Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/50/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. D., proti

žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v B., Krajský dopravný inšpektorát, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-229/DI- Sk-2006 zo dňa 2. novembra 2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -23 zo dňa l2. decembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -23 zo dňa 12. decembra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie

žalovaného č. KRP-P-229/DI-SK-2006 zo dňa 2. novembra 2006 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. č. p.: ORP-P-702/DI- BCP-2006-IV zo dňa 30. augusta 2006 zmenil v časti týkajúcej sa výroku o zákaze činnosti viesť motorové vozidlá tak, že žalobcovi ukladá zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-229/DI- Sk-2006, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v B., ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOP) a bola mu uložená sankcia vo forme pokuty vo výške 7000 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Žalobca v žalobe uviedol, že od začiatku vyšetrovania nenamietal spáchanie skutku a prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti 40 km/h o 24 km/h, ktoré odôvodnil tým, že ako taxikár viezol zákazníčku, ktorá mu tvrdila, že má príznaky predčasného pôrodu počas rizikového tehotenstva. Tvrdil, že pri zákonnej tolerancii a odchýlke rýchlomera vo vozidle cca 10%, prekročil povolenú rýchlosť asi o 17-18 km/h. Namietal, že trest, ktorý mu bol za spáchanie priestupku uložený, je zjavne neprimeraný závažnosti priestupku. Uviedol, že uložený trest preňho znamená ohrozenie jeho existencie,

nakoľko je držiteľom taxikárskej licencie a živí sa ako taxikár. Podľa názoru krajského súdu, keďže skutkové okolnosti spáchania skutku ani jeho právna kvalifikácia neboli sporné, bolo úlohou súdu len posúdiť primeranosť uložených sankcií. Pri úvahe o druhu a výške trestu správne orgány podľa názoru súdu nedostatočne zohľadnili skutočnosť, že hoci sa žalobca v minulosti opakovane dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vždy mu bola ako sankcia uložená peňažná pokuta v dolnej hranici zákonnej sadzby, resp. v jednom prípade pokarhanie. Keďže ani opakované ukladanie pokút za dopravné priestupky neviedli u žalobcu k náprave, postupovali správne orgány správne, keď žalobcovi za prejednávaný priestupok uložili nielen peňažnú pokutu v maximálnej možnej sadzbe 7000 Sk, ale aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Nakoľko však tento druh trestu bol u žalobcu použitý prvý krát, mal krajský súd za to, že doba trvania zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v maximálnej možnej výmere 12 mesiacov je s ohľadom na povahu a závažnosť spáchaného skutku a najmä na osobu žalobcu, ktorý pracuje ako taxikár, a je preto na používanie motorového vozidla odkázaný, neprimerane prísna. Krajský súd bol toho názoru, že uloženie sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov si dostatočne splní vo vzťahu k žalobcovi svoju represívnu aj preventívnu funkciu a je predpoklad, že povedie u žalobcu k náprave. Preto podľa a zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a nahradil rozhodnutie žalovaného v rozsahu uvedenom vo výroku vlastného rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa a napriek čiastočnému úspechu v konaní nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, pretože s výnimkou posúdenia primeranosti výšky uloženého trestu zákazu činnosti rozhodnutie žalovaného považoval za správne.

Včas podaným odvolaním napadol predmetný rozsudok žalobca. Navrhol, aby

odvolací súd podľa , napadnutý rozsudok zmenil v časti zákazu viesť motorové vozidlá tak, že tento zákaz úplne zruší. Krajskému súdu predovšetkým vytkol, že rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. On sa chcel pojednávania osobne zúčastniť, nakoľko sa cíti vo veci subjektívne nevinný, a to z dôvodov, ktoré podrobne popísal v žalobe. Nedôslednosťou súdu však sa nemohol vyjadriť k tomu, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Súd mu totiž spolu s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku doručil výzvu, aby sa v právnej veci žalobcu, ZLOPT, TL, proti žalovanému MŽPSR, vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Nemal tušenie, že táto výzva patrí jemu. Nevedel, o čo ide, tak sa to pokúšal telefonicky zistiť na súde. Bezvýsledne. Následne osobne išiel na súd, kde mu povedali na informáciách, aby si podanie nevšímal, keď nie je účastník sporu. Tak sa stalo, že sa nevyjadril, že nesúhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Tým mu bolo zabránené konať pred súdom, a tak sa cíti byť poškodený. Poukázal na to, že stále pracuje ako taxikár s platnou licenciou, toto je jeho remeslo a obživa. Napriek tomu, že denne najazdí veľa kilometrov odvtedy nespravil žiadny dopravný priestupok. Aj

z tohto pohľadu sa mu uložený trest javí ako neprimeraný. K odvolaniu pripojil koncesnú listinu na vykonávanie koncesovanej živnosti v oblasti vnútroštátnej taxislužby zo 17.2.2005 a výzvu krajského súdu č. k. -13 zo dňa 9.5.2007.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol odvolaciemu

súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách a dôvodov podaného odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Podľa konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva

žalobou.

Podľa , , súd môže rozhodnúť o žalobe bez

pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli, alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť i doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3.

Z predloženého súdneho spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil: Poverená vyššia súdna úradníčka na vykonanie niektorých úkonov vo veci dňa 2.5.2007 vykonala úpravu pre súdnu kanceláriu vyzvať žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 1000 Sk, v lehote 10 dní pod následkom zastavenia konania, kolkovými známkami (položka 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov) alebo na účet súdu, č. účtu: X. vedeného v peňažnom ústave Štátna pokladnica, a vyzvať žalobcu v súlade s ustanovením , aby sa do 15 dní písomne vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (súd rozhodne o žalobe bez pojednávania rozsudkom). Ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez

nariadenia pojednávania nemá námietky. Výzvy žalobcovi boli doručené 15.5.2007. Kým výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 9.5.2007 bola správne označená generáliami účastníkov konania v prejednávanej veci, výzva z toho istého dátumu č. k. -13 obsahovala text: „V právnej veci žalobcu: ZLOPT, TL, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava, Vás v y z ý v a m v súlade s ust. , aby ste sa do 15 dní písomne vyjadrili, či súhlasíte s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (súd rozhodne o žalobe bez pojednávania rozsudkom). Ak sa v uvedenej lehote nevyjadríte, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávanie nemáte námietky“. Adresátom tejto výzvy bol žalobca. Žalovanému krajský súd doručil žalobu na písomné vyjadrenie. Žalovaný v písomnom vyjadrení na žalobu súhlasil s tým, aby súd rozhodol o žalobe bez pojednávania rozsudkom. Od žalobcu písomný súhlas k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania súdu doručený nebol. Krajský súd určil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na l2.12.2007 o 10.15 hod., č. dv. 50/prízemie. Účastníkov konania na vyhlásenie rozsudku nevolal, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Bez prítomnosti účastníkov konania dňa 12.12.2007 o 10.15 hod. v predmetnej veci bez pojednávania vyhlásil napadnutý rozsudok.

Podľa , 2 SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z vyplýva právo na prerokovanie veci v prítomnosti

účastníka konania, ktorého účelom je umožniť oprávnenej osobe, aby bola prítomná na prerokovaní jej veci v konaní pred orgánom oprávneným o veci rozhodnúť. Podľa názoru odvolacieho súdu výraz „vec“ v tomto prípade znamená celé konanie od podania žaloby až do jeho právoplatného skončenia. Základné právo upravené v priznáva účastníkovi konania oprávnenie vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, čo napokon je premietnuté aj v ustanovení

Ak zákon neustanovuje inak nariadi predseda senátu na prejednanie veci samej

pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (pozri , v spojitosti s ). Ak mieni súd rozhodnúť vo veci samej rozsudkom bez nariadenia pojednávania postupom podľa druhej hlavy piatej časti musia byť naplnené zákonné podmienky uvedené v

Súd mohol rozhodnúť zákonne o žalobe rozsudkom bez pojednávania len ak

účastníci to zhodne navrhli alebo s tým súhlasili a nie je to v rozpore s verejným

záujmom, prípadne ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v

Z predložených listín odvolaciemu súdu bolo zistené, že súd prvého stupňa

kvalifikovane podľa ustanovenia nevyzval žalobcu, aby sa vyjadril do 15 dní, či nemá námietky proti prejednaniu veci, v ktorej sa obrátil na súd, bez nariadenia pojednávania. Preto nemohol zákonne ani konštatovať, že súhlasí s rozhodnutím o žalobe rozsudkom bez pojednávania. Ak napriek tomu rozhodol vo veci samej bez pojednávania rozsudkom (hoci nezrušil rozhodnutie správneho orgánu podľa ), konal „contra legem“, na ktorú vadu konania, keďže boli tým porušené základné práva a slobody občana zaručené musel odvolací súd prihliadnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil, pretože postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť účastníkovi (žalobcovi) konať pred súdom. Vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, ktorý vec meritórne prejedná a nanovo rozhodne aj o náhrade trov konania (, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 26. augusta 2008

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová