Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
98f/378220.409be0.pdf
PDF · 125.06 KB
No categories available
4Obo/275/2006
Najvyšší súd 4 Obo 275/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej
v právnej veci žalobcu: H. – P., M.B.X., Š., zast. advokátkou JUDr. J.M., Advokátska
kancelária, H.X., B., proti žalovanému: E.B., s.r.o., J.X., B., zast. advokátom JUDr. A.D.,
T.X., B., o zaplatenie 59.712,06 USD istiny s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 49 Cb 14/2000-228 zo dňa 25. septembra 2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
49 Cb 14/2000-228 zo dňa 25. septembra 2006 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy odvolacieho konania 21.120,- Sk
na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 49 Cb 14/2000-228 zo dňa 25.9.2006
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť čiastku 59.712,06 USD
z titulu kúpnej zmluvy a úroky z omeškania vo výške 12,5% zo sumy 4.772,01 USD
počnúc od 19.12.1998, zo sumy 1.965,- USD počnúc od 21.12.1998, zo sumy
2.079,10 USD počnúc od 20.12.1998, zo sumy 3.931,41 USD a 2.436,75 USD
počnúc od 26.12.1998, zo sumy 1.400,- USD od 28.12.1998, zo sumy 22.540,- USD
počnúc 31.12.1998, zo sumy 20.587,09 USD počnúc 10.1.1999 až do zaplatenia a to
všetko na účet žalobcu H. – P., A. vedený v C.B., S.L. č.ú. X., a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca si predmetný nárok uplatňuje ako
právo na zaplatenie z titulu neuhradených faktúr č. 2034086, 2035619, 2034831,
2037805, 2037808, 2039265, 2040002, 2045321 za dodávku výpočtovej techniky.
Citoval rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorými bolo v predmetnej veci
rozhodnuté a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2 Obo 197/02 zo
dňa 2.2.2003 a uznesenie č.k. 3 Obo 115/2005 zo dňa 22.6.2005, ktorými boli
rozhodnutia prvostupňového súdu zrušené. Uviedol, že v novom konaní, kde si
žalobca uplatnil vzájomný návrh podľa § 97 ods. 2 O.s.p. vo výške 65.679,65 USD
z dôvodu poplatku z omeškania pre oneskorené dodanie objednaného tovaru,
prvostupňový súd tento vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie. K námietke
žalovaného vo veci rozhodcovskej doložky, ktorú vzniesol prvýkrát v odvolaní proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave s poukazom na konštatovanie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uviedol, že nemožno sa jej v ďalšom konaní domáhať
z dôvodu, že takúto námietku žalovaný mohol uplatniť najneskôr pri svojom prvom
úkone vo veci samej, čo v danom prípade splnené nebolo. K námietke ohľadne
príslušnosti Krajského súdu v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1
O.s.p. uviedol, že v čase začatia konania 11.2.2000 bol na prejednanie daného sporu
vecne príslušný krajský súd ako súd prvého stupňa a miestne príslušný podľa § 85
ods. 4 O.s.p. Krajský súd v Bratislave. K otázke aktívnej legitimácie, oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky označil bez ďalšieho za fakt, ktorý zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Zároveň poukázal na
dôkaz dve potvrdenia Č.o.b., a.s. zo dňa 11.5.1998, ktorými Č.o.b., a.s. potvrdzuje
žalovanému platby realizované z jeho účtu v prospech žalobcu za iný tovar,
z ktorých potvrdení žalovaný musel o postúpení vedieť, keďže bežne platil za tovar
na účet žalobcu. Súčasne uviedol, že pokiaľ by bol žalovaný dobromyseľný, mohol
za tovar platiť kedykoľvek pôvodnému zmluvnému partnerovi – spoločnosti H.P., čo
však nerobil. Keďže žalovaný fakturovaný tovar prevzal a nezaplatil s odkazom na §
447 Obchodného zákonníka ho na zaplatenie istiny 59.712,06 USD spolu
s príslušenstvom zaviazal a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolal odporca podaním
doručeným súdu 24.10.2006 a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo uznesením vec zrušiť
a vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Upozornil na nedostatky
napadnutého rozhodnutia, že súd neuviedol poučenie podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p.
Za nedostatok napadnutého rozhodnutia označil nesprávnosť posúdenia aktívnej
legitimácie, nakoľko súd nemal preukázané, doručenie oznámenia o postúpení
pohľadávky, bez ktorého preukázateľného doručenia sa nedajú osvojiť právne názory
prvostupňového súdu, ohľadne aktívnej legitimácie. Podľa názoru odvolateľa len
predloženie relevantného dokladu zakladá oprávnenie navrhovateľa domáhať sa
plnenia voči odporcovi namiesto pôvodného veriteľa postúpenej pohľadávky.
Uviedol, že aj H.P. ako jediný zmluvný partner dal nepochybne najavo, že
nepovažuje navrhovateľa za oprávneného vymáhať spornú pohľadávku. S poukazom
na zmluvu č. YR2JU uviedol, že táto sa mala riadiť švajčiarskym právom, že
účastníci sa vzájomne dohodli, že táto zmluva sa bude spravovať švajčiarskym
právom, a preto konajúci súd bez toho, aby mu bolo známe švajčiarske právo
nemohol vec posúdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212
ods. 1 O.s.p., § 214 ods. 2 O.s.p. na pojednávaní dňa 4.12.2007 za účasti právnych
zástupcov obidvoch účastníkov konania a odvolanie žalovaného označil za právne
nedôvodné.
Predmetom odvolania je posúdiť správnosť prvostupňového rozhodnutia,
ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť čiastku 59.712,06 Sk ako právo na zaplatenie
ceny kúpnej zmluvy a úroky z omeškania vo výške 12% zo súm uvedených vo
výroku rozhodnutia. Z predložených dokladov nie je sporné, že žalobca fakturovaný
tovar dodal jeho odberateľovi na základe uzavretej kúpnej zmluvy, ktorej platnosť
nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sporné nie je ani, že odberateľ fakturovaný
tovar prevzal a nezaplatil odporcovi a ani postupcovi, ktorý pohľadávku odporcu
postúpi.
Z obsahu vyjadrenia žalovaného, ako aj z prednesu jeho právneho zástupcu na
pojednávaní je zrejmé, že uplatnený nárok odmietal zaplatiť z dôvodu, že tovar,
ktorého zaplatenie ceny je predmetom konania, nebol podľa neho riadne a včas
dodaný, z čoho mu vznikla škoda, ktorú si uplatnil vzájomným návrhom, ktorý bol
vylúčený na samostatné konanie. Podľa žalovaného tým, že jeho nárok bol vylúčený
na samostatné konanie, žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie ceny, bez toho, aby
bola posudzovaná jeho škoda, ktorá mu vznikla práve z oneskoreného a vadného
dodania, s ktorým postupom sa nemôže stotožniť. Za rozporné so zásadou riadneho
a poctivého obchodného styku označil postúpenie práva na zaplatenie ceny medzi
jeho dodávateľom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom. Podľa jeho
prehlásenia žalovaný mal záujem zaplatiť dodaný tovar a riešiť túto otázku, ale
s dodávateľom a nie s postupníkom. Platnosť predmetného postúpenia namietal
z dôvodu, že dohoda o postúpení doručená nebola. Odvolací súd sa stotožnil
s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí, že relevantné oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a že z oznámenia zo dňa
29.10.2007 postupca H.P. oznámil spoločnosti E.B. postúpenie práv. Prvostupňový
súd nepochybil, keď námietku žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie,
označil za nedôvodnú. Námietku žalovaného, že postúpenie práva iba na zaplatenie
ceny je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku v spojení s jeho
povinnosťou zaplatiť cenu za dodaný tovar, označil odvolací súd taktiež za právne
nedôvodnú, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že nie je možné
postúpiť právo na zaplatenie ceny a že takýto postup by bol v rozpore so zásadou
poctivého obchodného styku. Žalobca je aktívne legitimovaný na uplatnenie práva na
zaplatenie fakturovaného tovaru, ktorý nesporne dodaný bol. Jeho cena na základe
vykonaného dokazovania sporná nie je a žalovaný ani nepreukázal, žiadnym
relevantným dôkazom, že fakturovaný tovar bol reklamovaný ako vadný, alebo
dodaný s omeškaním. Uplatnený nárok je v zmysle ustanovenia § 447 Obchodného
zákonníka, právne dôvodný. S poukazom na zdôvodnenie prvostupňovým súdom, ako
aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky námietku žalovaného
ohľadne rozhodcovskej doložky, odvolací súd kvalifikoval ako bezpredmetnú,
nakoľko táto už v predchádzajúcom konaní bola vyriešená. Námietku žalovaného, že
súd pochybil, keď neaplikoval švajčiarske právo, označil taktiež za právne
irelevantnú, nakoľko táto bola tiež už v prechádzajúcom konaní označená ako právne
nedôvodná. Obranu odporcu, že v napadnutom rozhodnutí bol nesprávne poučený,
odvolací súd označil taktiež za bezpredmetnú, nakoľko vo veci prebehlo riadne
odvolacie konanie a táto vada nezabránila odporcovi ako účastníkovi konania, konať
pred súdom.
Na základe takto zisteného a právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 49 Cb 14/2000-228 zo dňa
25.9.2006 podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal
trovy vo výške 21.120,- Sk za jeden úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách výdavkov advokátov za poskytnutie
právnych služieb v znení neskorších predpisov na účet právneho zástupcu žalobcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 4. decembra 2007
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: