Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tošs/20/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Majchráka

a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obžalovanému

R.N . a spol., pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí

21. augusta 2008 v Bratislave sťažnosť obžalovaného R. N. proti uzneseniu Špeciálneho súdu

v Pezinku zo 22. júla 2008, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa sa sťažnosť obžalovaného R. N. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Špeciálny súd v Pezinku uznesením z 22. júla 2008, sp. zn. podľa § 79 ods. 3

zamietol žiadosť obžalovaného R. N. o prepustenie z väzby, ktoré uznesenie založil

na zistení, že u obžalovaného R. N. naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/

a písm. c/

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote obžalovaný R. N. podal sťažnosť, ktorú

bližšie neodôvodnil s poukazom na to, že v posudzovanej veci sa porušujú jeho základné ľudské

práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obžalovaného R. N. preskúmal podľa

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal

sťažnosť a konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo.

Správne je predovšetkým zistenie prvostupňového súdu, že ostatný raz bola žiadosť

obžalovaného R. N. o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá uznesením Špeciálneho súdu

v Pezinku z 12. mája 2008, sp. zn. PK-1 T/l4/2007, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v Bratislave z 28. mája 2008, sp. zn. ; v dôsledku toho neboli

pochybnosti na splnenie podmienok pre podanie opakovanej žiadosti prepustenie z väzby

na slobodu v zmysle .

Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný R. N. bol do väzby vzatý uznesením Okresného súdu

Košice I z 2. mája 2005 sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach

z 24. mája 2005, sp. zn. , z dôvodov podľa účinného

do 31. decembra 2005, pričom lehota väzby mu začala plynúť 28. apríla 2005.

Uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 24. októbra 2005 sp. zn.

BB-Pš 35/05, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. novembra 2005,

sp. zn. boli väzobné dôvody u obžalovaného R. N. rozšírené o dôvody uvedené

v , účinného do 31. decembra 2005 (v súčasnosti

dôvody podľa a ).

Obžalovaný R. N. je stíhaný o.i. aj pre taký trestný čin, pri ktorom

predpokladá väzbu v trvaní najviac 48 mesiacov ( ), pričom z uvedenej lehoty

pripadá na konanie pred súdom jedna polovica ( ). Z uvedeného pohľadu súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho uznesenia správne poukázal na to, že uvedené zákonom

predpokladané lehoty trvania väzby obžalovaného neboli prekročené. Hoci v prípravnom konaní

bola lehota trvania väzby obžalovaného predĺžená do 28. apríla 2007 a obžaloba bola podaná

27. apríla 2007, neznamená to, že po uvedenom termíne (28. apríla 2007) bola väzba obžalovaného

nezákonná.

Po podaní obžaloby totiž súd samostatne posudzuje všetky otázky, týkajúce sa podanej

obžaloby, a musí mať celkom logicky dostatok času na preskúmanie obžaloby a s ním spojeného

spisového materiálu, vrátane posúdenia opodstatnenosti ďalšieho trvania väzby obžalovaného

(obvineného). To platí o to viac, ak ide o prípad, ktorý je obsahom dôkazov rozsiahly

(v posudzovanom prípade ide o spis, ktorý obsahuje niekoľko tisíc dokumentov a zápisníc

o výsluchov svedkov) a pokiaľ sa má o.i. posúdiť existencia či neexistencia tzv. kolúzneho dôvodu

väzby obžalovaného. Nemožno totiž prehliadnuť, že procesný súd má na rozdiel od vyšetrovateľa

a prokurátora, ktorí majú možnosť priebežne poznať výsledky dokazovania v prípravnom konaní,

až po podaní obžaloby možnosť skúmať a posudzovať zadovážené dôkazy o.i aj z toho pohľadu,

či a aké dôvody (dôkazy) opodstatňujú prípadné ponechanie obvineného (obvinených) vo väzbe

a z akých konkrétnych dôvodov. Bez poznania (naštudovania) všetkých okolností prípadu by totiž

rozhodnutie procesného súdu celkom logicky mohlo zostať iba v rovine teoretických úvah,

nepodložených poznaním obsahu v spise zadokumentovaných dôkazov a mohlo by sa preto stať

svojvoľným a nemajúcim základ v práve ().

Správny je podľa najvyššieho súdu v sťažnosťou napadnutom uznesení uvedený záver,

že z dôkazov dosiaľ vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že u obžalovaného R. N. nebolo

rozptýlené podozrenie zo spáchania žalovaných trestných činov, ale naopak, toto podozrenie

naďalej trvá. Podstatnou v tomto smere je aj skutočnosť, že obžalovaný je trestne stíhaný pre

obzvlášť závažnú trestnú činnosť násilnej povahy, ktorú mal podľa obžaloby spáchať viacerými

skutkami v rámci zločineckej skupiny.

So zreteľom na rozsah dôkazov, ktoré bude v ďalšom potrebné vykonať na súde prvého stupňa,

charakter súdenej trestnej činnosti a okolnosti opodstatňujúce väzbu obžalovaného R. N. z dôvodov

predpokladaných v ustanovení a (o ich naplnení svedčia už

samotné obžalobné skutky a doteraz vykonané dôkazy) je podľa zistenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky napadnuté uznesenie vecne správne.

Obžalovaný R. N. v podanom návrhu na prepustenie z väzby o.i. namietal, že všeobecné súdy

v jeho prípade nerešpektovali rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúce sa

spoluobvinených R. O. a M. B., ktorými došlo (po vyslovenia výroku o porušení ich základných

ľudských práv) k ich prepusteniu z väzby, v dôsledku čoho podľa vlastného vyjadrenia ani

nepovažoval za vhodné a potrebné odôvodniť sťažnosť, ktorú podal proti uzneseniu súdu prvého

stupňa.

V uvedenom smere Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na to,

že už vo svojom skoršom rozhodnutí (uznesenie z 28. mája 2008, sp. zn. ) poukázal

na niektoré aspekty vplyvu rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach

obžalovaných R. O. a M. B.. Treba dodať, že rozhodnutie o väzbe obvineného (obžalovaného) je

rozhodnutím prísne individuálnym, pretože u každého z obžalovaných (spoluobžalovaných) je súd

povinný individuálne skúmať všetky okolnosti, ktoré môžu, resp. zakladajú dôvod ich väzby.

Z uvedeného pohľadu napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa nemožno nič vytýkať, pretože

sa zaoberal a vo svojom odôvodnení vyrovnal so všetkými pre posúdenie veci podstatnými

okolnosťami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené dospel k záveru, že sťažnosťou

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto sťažnosť obžalovaného R. N.

ako nedôvodnú podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. augusta 2008.

JUDr. Juraj M a j c h r á k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Cíchová Kristína