Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/2/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. augu-

sta 2008 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému M. V. , pre trestný čin legalizácie

príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/ ods. 5 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, o odvolaní krajského prokurátora v Trnave proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave zo dňa 8. októbra 2007, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006 sa napadnutý

rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa účinného do 1. januára 2006 sa vec vracia Krajskému súdu

v Trnave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Trnave bol obžalovaný M. V. podľa § 226

písm. c/ účinného do 1. januára 2006, oslobodený spod obžaloby pre pokračujúci

trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b, ods. 5

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe ako je to uvedené

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

V zákonnej lehote určenej v ustanovení účinného do 1. janu-

ára 2006, podal proti tomuto rozsudku odvolanie krajský prokurátor v Trnave.

V odvolaní krajský prokurátor vyjadril názor, že krajský súd pri hodnotení vykona-

ných dôkazov nepostupoval dôsledne podľa ustanovenia účinného

do 1. januára 2006. Vykonaným dokazovaním bola vyvrátená obhajoba obžalovaného založe-

ná na tvrdení, že s kradnutými vecami nachádzajúcimi sa v priestoroch jeho garáží nemá nič

spoločné, keďže tieto priestory prenajal S. V.. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na

výpoveď obžalovaného, ktorý sa prvý krát zmienil o osobe J. K., ako ďalšom

prenajímateľovi, až na hlavnom pojednávaní, účelovo prispôsobiac svoju obhajobu dôkaznej

situácii, ako aj na výpoveď svedkyne M. K. z prípravného konania a zmenu jej výpovede na

hlavnom pojednávaní a napokon poukázal aj na závery písmoznaleckej expertízy ohľadom

podpisu na nájomnej zmluve. Odôvodnenie zmeny výpovede svedkyne strachom z J. K.

je neopodstatnené, nakoľko táto bola vypočutá až po jeho smrti.

Ako účelovú, rozporuplnú a tendenčne zameranú v prospech obžalovaného hodnotí

krajský prokurátor aj výpoveď svedka M. G. (syna svedkyne M. K.), ktorú urobil na hlavnom

pojednávaní.

V ďalšej časti odôvodnenia odvolania dôvodil, že krajský súd v odôvodnení napadnu-

tého rozsudku nedostatočne a neúplne sa nezaoberal vo veci vykonaným dokazovaním, a teda

opätovne v tomto smere nepostupoval dôsledne v intenciách ustanovenia

účinného do 1. januára 2006. Poukázal tiež na skutočnosť, že prvostupňový súd pri

posudzovaní trestnej zodpovednosti obžalovaného prehliadol právny názor Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 11. októbra

2006.

Na základe uvedených skutočností krajský prokurátor navrhol aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa , účinného do 1. janu-

ára 2006, zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave a podľa

účinného do 1. januára 2006, vec vrátil tomuto súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Na podklade takto podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ods. l účinného do 1. januára 2006 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých výrokov napadnutého rozsudku, i správnosť konania ktoré mu predchádzalo a zistil,

že napadnutý rozsudok trpí vadami, pretože krajský súd nevzal do úvahy všetky okolnosti

významné pre rozhodnutie. Preto je potrebné rozsudok krajského súdu zrušiť z dôvodu

uvedeného v a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potreb-

nom rozsahu znovu prejednal a rozhodol ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd

prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy

na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením , vrátane

dokazovania, ktoré nariadil najvyšší súd vo svojom uznesení z 11. októbra 2006, sp. zn.

, ktorým zrušil skorší rozsudok krajského súdu z 21. marca 2006 sp. zn.

.

Z takto vykonaných dôkazov spoľahlivo vyplýva, že obžalovaný M. V. bol páchate-

ľom skutkov v bodoch 1/ - 6/ uvedeného vo výrokovej časti obžaloby krajského prokurátora

z 26. mája 2003, sp. zn. , a že tohto konania sa dopustil spôsobom, ktorý

je popísaný v skutkovej vete tejto obžaloby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa so závermi krajského súdu nestotožnil, pretože

tieto nie sú v súlade s výsledkami dokazovania, a to predovšetkým s prvotnou výpoveďou

svedkyne M. K., svedkov P. D., M. L., J. M., Ľ. G., P. A., V. O., M. S., A. D., a nie sú ani

v súlade so závermi odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu

Policajného zboru v B. z 9. októbra 2001. Krajský súd chybne hodnotil výsledky dokazovania

z prípravného konania a nevysporiadal sa dôsledne s rozpormi vo výpovediach viacerých

svedkov.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že predmetnej veci obžalovaný bol už skorším

rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. marca 2006, sp. zn. , podľa § 226

písm. c/ účinného do 1. januára 2006, zo spáchania žalovanej trestnej činnosti právne

posúdenej ako pokračujúci trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252

ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, oslobodený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania krajského prokurátora,

uznesením zo dňa 11. októbra 2006, sp. zn. , podľa § 258 ods. 1 písm. b/,

písm. c/ zrušil vyššie citovaný rozsudok krajského súdu a podľa

vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd v tomto rozhodnutí podrobne sa zaoberal dôkaznou situáciou a najmä tiež

hodnotením vierohodnosti jednotlivých dôkazov, s akcentovaním dôkazov relevantných

aj z hľadiska ustálenia subjektívnej stránky konania obžalovaného.

Prvostupňový súd v súlade s ustanovením účinného do 1. janu-

ára 2006, po zrušení rozsudku z 21. marca 2006, sp. zn. , opätovne vykonal hlavné

pojednávanie a doplnil dokazovanie v požadovanom smere výsluchom obžalovaného, svedky-

ne M. K., P. D., Mgr. Ľ. S., svedka J. Z., svedka M. G., naviac aj svedka Š. K., vykonaním

konfrontácie medzi svedkami P. D. a Mgr. Ľ. S., vyžiadaním správy Obvodného oddelenia

Policajného zboru H. a materiálu Inšpekčného odboru Úradu inšpekčnej služby Policajného

zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za účelom preverenia niektorých

obhajobných obžalovaného.

Krajský súd si osvojil obhajobnú verziu obžalovaného o prenájme garáží už nežijúcej

osobe S. V., resp. taktiež už nežijúcemu J. K. a o tom, že kradnuté vozidlá, rôzne súčasti

odcudzených vozidiel, doklady od vozidiel a podobne, ktoré boli nájdené pri domových

prehliadkach, nepatrili jemu, ktoré jeho obhajobné tvrdenia sú do značnej miery založené len

na nepotvrdených, resp. nehodnoverných výpovediach niektorých svedkov, ktoré nemajú

v ostatných vo veci vykonaných dôkazoch dostatočnú oporu. Na druhej strane sa nevyspo-

riadal s viacerými zásadnými objektívne preukázanými skutočnosťami a nevzal do úvahy

všetky okolnosti, ktoré sú pre rozhodnutie významné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako i konania ktoré mu predchá-

dzalo zistil, že odvolanie krajského prokurátora je v celom rozsahu dôvodné. Krajský súd

na hlavnom pojednávaní síce vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, ale tieto následne

nevyhodnotil dôsledne v zmysle intencií účinného do 1. januára 2006.

V dôsledku toho potom krajský súd nesprávne ustálil, že nebolo dokázané, že žalované skutky

spáchal obžalovaný M. V.

Trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, písm.

b/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, kto príjem alebo iný majetok z trestného činu

prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia, predisponuje v banke, dovezie, prevezie,

privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému zadováži, alebo drží uchováva,

ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí zmení alebo poškodí v úmysle zatajiť existenciu takého

príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie

trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo

zhabanie, a týmto činom získa pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu.

V predmetnej veci podľa výsledkov doterajšieho dokazovania, aj po doplnení doka-

zovania v intenciách vyššie citovaného zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ide podľa názoru najvyššieho súdu o typický prípad legalizácie príjmu z trestnej

činnosti zo strany obžalovaného M. V.. Tento vo dvore, v garážach i rodinnom dome

prechovával veľké množstvo rôznych motorových vozidiel, motorov i ďalších súčastí

motorových vozidiel, ktoré boli na rôznych miestach a v rôznom čase odcudzené svojim

vlastníkom.

Vykonaným dokazovaním jednak v prípravnom konaní, a jednak aj na hlavnom

pojednávaní prvostupňového súdu bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný mal vedo-

mosť o tom, že tieto veci pochádzajú z trestnej činnosti. Jeho obhajoba, založená na tvrdení,

že dané priestory prenajal dňa 4. februára 2001 S. V., je nevierohodná a účelová.

V danej súvislosti treba poukázať predovšetkým na výpoveď družky S. V. svedkyne

M. K. z prípravného konania, ktorej tvrdenie, že podpis jej druha na zmluve o prenájme

je falošný v kontexte s ďalším obsahom jej výpovede a v kontexte s expertíznym písmo -

znaleckým záverom, vyvracia túto obhajobu obžalovaného. Zásadná zmena výpovede

svedkyne K. i svedka J. Z. až v štádiu hlavného pojednávania, ako aj následné výpovede

svedkov M. G. (syna svedkyne K.), ale i svedka Š. K. sa z pohľadu celého radu ďalších

vo veci vykonaných dôkazov, javia ako výpovede tendenčne zamerané v prospech

obžalovaného. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v čase keď svedkyňa M. K. zdôvodňovala

zmenu svojej výpovede strachom z osoby J. K., tak tento v tom čase už nežil. Ako to vyplýva

z oznámenia M.Ú v G. zo dňa 2. decembra 2001 (č.l. 312 zv. č. 2 vyšetrovacieho spisu)

zomrel dňa 1. septembra 2001, pričom svedkyňa bola prvý krát vypočutá až dňa 31. októ-

bra 2001 (č.l.315 – 318, zv. č. 2 vyšetrovacieho spisu). Nie bez významu sú okolnosti

súvisiace s jej osobou o ktorých vypovedala na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu

dňa 12. marca 2007 (č.l.- 1869 súdneho spisu) a to, že v roku 2005, bola prepustená z výkonu

trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený v súvislosti s narkotikami. V čase výsluchu

na hlavnom pojednávaní vykonávala protitoxikomanické ambulantné ochranné liečenie.

Aj tieto okolnosti, pri hodnotení vierohodnosti výpovede tejto svedkyne, nepochybne je treba

brať na zreteľ. Rozporné v tomto smere je aj podanie obžalovaného zo dňa 1. októbra 2002

(č.l. 58, zv. č. 1 vyšetrovacieho spisu) kde uviedol, že „pozemok prenajal V. a D.“.

Výsledky dokazovania preukazujú, že legalizácie príjmu z trestnej činnosti rôznymi

technickými úpravami odcudzených motorových vozidiel sa dopustil práve obžalovaný

M. V., a nie iné osoby, tak ako sa to snažil prezentovať vo svojich obhajobných tvrdeniach.

Všetky vozidlá i súčasti motorových vozidiel, doklady i nástroje používané pri úpravách

výrobných čísel motorov a karosérií boli pri domových prehliadkach nájdené v priľahlých

priestoroch rodinného domu a v garážach patriacich obžalovanému. V týchto priestoroch

sa nepochybne nie len bežne pohyboval, ale odcudzené vozidlo zn. VW Golf 4, TDi, EČ:

W., legalizované zakúpeným motorom a dokladmi od Ing. R. J. (z jeho havarovaného vozidla

zn. VW Golf EČ: T.) on sám používal, pričom vozidlo bolo, ale zaevidované na M. O..

Rovnako aj nákladné motorové vozidlo zn. Avia Furgon A 21.1, EČ: K., ktoré bolo

odcudzené dňa 5. mája 1999 v Poprade, používal s vedomím obžalovaného a na účely určené

obžalovaným J. Z.

Nad rámec toho čo Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol v odôvodnení svojho

uznesenia z 11. októbra 2006, sp. zn. , treba uviesť ešte niektoré ďalšie

nepochybne preukázané skutočnosti svedčiace o vine obžalovaného:

- skutočnosť, že obžalovaný pracoval s motorovými vozidlami (a to nad rámec ním

proklamovaného podnikania v oblasti požičiavania motorových vozidiel používaných

na základe lízingu, resp. prenájmov nehnuteľností (je zrejmá nie len z výpovede jeho samého

z 30. októbra 2001, ale svedčí o tom rad ďalších preukázaných okolností ako: nálezy

množstva technických preukazov, nájdených pri domovej prehliadke jeho bytu,

- postup pri prepisovaní viacerých motorových vozidiel na iné osoby (svedok P. A.,

svedkovia V. O. a M. O., spoluobžalovaný J. R.). Tento postup sám vysvetľoval nelogicky,

v prípade prepisu vozidla na M. O. odmietol uviesť dôvod prepisu, ona sama ako dôvod

uviedla, iba celkom všeobecne a neurčito, že obžalovaný mal „nejaké rodinné problémy“,

- obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďami spoluobžalovaného J. R. a jeho samotnou

trestnou činnosťou (s ktorými okolnosťami sa krajský súd vôbec nezaoberal), z ktorých

vyplýva, že obžalovaný ho často vyhľadával na pracovisku, (kde ako príslušník policajného

zboru vykonával prácu referenta odboru dopravných evidencií na Dopravnom inšpektoráte

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v H.) a vo viacerých prípadoch požadoval od neho

prihlásenie odcudzených motorových vozidiel do evidencie,

- pokiaľ sa týka oznámení obžalovaného Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky voči príslušníkom polície svedkom D. a M., toto

bolo doručené až dňa 27. septembra 2001 a 17. júla 2002, teda po začatí policajnej akcie a

vykonaní domových prehliadok (tie boli vykonané už v auguste 2001), ktorá skutočnosť do

značnej miery spochybňuje tvrdenia obžalovaného voči menovaným svedkom. Naviac reálne

nie je možné, aby zámenu havarovaného vozidla za odcudzené v rámci opravy (za sumu

200 000 Sk) vykonal npor. D. v čase od decembra 2000 do januára 2001, keďže ku krádeži

motorového vozidla zn. Golf M, ŠPZ: W. došlo v P. až dňa 15. apríla 2001,

- obžalovaný prostredníctvom obhajcu predložil súdu listinu - “kúpnopredajnú zmluvu“

(č.l. 1795-1796 súdneho spisu) až v štádiu hlavného pojednávania (dňa 24. februára 2006),

ktorou sa snažil dokladovať legálne nadobudnutie vozidla. Jej pôvod je však spochybnený

jednak jeho vlastnou výpoveďou z prípravného konania zo dňa 5. júna 2002, v ktorej

rozporne uviedol, že s Ing. J. žiadnu zmluvu o kúpe vozidla nespisoval a zhodne túto

skutočnosť potvrdil vo svojich výpovediach aj menovaný svedok. Naviac tento potvrdil,

že jeho havarované vozidlo bolo rozobraté na súčiastky a obžalovanému, ktorý ho sám

vyhľadal, predal len motor, veľký a malý technický preukaz a evidenčné čísla vozidla.

- obžalovaný nevypovedal pravdivo ani v časti, keď zdôvodňoval svoj útek (v deň začatia

vykonávania domovej prehliadky) únosom neznámymi páchateľmi. Z oznámenia riaditeľa

Obvodného oddelenia Policajného zboru H., zo dňa 19. marca 2007, č. ORP-142/HC-2007,

Pš (č. l. 1876) totiž vyplýva, že M. V. v roku 2001 nepodal v tejto súvislosti na políciu žiadne

oznámenie.

Z uvedených skutočností vo svojom súhrne možno teda vyvodiť záver o, čo i len

nepriamom, úmysle obžalovaného legalizovať príjem z trestnej činnosti, pretože si musel byť

vedomý, že motorové vozidlá a ďalšie veci uvedené v bodoch 1/ až 6/ obžaloby Krajskej

prokuratúry Trnava zo dňa 26. mája 2003, sp. zn. , pochádzali z trestnej činnosti.

Konanie obžalovaného podľa názoru najvyššieho súdu naplnilo zákonné znaky trestného činu

legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 5 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006, pretože iný majetok z trestného činu previedol na iného, držal,

uschovával, ukrýval a užíval v úmysle zakryť jeho pôvod v trestnom čine a získal pre seba

prospech veľkého rozsahu. O skutočnosti, že v garážach obžalovaného i priľahlých priesto-

roch jeho rodinného domu sa vykonávali zásahy do identifikačných údajov motorových

vozidiel svedčia aj viaceré nálezy vecných dôkazov.

Nemožno súhlasiť s právnym záverom krajského súdu, že vo veci neboli produkované

dôkazy o vedomosti obžalovaného o tom, že veci nájdené v jeho priestoroch pochádzali

z trestnej činnosti a teda, že nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný

sa dopustil žalovaných skutkov. Podľa názoru najvyššieho súdu vykonané dôkazy vo svojom

súhrne práve potvrdzujú takúto vedomosť obžalovaného a preto možno vyvodiť jeho zavine-

nie vo vzťahu k predpokladanému následku žalovaného trestného činu .

Najvyšší súd, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti akceptoval odvolacie námietky

prokurátora, tieto v celom rozsahu považoval za opodstatnené a dôvodné, pretože vykonané

dôkazy poskytujú spoľahlivý základ pre záver o vine obžalovaného M. V. v rozsahu podanej

obžaloby.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ,na podklade odvolania krajského prokurá-

tora rozhodol tak, že podľa účinného do 1. januára 2006,

napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa vec vrátil tomuto

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Bude povinnosťou krajského

súdu na základe doposiaľ vykonaných dôkazov, tieto opätovne náležito vyhodnotiť v zmysle

účinného do 1. januára 2006 z hľadiska ich významu a dôležitosti, následne

správne ustáliť skutkový stav veci a použiť zákonu zodpovedajúcu právnu kvalifikáciu

konania obžalovaného.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná .

V Bratislave , 27. augusta 2008

JUDr. Pavol T o m a n, v.r.

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová