Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndt/10/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Majchráka

a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obžalovanému J. K .

a spol., pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák.

a iné, na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2008 v Bratislave o návrhu obžalovaného J. K.

na odňatie a prikázanie veci podľa rozhodol,

t a k t o:

Trestná vec obžalovaného J. K. a spol. sa Krajskému súdu v Trnave n e o d n í m a .

O d ô v o d n e n i e:

Krajskému súdu v Trnave bol predložený návrh obžalovaného J. K. na odňatie jeho veci,

vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. a jej prikázanie inému súdu, pričom

sa dožadoval, aby jeho vec bola delegovaná súdu mimo obvodu Krajského súdu v Trnave.

Obžalovaný J. K. svoj návrh na odňatie a prikázanie veci odôvodnil tvrdením, že všetci

sudcovia Okresného súdu Trnava, ale aj Krajského súdu v Trnave sú voči nemu zaujatí.

V rozsiahlom podaní, týkajúcom sa predovšetkým podrobného rozboru doteraz vo veci vykonaných

dôkazov okresným súdom a ich hodnotením vyjadril názor, že na Okresnom súde Trnava

a Krajskom súde v Trnave nemôže byť zabezpečené nestranné a zákonné prerokovanie jeho trestnej

veci. Poukazoval predovšetkým na to, že podľa skorších rozhodnutí tak okresného, ako aj odvo-

lacieho súdu nie sú v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov brané do úvahy jeho tvrdenia

a dôkazy, ktoré svedčia o neopodstatnenosti jeho trestného stíhania. Namietal tiež, a to aj prostred-

níctvom faxového podania, zaslaného Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prostredníctvom

jeho obhajcu, že súdy oboch stupňov porušujú jeho zákonné práva, najmä princíp prezumpcie

neviny, nedôsledne reagujú na jeho návrhy na doplnenie dokazovania a námietky vo vzťahu

k dôkazom už vykonaným. Okresný súd naviac opakovane rozhodol o jeho námietkach zaujatosti

nezákonným spôsobom. Od rodinných príslušníkov spoluobvineného Ľ. M. sa dozvedel, že súdy

oboch stupňov môžu byť ovplyvnené osobami z okolia poškodeného, a preto nemá dôveru

v nestrannosť a nezaujatosť rozhodovania tak okresného, ako aj krajského súdu.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá

a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je

obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

V posudzovanej veci sudcovia príslušného senátu Krajského súdu v Trnave (ide podľa rozvrhu

práce Krajského súdu v Trnave o senát, príslušný na rozhodovanie vo veciach zapísaných

do registra 3 Nto), ktorí majú rozhodnúť o návrhu obžalovaného na odňatie veci Okresnému súdu

Trnava a jej prikázaní inému súdu vo svojich vyjadreniach poukázali na to, že obžalovaného J. K.

osobne nepoznajú a necítia sa byť zaujatí voči nemu, pričom im nie sú známe

ani iné dôvody, pre ktoré by boli vylúčení z prejednávania jeho trestnej veci. Nič na tom nemení

skutočnosť, že viacerí sudcovia, ktorí by sa so zreteľom na už spomínaný rozvrh práce Krajského

súdu v Trnave, teoreticky mohli zúčastniť rozhodovania o naznačenej otázke v posudzovanej veci

sú t.č. na dovolenke a preto sa k námietkam obžalovaného ani nevyjadrili. Ich účasť na rozhodovaní

v posudzovanej veci je totiž práve v dôsledku čerpania dovolenky vylúčená a z obsahu vyjadrení

sudcov krajského súdu, ktorí môžu byť v posudzovanej veci činní vyplýva, že obžalovaného J. K.

osobne nepoznajú a nie je im známa ani žiadna iná okolnosť, ktorá by opodstatňovala dôvod pre ich

vylúčenie v zmysle

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,

vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť

o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému

v tomto konaní.

Podľa sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník

a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci

činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby

alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

Podľa z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa

odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny

tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania

o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca

alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený

prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon taxatívne vypočítava dôvody,

pre ktoré možno mať pochybnosti o nezaujatosti toho-ktorého orgánu činného v trestnom konaní,

a v dôsledku existencie ktorých je preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Skôr

uvedené ustanovenia bližšie rozvádzajú všeobecnú požiadavku na činnosť

orgánov činných v trestnom konaní, aby postupovali nestranne a nezaujato. Ustanovenie § 31

je prostriedkom zaistenia dôvery strán i verejnosti v nestrannosť trestného konania.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v predstavuje výnimku

z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi s tým,

že príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. Vzhľadom na uvedené možno vylúčiť sudcu

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci iba celkom výnimočne a zo skutočne závažných

dôvodov, ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade so zákonom spravodlivo a nezaujato.

Uplatnenie inštitútu , o ktorý obžalovaný J. K. v podstate opieral svoj návrh

na odňatie a prikázanie veci, prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho

pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo

dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom preukázaná. Pre taký záver však

nepostačuje len subjektívny a dôkazmi nepodložený pocit obžalovaného, založený výlučne

na vlastnom nestotožnení sa so skoršími rozhodnutiami namietaného súdu a jeho sudcov. Pomerom

k veci v zmysle ustanovenia podľa ustálenej súdnej praxe treba rozumieť najmä

skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom, ktorého

sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené osoby jemu blízke a pod.

So zreteľom na uvedené skutočnosti najvyšší súd nepovažoval tvrdenia, uvedené v návrhu

obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, za opodstatnené a spôsobilé na vyvodenie záveru

o zaujatosti procesného senátu Krajského súdu v Trnave, v dôsledku čoho je celkom nadbytočné

zaoberať sa otázkou zaujatosti ostatných sudcov Krajského súdu v Trnave, ktorí sa na prejednávaní

a rozhodovaní predmetnej trestnej veci nezúčastňujú.

Najvyšší súd v dôsledku toho, ako aj so zreteľom zistenie, že pre odňatie a prikázanie veci nie

sú dané žiadne dôležité dôvody dospel k záveru, že návrh obžalovaného J. K. na postup podľa § 23

ods. 1 nie je dôvodný, a preto o návrhu obžalovaného J. K. na odňatie a prikázanie veci

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne považuje za vhodné poukázať na to, že ak by

obžalovaný návrh na odňatie a prikázanie veci opakovane zakladal na tých istých dôvodoch,

pre ktorý už bolo rozhodnuté týmto uznesením, o takom návrhu by sa so zreteľom

na ustanovenie veta posledná nekonalo.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 26. augusta 2008

JUDr. Juraj M a j c h r á k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová