Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/15/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha

a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom

26. augusta 2008 v Bratislave v trestnej veci obvineného B. P.,

pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (zákon

č. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005) v znení zákona

č. a iné, o dovolaní obvineného B. P. podaného prostredníctvom obhajkyne JUDr.

A. C. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. marca 2008, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného B. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 20. októbra 2005, sp. zn. ,

bol obvinený B. P. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu podľa

, Tr.

(v bodoch 1 až 4 rozsudku) a z časti dokonaného, z časti nedokonaného pokračovacieho trestného

činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. (v bodoch 5 až 12 rozsudku) na tom

skutkovom základe, že

1/ dňa 23. februára 1996 v B. vo veľkosklade spoločnosti K.

spol. s r.o. B., na S., na základe rámcovej kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril

ako kupujúcu – fyzická osoba podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia, so spoločnosťou

K. spol. s r.o. ako predávajúcim 7. februára 1996 na dodávku tovaru vybraného kupujúcim na

základe ponuky predávajúceho, prevzal rôzny tovar – alkohol, cukrovinky a cigarety, dodací list

opatril nepravou pečiatkou svojej matky I. P. ako podnikateľky – fyzickej osoby na základe

živnostenského oprávnenia a svojim podpisom, s úmyslom za tovar nezaplatiť, čím spoločnosti K.

spol. s r.o. B. spôsobil škodu v celkovej výške 137 014,10 Sk,

2/ dňa 24. februára 1996 v B. vo veľkosklade spoločnosti K.

spol. s r.o. B., na S., na základe rámcovej kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril

ako kupujúci – fyzická osoby podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia, so spoločnosťou

K. spol. s r.o. ako predávajúcim 7. februára 1996 na dodávku tovaru vybraného kupujúcim na

základe ponuky predávajúceho, prevzal rôzny tovar – alkohol, cukrovinky a cigarety, dodací list

opatril falzifikátom pečiatky svojej matky I. P. ako podnikateľky – fyzickej osoby na základe

živnostenského oprávnenia a svojim podpisom, s úmyslom za tovar nezaplatiť, čím spoločnosti K.

spol. s r.o. Bratislava spôsobil škodu v celkovej výške 182 748,10 Sk,

3/ dňa 6. mája 1996 v B., v spoločnosti R. s.r.o. B. prevzal

na základe dodacieho listu rybacie výrobky, dodací list ako odberateľ opatril pečiatkou spoločnosti

L. spol. s r.o. B., ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom, tovar však zaplatiť

v úmysle nemal a ani ho neuhradil, čím spoločnosti R. s.r.o. B. spôsobil škodu

vo výške 303 241,60 Sk,

4/ dňa 24. mája 1996 v T., v sídle spoločnosti I. spol. s r.o. na C. X. ako konateľ spoločnosti

L. spol. s r.o. B. odobral na faktúru číslo 2817 z 24. mája 1996 rôzny potravinársky tovar

s úmyslom jeho cenu neuhradiť, čo ani neučinil po dobe splatnosti 7. júna 1996, čím spoločnosti I.

spol. s r.o. T. spôsobil škodu vo výške 359 166,20 Sk,

5/ dňa 19. decembra 1997 v B., ako konateľ spoločnosti L. spol. s r.o. odobral z veľkoskladu

potravín spoločnosti S. s.r.o. B., na D. č. X. rôzny tovar, s úmyslom faktúru neuhradiť, čím

spoločnosti S. s.r.o. B. spôsobil škodu vo výške 19 349,60 Sk,

6/ dňa 23. decembra 1997 v B., z veľkoskladu potravín spoločnosti S. s.r.o. B. ako konateľ

spoločnosti L. spol. s r.o. odobral na faktúru rôzne druhy potravinárskeho tovaru

s úmyslom faktúru neuhradiť, čím spoločnosti S. s.r.o. B. spôsobil škodu vo výške 21 880,90 Sk,

7/ dňa 5. januára 1998 v B., z veľkoskladu firmy L.

na K. X., ako konateľ spoločnosti L. spol. s r.o. odobral na faktúru rôzny drogistický tovar

s úmyslom faktúru neuhradiť, čím poškodenému podnikateľovi I. L. spôsobil škodu vo výške

13 209,20 Sk,

8/ dňa 16. januára 1998 v S., predajni v súčasnosti T., spol. s r.o. spoločnosti Z., K., spol. s r.o.

odobral na faktúru ako konateľ spoločnosti L. spol. s r.o. B. strešnú krytinu značky Tondach

a na základe predloženia nepravého výpisu z účtu v D., a.s., pobočka B. mu bol tovar vydaný, čím

spoločnosti Z., K., s. r.o. S. spôsobil škodu vo výške 392 246 Sk,

9/ dňa 9. februára 1998 v M., na D. X., v sídle stavebnej firmy M.

po predchádzajúcej telefonickej objednávke stavebného materiálu, prostredníctvom inej osoby

predložil majiteľovi firmy S. S. falzifikát prevodného príkazu z D. v B. o úhrade sumy vo výške

257 400,90 Sk, na základe čoho vylákal stavebný materiál, ktorý sa zmestil na nákladné motorové

vozidlo, čím majiteľovi firmy M. S. S. spôsobil škodu vo výške 202 087,70 Sk,

10/ dňa 21. januára 1998 v B., na H. X., v predajni V., spol. s r.o. Z., ako konateľ spoločnosti

L. spol. s r.o. B. objednal rôzny tovar v hodnote 1 496 042 Sk, v predajni predložil falzifikát výpisu

z účtu č. X. z D., a.s. B. B. o uhradení tejto sumy na účet X., pracovníčka predajne v D. preverila

pravosť výpisu, pričom bolo zistené, že účet s uvedeným číslom banka neeviduje, a preto tovar

23. januára 1998 obvinenému B. P. nebol vydaný, čím by poškodenej spoločnosti V., spol. s r.o. B.

spôsobil škodu vo výške 1 496 042 Sk,

11/ presne nezisteného dňa koncom januára 1998 v B., na základe kúpnej zmluvy

na predaj mazív, ktorú uzatvoril ako konateľ spoločnosti L. spol. s r.o. B.

so spoločnosťou B., a.s. B., si objednal rôzny tovar v celkovej hodnote 158 724 Sk, k čomu

predložil falzifikát výpisu z účtu č. X. P. a.s. B. keď bolo preverovaním zistené, že takýto účet

banka neeviduje, spoločnosť B. mu odmietla tovar 1. februára 1998, keď si ho prišiel prevziať

vydať, čím by poškodenej spoločnosti B., a.s. B. spôsobil škodu vo výške 158 724 Sk,

12/ dňa 26. januára 1998 v N. Z., v M., a.s. N. Z., predložil výpis z obchodného registra na

spoločnosť L. spol. s r.o. B. a spoločnosť N. s ním uzatvorila kúpnu zmluvu a bol zaradený do

zoznamu odberateľov, po objednaní tovaru v hodnote 171 084 Sk a na túto sumu mu spoločnosť

vystavila predfaktúru a dňa 28. januára 1998 prostredníctvom prepravcu predložil v M. a.s. N. Z.

falzifikát výpisu z účtu P. a.s. K., pobočka B. so sumou zodpovedajúcou predfaktúre za objednaný

tovar, na základe čoho bol prepravcovi tovar vydaný a boli prepravcovi vydané konzervy rôzneho

druhu, ktoré B. P. predal neznámym osobám, čím M.N. a.s. v konkurze N. Z. spôsobil škodu

vo výške 174 055 Sk.

Za to mu bol podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení zákona

č. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri (3) a pol roka, na výkon ktorého

bol podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Súčasne mu bola podľa ( v znení neskorších

predpisov) uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným spol. I., spol. s r.o.

vo výške 359 166,20 Sk, spol. S., spol. s r.o. vo výške 41 239,50 Sk, L. vo výške 13 209,20 Sk, Z.

vo výške 392 246 Sk a M.N., a.s. vo výške 174 055 Sk.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. marca 2006, sp. zn. , odvolanie

obvineného proti vyššie citovanému rozsudku podľa ako nedôvodné zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 9. októbra 2007, sp. zn. ,

na základe dovolania obvineného, vyslovil, že týmto uznesením krajského súdu bol porušený zákon

v v neprospech obvineného, toto uznesenie zrušil, pričom zrušil aj ďalšie rozhodnutia

na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad a Krajskému súdu v Bratislave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. marca 2008, sp. zn. , ktorým

po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia dovolacím súdom opätovne rozhodoval o odvolaní

obvineného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, napadnutý rozsudok okresného súdu

podľa , ( v znení neskorších predpisov)

zrušil vo výroku o treste a na základe tohto a Tr. zák.

s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. sám rozhodol vo výroku o treste tak, že obvinenému uložil úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 2 písm. a/

Tr. zák. zaradil (v intenciách vyššie citovaného rozsudku najvyššieho súdu) do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal obvinený B. P. písomným podaním

z 24. apríla 2008 (doručeným súdu prvého stupňa 28. apríla 2008) prostredníctvom zvolenej

obhajkyne JUDr. A. C. (v zmysle doloženého plnomocenstva) dovolanie.

Dovolateľ ním uplatnil dovolací dôvod uvedený v ,

pričom naplnenie tohto dovolacieho dôvodu (resp. pochybenie krajského súdu) konkrétne videl

v tom, že mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci boli splnené podmienky na

uloženie trestu podmienečného, čím bol porušený zákon v jeho neprospech. Vyjadril názor, že takto

uložený trest sa prieči účelu trestu uvedenému v § 23 Tr. zák., pričom poukázal na tú skutočnosť,

že sa na neho hľadí ako na osobu netrestanú a na to, že od spáchania trestných činov, ktoré

sú predmetom tohto konania, neskôr už trestne stíhaný ani odsúdený nebol. V súčasnosti žije

usporiadaným rodinným životom, riadne pracuje a má maloleté dieťa. Od spáchania posledného

čiastkového útoku pritom uplynulo už viac ako 10 rokov. V tejto súvislosti poukázal na článok

6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom sa uvádza, že každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, pričom

zdôraznil, že on žiadnym spôsobom príčinu na takúto (viac ako desaťročnú) dĺžku svojho trestného

stíhania nedal. Na základe toho vyslovil názor, že odstupom času „klesla“ nebezpečnosť

jeho konania, v dôsledku čoho by mu mal byť uložený podmienečný trest odňatia slobody. Navrhol

preto, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj konaním,

ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 23, § 39 a § 58 Tr. zák.

v jeho neprospech, toto rozhodnutie zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie

obsahovo nadväzujúce a prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znova

prejednal a rozhodol. Súčasne v zmysle navrhol odložiť jeho prípadný nástup

na výkon trestu odňatia slobody.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie

Okresnej prokuratúre v Bratislave IV.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách písomným podaním

zo 16. júna 2008, v ktorom vyjadril názor, že dovolaním napadnutý rozsudok je založený

na správnom posúdení zisteného skutku a boli správne použité hmotnoprávne ustanovenia

príslušných zákonov, z čoho je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ,

a preto považuje za dôvodný postup podľa

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

uzneseniu je prípustné ( a ) a bolo podané oprávnenou osobou

( ) v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie

súčasne spĺňa podmienky uvedené v až , ako aj obsahové náležitosti uvedené

v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru, že dovolateľom

uplatnený dovolací dôvod uvedený v v posudzovanom prípade

naplnený nebol, a to z nasledovných dôvodov.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže

skúmať a meniť.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

§ 371.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu

je potrebné uviesť, že dovolateľ namietal dovolaním (z alternatív uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/

) porušenie iného hmotnoprávneho ustanovenia (ako sú hmotnoprávne ustanovenia týkajúce

sa právnej kvalifikácie skutku), nakoľko sa domáhal uloženia podmienečného trestu odňatia

slobody namiesto trestu nepodmienečného, ktorý mu bol (právoplatne) uložený napadnutým

rozsudkom krajského súdu. V skutočnosti sa teda domáhal aplikácie ustanovenia

upravujúceho podmienky uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, čo je pochybenie

súdneho rozhodnutia odstrániteľné v dovolacom konaní na základe uplatnenia citovaného

dovolacieho dôvodu, v dôsledku čoho dovolací súd preskúmal správnosť výroku napadnutého

rozsudku krajského súdu o treste ( ).

Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných

činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol

riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň

nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa.

Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovný vplyv toho, kto záruku

ponúkol a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody

neprevyšujúceho dva roky,

a) ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie,

v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne

i bez jeho výkonu, alebo

b) ak prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho,

kto záruku ponúkol má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.

Vo vzťahu k podmienkam upraveným v § 58 ods. 1 Tr. zák. je potrebné uviesť,

že dovolateľ navrhovaný podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody odôvodnil jednak

svojimi súčasnými osobnými pomermi – tým, že žije usporiadaným rodinným životom, pracuje

a má maloleté dieťa, ako aj okolnosťami prípadu, ktorými je neprimeraná dĺžka jeho trestného

stíhania.

Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený bol v pôvodnom konaní uznaný za vinného

z dvoch pokračovacích trestných činov podvodu, pre ktoré (oba) upravuje trestnú

sadzbu odňatia slobody v rozmedzí 2 (dvoch) až 8 (ôsmich) rokov, tieto spáchal spolu dvanástimi

čiastkovými útokmi, v období od 23. februára 1996 do 26. januára 1998 (teda takmer dvoch rokov)

a týmito spáchal alebo v prípade čiastkových útokov v bodoch 10 a 11 rozsudku Okresného súdu

Bratislava IV jeho konanie bezprostredne smerovalo k spáchaniu škody spolu vo výške

3 437 910,50 Sk.

Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že výška spôsobenej škody už v čase

spáchania posudzovaných trestných činov neodôvodňovala uloženie (úhrnného) trestu odňatia

slobody na dolnej hranici zákonov stanovenej trestnej sadzby – teda dvoch rokov, čoho dôsledkom

napokon bola aj tá skutočnosť, že obvinený bol v pôvodnom konaní najskôr (právoplatne) odsúdený

na trest odňatia slobody vo výmere 3 a pol roka. K zrušeniu uznesenia krajského súdu na základe

dovolania podaného obvineným došlo výlučne z dôvodu nesprávneho výroku o spôsobe výkonu

trestu odňatia slobody, keď obvinený bol nesprávne – z dôvodu nezohľadnenia zahladenia jeho

skoršieho odsúdenia – zaradený do II. (namiesto I.) nápravnovýchovnej skupiny. Napriek tomu

krajský súd po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia dovolacím súdom pri opätovnom preskúmaní

odvolania obvineného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV okrem nápravy dovolacím

súdom vytýkaného pochybenia (zaradenia obvineného do správnej – prvej – nápravnovýchovnej

skupiny) pri zrušení rozsudku súdu prvého stupňa sám obvinenému uložil trest odňatia slobody vo

výmere 2 (dvoch) rokov, teda trest nižší ako mu bol uložený v pôvodnom konaní – pred citovaným

rozhodnutím dovolacieho súdu, a to práve z dôvodu, že od spáchania posudzovaných čiastkových

útokov pokračovacích trestných činov podvodu uplynula doba dlhšia ako 10 (desať) rokov. Súčasne

krajský súd odôvodnil uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody (strana 5 až 6 rozsudku).

Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľom namietaná dĺžka jeho trestného stíhania

mu už bola rozhodnutiami súdov v pôvodnom konaní dostatočne zohľadnená pri výmere trestu, keď

mu bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Skutočnosť, že od posudzovanej trestnej činnosti obvineného tento viedol riadny život, pracuje

a má maloleté dieťa však nemôže eliminovať ďalšie už vyššie rozvedené okolnosti daného prípadu -

spáchanie viacerých trestných činov dvanástimi čiastkovými útokmi v priebehu dvoch rokov,

spôsob ich spáchania a výšku spôsobenej škody – ktoré svojou povahou odôvodňujú pôsobenie

nepodmienečným trestom odňatia slobody tak z hľadiska preventívneho, ako aj represívneho účelu

trestu a naopak neodôvodňujú podmienečný odklad uloženého dvojročného trestu odňatia slobody

v zmysle už vyššie citovaných zákonných ustanovení § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 a § 58 ods. 1 Tr. zák.

Dovolací súd sa teda so závermi Okresného súdu Bratislava IV (str. 9 rozsudku, č.l. 450

spisu), ako aj Krajského súdu v Bratislave (str. 5 až 6 rozsudku, č.l. 602 až 603 spisu), ohľadne

nesplnenia podmienok na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody u obvineného

v posudzovanom prípade plne stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/

, a tak podľa uznesením dovolanie obvineného B. P. odmietol.

Vzhľadom na odmietnutie dovolania, na dovolateľom navrhovaný odklad výkonu napadnutého

rozhodnutia nebol zákonný podklad.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. augusta 2008

Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková JUDr. Emil B d ž o c h, v.r.

predseda senátu