žalovaného zo dňa 4.6.2004 aby vo veci konal a rozhodol, ako aj jeho vyjadrenie vo veci zo

dňa 21.2.2005 a 17.10.2007.

Správnosť uvedenej interpretácie ust. § 44 ods. l ZKV tak, že súd podľa tohto

ustanovenia rozhoduje – pokiaľ zistí na to dôvody – ex offo a nemôže konať a rozhodovať

o návrhu veriteľa na zrušenie konkurzu potvrdzuje aj okolnosť, na ktorú upozornil aj

konkurzný súd vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2007 k sťažnosti žalovaného na údajné

prieťahy v konaní a síce že ZKV v ustanovení § 44 ods. l písm. c/ dáva právo podať návrh na

zrušenie konkurzu len úpadcovi a to len v prípade ak s tým vyjadrili súhlas všetci konkurzní

veritelia na listine s úradne overeným podpisom a ak s tým súhlasí správca.

Teda tvrdenie žalovaného v odvolaní, že zákon mu dáva právo podať návrh, a súd

musí o ňom meritórne rozhodnúť neoprel o žiadne ustanovenie ZKV je chybné.

Pokiaľ odvolateľ poukazuje na uznesenie Okresného súdu Košice I. zo dňa 30.4.2004,

ktorým tento súd vydal na žiadosť spoločnosti C. predbežné opatrenie, ktorým zakázal

exekútorovi JUDr. M. vydať výťažok z predaja nehnuteľností správcovi konkurznej podstaty

dlžníka Ing. P., S. a to až do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho na Krajskom

súde v Košiciach pod sp. zn. , toto uznesenie nie je dôkazom toho, že

konanie na základe podania žalovaného zo dňa 2.9.2003 označeného ako návrh na zrušenie

konkurzu sa začalo a prebieha.

Z uvedeného je zrejmé, že konanie, o priebeh ktorého žalovaný oprel svoj návrh na

prerušenie konania podľa ust. nielenže neprebieha, ale sa vôbec

nezačalo, teda žalovaným uvádzaný dôvod prerušenia konania nie je daný, preto odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu l. stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. augusta 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu