Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
371/378219.c95b93.pdf
PDF · 129.43 KB
No categories available
4Obdo/23/2006
Najvyšší súd 4 Obdo 23/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy
Hudobovej v právnej veci žalobcu: J.S., A.X., Z., IČO:
X., proti žalovanému: F.S., spol. s r.o., Z.X., B., IČO: X., zast. JUDr. K.B., advokátkou, R.X.,
B., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 224.115,- Sk s prísl., o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. apríla 2006 č.k.
43 Cob 313/2005-138, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
21. apríla 2006 č.k. 43 Cob 313/2005-138 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 63 Cb 102/04-102 zo dňa 13. októbra
2005 žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania 54.186,- Sk na účet právnej
zástupkyne.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania sa žalobca
domáhal proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 224.115,- Sk s prísl.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 27. februára 2003 uzavrel
leasingovú zmluvu č. 345/2003 (ďalej len „LZ“), predmetom ktorej bol prenájom a následná
kúpa motorového vozidla I.F. 59-12, v.č. karosérie X., číslo motora: X. na dobu 36
mesiacov, podľa ktorej mal žalobca zaplatiť žalovanému leasingovú cenu 731.350,05 Sk
v splátkach. Žalobca zaplatil žalovanému nultú splátku a prvú splátku spolu 224.115,- Sk
riadne a včas. Motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom LZ podľa žalobcu, neprešlo do
vlastníctva žalovaného ako prenajímateľa, preto nemohol previesť následne vlastníctvo na
žalobcu. Po zaplatení nultej a prvej splátky, musel žalobca dňa 17. marca 2003 predmet
nájmu odovzdať za prítomnosti príslušníka Policajného zboru SR jeho skutočnému
vlastníkovi p. B. Zaplatením nultej a prvej splátky tak žalovanému vzniklo bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobcu podľa § 451 Obč.Z.
Proti súdom vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom potvrdil
uzavretie LZ medzi účastníkmi konania, ktorá bola uzavretá z podnetu žalobcu ako nájomcu
motorového vozidla, ktoré si vybral sám žalobca a zvolil si i dodávateľa predmetu leasingu,
ktorým bola firma K.M. so sídlom vo Z. Žalovaný s týmto subjektom uzavrel kúpnu zmluvu
na predmet leasingu, ktorý si vybral žalobca a žalovaný zaplatil tomuto subjektu sumu
650.000,- Sk. Žalovaný považuje LZ za platný právny úkon, ktorý bol predčasne ukončený
žalovaným podľa čl. VIII bod 8.2 Všeobecných zmluvných podmienok dňom 2. mája 2003.
Žalobca bol do odstúpenia od LZ povinný platiť dohodnuté splátky.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že dňa
26. novembra 2002 K.M., firma M. uzavrel s M.B. zmluvu
o sprostredkovaní predaja motorového vozidla I.F. 59-12 EČ: RS-156 AD v sume 650.000,-
Sk, ktorou M.B. splnomocnil firmu K.M. aj na uzavretie kúpnej zmluvy so záujemcom o toto
motorové vozidlo. O kúpu vozidla prejavil záujem žalobca, ktorý nemal dostatok finančných
prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, preto sa obrátil na žalovaného na uzavretie LZ,
ktorej predmetom malo byť predmetné vozidlo. Žalovaný kúpnu cenu zaplatil uvedenej firme
dňa 27. februára 2003 v plnej výške a následne došlo k uzavretiu LZ medzi účastníkmi
konania na dobu 36 mesiacov. Žalobca na základe LZ zaplatil žalovanému nultú splátku
195.000,- Sk a prvú splátku 29.115,- Sk. Ďalšie splátky mal platiť mesačne po 21.315,- Sk,
ktoré však nezaplatil z dôvodu, že po zaplatení nultej splátky a prvej splátky musel odovzdať
vozidlo podľa technického preukazu označenému vlastníkovi p. B. Žalovaný namietal, že
zápis v technickom preukaze má len evidenčný charakter a nepreukazuje vlastnícke právo.
Taktiež odovzdanie vozidla žalobcom p. B. považuje za odovzdanie vozidla neoprávnenej
osobe, teda aj za porušenie Všeobecných zmluvných podmienok. Na základe uvedeného
žalovaný odstúpil od leasingovej zmluvy podľa čl. VIII bod 8.2. Tento úkon vykonal
v súlade s §344 a nasl. Obch.Z. za platnosti § 351 ods. 1 Obch.Z. V súvislosti s uplatneným
nárokom na bezdôvodné obohatenie poukázal na čl. VIII bod 8.4 Všeobecných zmluvných
podmienok, z ktorých vyplýva, že ukončenie nájmu prenajímateľom, nezbavuje nájomcu
(žalobcu) zaplatiť nezaplatené splátky.
Súd na základe vyslovenia platnosti kúpnej zmluvy medzi K.M. a žalovaným dospel
k názoru, že žalovaný bol oprávnený s predmetom kúpy disponovať, teda uzavrieť zmluvu
podľa § 269 ods.2 Obch.Z. v spojení s § 273 Obch.Z. Účastníci konania sa v tejto zmluve
dohodli o všetkých právach a povinnostiach v písomnej forme a súd považoval túto zmluvu
za platne uzavretú, preto z nej pre nájomcu (žalobcu) vyplývala povinnosť platiť splátky
nájomného podľa splátkového kalendára. V zmysle dohody teda žalobca zaplatil nultú a prvú
splátku dôvodne, pričom povinnosť platiť mal až do ukončenia tohto zmluvného vzťahu t.j. až
do odstúpenia od zmluvy. Podmienky pre prípad ukončenia zmluvy boli dohodnuté v čl. VIII
bod 8.4 Všeobecných zmluvných podmienok.
Na základe uvedeného mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania.
Žalobca podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 21. novembra 2005.
V odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu
jednostranného posúdenia veci, pričom súd nevzal na zreteľ skutočnosti znejúce v prospech
žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný ako prenajímateľ bol povinný predmet leasingu
odovzdať žalobcovi spôsobilý na bežné užívanie. Skutočnosť, že mu nebol odovzdaný
technický preukaz motorového vozidla, nemohol predmet leasingu riadne užívať. Zastáva
názor, že technický preukaz je dokladom o spôsobilosti vozidla na prevádzku. Ďalej
poukázal na to, že žalovaný nemal vozidlo nikdy vo vlastníctve tak, aby mohlo byť
predmetom leasingu. Podľa žalobcu nedošlo k naplneniu leasingovej zmluvy z dôvodu na
strane žalovaného.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že so žalobcom uzavrel
leasingovú zmluvu podľa § 269 ods.2 Obch.Z. a jej účelom bol finančný leasing a nie nájom
podľa Občianskeho zákonníka. V leasingovej zmluve bol nájomca splnomocnený na
prevzatie predmetu leasingu, na prihlásenie do evidencie atď. (čl.V bod 5.1 zmluvy). Žalobca
v zmluve vyhlásil (čl.V bod 5.5), že dokonale pozná technický a právny stav predmetu
leasingu a v takom stave bude predmet užívať a platiť splátky. Navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 43Cob 313/2005-138 zo dňa
21. apríla 2006 rozhodol tak, že rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovel vo výške
206.850,- Sk s 13% úrokom z omeškania od 3. januára 2004 do zaplatenia a žalobcovi
priznal trovy prvostupňového (68.148,- Sk) konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom odvolacieho konania bolo
zaplatenie sumy 206.850,- Sk s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť
žalovanému.
Odvolací súd po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne však vec
právne posúdil, keď vychádzal z názoru, že leasingová zmluva zanikla odstúpením zo strany
žalovaného doručením odstúpenia zo dňa 5.5.2003 žalobcovi, ktorý bol podľa leasingovej
zmluvy povinný do jej ukončenia uhrádzať leasingové splátky, a preto v prípade nultej
a prvej splátky prijatej od žalobcu nejde o bezdôvodné obohatenie.
Odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že Zmluva o obstaraní predaja
motorového vozidla uzavretá medzi sprostredkovateľom K.M. a pôvodným vlastníkom
vozidla M.B., ako aj kúpna zmluva uzavretá ústne medzi K.M., konajúcim na základe
splnomocnenia od M.B. a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 27.2.2003 ako i Leasingová
zmluva medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, boli platne
uzavreté a mali za následok vznik práv a povinností. Taktiež je správny aj názor súdu prvého
stupňa, že žalovaný sa stal vlastníkom motorového vozidla I.F. 59-12 zaplatením jeho ceny
a prevzatím vozidla. Námietky žalobcu ohľadne neplatnosti leasingovej zmluvy z dôvodu, že
žalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla sú preto irelevantné.
Odvolací súd s poukazom na leasingovú zmluvu vyslovil názor, že v tejto veci išlo
o tzv. finančný leasing a nie o nájom hnuteľných vecí, ktorý by predpokladal vlastníctvo
prenajímateľa už pri uzatváraní zmluvy.
Žalobca bol povinný predmet leasingu užívať podľa dohodnutých podmienok, platiť
splátky, ale vlastníkom vozidla bol žalovaný. Pokiaľ teda bolo vozidlo odobraté žalobcovi
dňa 17.3.2004 resp. ho dobrovoľne vydal, mal sa žalovaný ako vlastník domáhať jeho
vydania od osoby, ktorá ho neprávom zadržiavala.
Po zhodnotení zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že ešte pred
odstúpením od leasingovej zmluvy žalovaným, zanikli žalobcovi záväzky voči žalovanému
v súvislosti s odobratím vozidla, preto rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vo
výške 206.850,- Sk s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 3
Žalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa 14. júna
2006.
V odôvodnení dovolania uviedol, že dovolanie je podané podľa § 238 ods. 1
s odôvodnením podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rozsudok v napadnutej časti považuje za
nesprávny z dôvodu, že odvolací súd nesprávne vec právne posúdil. Z rozsudku pritom
jednoznačne vyplýva, že vlastníkom vozidla je žalovaný. Ak žalobca vydal vozidlo
dobrovoľne p. B. (osobe, ktorá nebola vlastníkom) a pri odovzdávaní nejakým spôsobom
zasahoval príslušník PZ SR, musela by byť o takomto postupe spísaná zápisnica. Navyše
príslušník PZ nemôže rozhodovať o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, čo si asi
uvedomoval i príslušník PZ, ktorý nekonal, teda nijakým spôsobom neovplyvňoval
odovzdávanie motorového vozidla. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR
4 Cdo 60/2003 (uverejnené Zo súdnej praxe 1/2004). Zo všetkých dôkazov predložených
v konaní vyplýva, že leasingový nájomca odovzdal predmetné motorové vozidlo
dobrovoľne, pričom privolaný policajt vec nezaistil, ani iným spôsobom nekonal, teda
neuložil povinnosť leasingovému nájomcovi vec odovzdať, ani mu vozidlo neodobral.
Pokiaľ ide o technický preukaz, zápis vlastníka v preukaze má len deklaratórny charakter, nie
konštitutívny a veľký technický preukaz je najmä dokladom o technickom stave vozidla. Na
motorové vozidlo ako hnuteľnú vec z hľadiska nadobudnutia vlastníctva k nej, sa vzťahujú
ust. § 443 a nasl. Obch.Z.
Odvolací súd vôbec neprihliadol na skutočnosť, že príčinou celého sporu bola
skutočnosť, že došlo k porušeniu povinnosti na strane žalobcu ako leasingového nájomcu,
ktorý nemal oprávnenie odovzdávať predmet leasingu tretej osobe, čím porušil zmluvu.
Ďalej poukázal na to, že veľký technický preukaz nie je predmetom leasingovej zmluvy, iba
motorové vozidlo, ktoré žalobca prevzal a užíval. Neodovzdanie veľkého technického
preukazu možno posudzovať len ako vadu v dokladoch (§ 417 a § 422 ods.1 Obch.Z. veta
druhá). Neodovzdanie veľkého technického preukazu nemôže spôsobiť nemožnosť plnenia.
Taktiež odvolací súd nezohľadnil skutočnosť, že v čase odovzdania motorového vozidla
žalobcom tretej osobe, platila medzi účastníkmi leasingová zmluva. Pokiaľ by bol žalobca
riadne platil dohodnuté splátky, prenajímateľ (žalovaný) by sa bol domáhal vydania VTP
súdnou cestou.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1) po zistení, že
dovolanie bolo účastníkom podané včas (§ 240 ods.1) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods.1) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods.1), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242
ods.1 a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Predmetom dovolacieho konania je dovolanie žalovaného proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 206.850,- Sk, titulom vydania
bezdôvodného obohatenia.
V predchádzajúcich konaniach (prvostupňovom i odvolacím) bolo správne zistené, že
žalovaný nadobudol vlastnícke právo na základe uzavretej kúpnej zmluvy a zaplatením
kúpnej ceny predávajúcemu (K.M. Fi M. – autobazar). Následne bola uzavretá medzi
žalovaným a žalobcom zmluva podľa § 269 ods.2 Obch.Z. označená ako leasingová zmluva
č. 345/2003, predmetom ktorej bol prenájom s právom následnej kúpy prenajatej veci a to
nákladného skriňového automobilu I.F. 59-12, v.č. karosérie X., č. motora X.. Predmetná
zmluva bola uzavretá na dobu 36 mesiacov s dohodnutými splátkami. Súčasťou zmluvy boli
i všeobecné zmluvné podmienky finančného prenájmu (leasing) hnuteľných predmetov.
Dovolací súd sa aj v posudzovaní platnosti tohoto právneho vzťahu stotožnil s názorom
vysloveným v predchádzajúcom konaní, že ide o platne uzavretú zmluvu s dohodnutými
právami a záväzkami jej účastníkov. Žalobca v prospech žalovaného zaplatil nultú splátku
(akontáciu) vo výške 195.000,- Sk a prvú splátku 29.115,- Sk. Žalobca motorové vozidlo
užíval až do doby, keď ho odovzdal domnelému vlastníkovi p. B. Následne prestal splácať
dohodnuté splátky žalovanému, ktorý v súlade so zmluvnými dojednaniami od zmluvy
odstúpil.
Dovolací súd sa však nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil, že ešte
pred odstúpením žalovaného od leasingovej zmluvy, žalobcovi po odobratí vozidla, zanikli
záväzky zo zmluvy následkom nemožnosti plnenia, a to z dôvodu, že bolo nesporne
preukázané, že vlastníkom prenajatej veci bol žalovaný a žiadnej tretej osobe nemohlo
vyzniknúť bez ďalšieho právo na vydanie predmetnej veci. Skutočnosť, že vo veľkom
technickom preukaze mal byť ako vlastník uvedený p. B., ktorý pravdepodobne technický
preukaz neodovzdal spolu s predajom vozidla, ešte neznamená, že žalovaného vlastnícke
právo by bolo spochybnené. Technický preukaz je v prvom rade dokladom o technickom
stave motorového vozidla, a ak bol v technickom preukaze uvedený ako vlastník iný subjekt
než žalovaný, ešte neznamená spochybnenie vlastníckych práv žalovaného, pričom treba
uviesť, že bolo na žalovanom, aby si tieto nedostatky alebo nezrovnalosti uviedol na správnu
mieru. Z uvedeného teda vyplýva, ak žalobca odovzdal motorové vozidlo inej osobe než
skutočnému vlastníkovi, nemožno to bez ďaľšieho kvalifikovať ako následnú nemožnosť
plnenia záväzkov z leasingovej zmluvy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní dospel k záveru, že
rozhodnutie odvolacieho súdu, nie je v súlade s právnym predpisom, preto napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods.1 O.s.p. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie
konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 4. decembra 2007
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnost vyhotovenia: