Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/137/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa RNDr. M. S. CSc., bytom K. Česká

republika, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave,

ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. marca 2007, č.k.

-46, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 27. marca 2007, č.k. -46, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. marca 2007, č.k. -46

potvrdil rozhodnutie, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 29 zákona

č. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, /ďalej len

„zákon o sociálnom zabezpečení“/ a článku 11 Zmluvy medzi Slovenskou republikou

a Českou republikou o sociálnom zabezpečení /ďalej len „Zmluva o sociálnom

zabezpečení“/ od 27. júna 2002 invalidný dôchodok v sume 732 Sk mesačne.

V uvedenej sume je zahnutá úprava podľa Od júla 2002

odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa invalidný dôchodok

v sume 769 Sk mesačne.

Týmto rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil aj zmenové rozhodnutie

z 21. novembra 2003 číslo X., ktorým odporkyňa po dodatočnom zhodnotení

hrubých zárobkov od 1. marca 1996 do 31. júla 1998 do priemerného mesačného

zárobku /ďalej len PMZ/, podľa § 29 a § 94 zákona o sociálnom zabezpečení

a článku 11 Zmluvy o sociálnom zabezpečení priznala navrhovateľovi od 27.

júna2002 invalidný dôchodok v sume 845 Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá

úprava podľa Navrhovateľovi tak od júla 2002 patrí invalidný

dôchodok zvýšený podľa v sume 888 Sk mesačne a od júla

2003 zvýšený podľa v sume 942 Sk mesačne.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že ku skončeniu pracovného pomeru

navrhovateľa so spoločnosťou S. a.s. Bratislava došlo dohodou ku dňu 31. júla 1998,

čo zodpovedá potvrdeniu jeho zamestnávateľa, preto navrhovateľovi nebolo možné

hodnotiť ako dobu zamestnania aj obdobie do 31. decembra 1998. Okrem toho

invalidný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný od 27. júna 2002, t.j. za účinnosti

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov

/ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“/, preto posudzovanie nároku

navrhovateľa podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 /teda podľa zákona

o sociálnom zabezpečení/ zodpovedalo zákonu. Inými nárokmi ako boli riešené

napadnutý rozhodnutím sa zaoberať nemohol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. K trvaniu vedľajšieho

pracovného pomeru vo firme S. a.s. v Bratislave uviedol, že do 31. mája 1998

dostával pravidelne výplatu, ale na výplatu za mesiac jún a júl 1998 musel čakať

do novembra 1999. Vtedy dostal prísľub, že peniaze za rok 1998 dostane, keď sa

finančné postavenie firmy zlepší, ale vo februári 2000 mal iba potvrdenia o výplate

do 31. júla 1998 a zvyšok mu doplatený nebol a výplatu za vedľajší pracovný pomer

ani za zmluvu o dielo už nedostal. Bol si vedomý skutočnosti, že odporkyňa mu

nemohla zarátať mesiace august až september 1998 ako pracovnú činnosť

so zárobkom, ale žiadal ich započítať len ako odpracovanú dobu z dôvodu, aby mu

Česká správa sociálneho zabezpečenia, ktorá zastavila výplatu jeho dôchodku

od októbra 1999 na jeden rok, mohla dlžnú sumu vrátiť.

Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhla napadnutý

rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s v spojení s § 246c

/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo a dospel K záveru. že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Z obsahu súdneho spisu ale aj administratívneho spisu navrhovateľa,

zadováženého od odporkyne vyplýva, že rozhodnutím Českej správy sociálneho

zabezpečenia v Prahe v Českej republike zo 14. augusta 2003 číslo X./52 bol

navrhovateľovi priznaný plný invalidný dôchodok od 27. júna 2002 podľa § 39 ods. 1

písm. a) zákona č. 155/1995 Sb. v platnom znení a podľa článku 11 Zmluvy

o sociálnom zabezpečení mu bola zhodnotená aj doba poistenia získaná na území

Slovenskej republiky od 1. januára 1993 do 31. júla 1994 a od 1. marca 1996 do 31.

júla 1998.

Rozhodnutiami odporkyne z 8. mája 2003 a z 21. novembra 2003, obidve pod

číslom X., bol navrhovateľovi priznaný čiastkový invalidný dôchodok od 27. júna

2002. Rozhodnutím z 21. novembra 2003 odporkyňa čiastočne vyhovela námietkam

navrhovateľa a po vykonanom zisťovaní mu zhodnotila pre PMZ aj hrubé zárobky,

dosahované navrhovateľom v čase od 1. marca 1996 do 31. júla 1998

u zamestnávateľa S. a.s., U. 3, B..

Navrhovateľ má trvalé bydlisko na území Českej republiky, preto mu bol

invalidný dôchodok zo slovenského systému sociálneho zabezpečenia priznaný

podľa Zmluvy o sociálnom zabezpečení.

Podľa článku 11 Zmluvy o sociálnom zabezpečení rozsah a spôsob

hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravuje právnymi predpismi toho zmluvného štátu,

v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali a ustanoveniami článku 20

Zmluvy.

Dobu zamestnania navrhovateľa do rozdelenia ČSFR posudzuje vzhľadom na

článok 20 ods. 2 Zmluvy o sociálnom zabezpečení v spojení s článkom 15 ods. 2

Správnej dohody o vykonávaní zmluvy Česká správa sociálneho zabezpečenia

s prihliadnutím na trvalé bydlisko navrhovateľa. Invalidný dôchodok bol preto

navrhovateľovi priznaný v zmysle článku 11 ods. 3 Zmluvy s prihliadnutím na doby

zabezpečenia získané v obidvoch zmluvných štátoch.

Na území Slovenskej republiky navrhovateľ získal dobu zamestnania

od 1. januára 1993 do 31. júla 1998 v počte 1460 dní, t.j. 4 roky, ktoré mu odporkyňa

preskúmavanými rozhodnutiami zhodnotila. Spornou zostala len doba poistenia

zamestnania od 1. augusta 1998 do 31. decembra 1998 v organizácii S., a.s.

Bratislava, ku ktorej navrhovateľ ani v odvolaní nové skutočnosti nepredložil.

Naopak, sám navrhovateľ v odvolaní uviedol, že peniaze do 31. mája 1998 dostával

pravidelne, na výplatu za mesiace jún a júl 1998 musel čakať do novembra 1999,

dokedy mu ešte bolo sľubované, že peniaze za rok 1998 dostane, keď sa finančné

postavenie firmy zlepší. Vo februári 2000 mal iba potvrdenie o výplate do 31. júla

1998. Ďalej navrhovateľ uviedol, že od S., a.s. už ale nikdy nič viac nedostal, ani

výplatu za vedľajší pracovný pomer, ani za nejakú spomínanú zmluvu o dielo.

Vzhľadom na uvedené, nebolo možné navrhovateľovi vyhovieť požiadavke

uvedenej v odvolaní, „aby mu boli tieto mesiace zarátané, aj keď s nulovým

zárobkom, aby mu ČSSZ mohla vrátiť dlžnú čiastku na dôchodku“, pretože dobu

poistenia možno pre dôchodkové účely zhodnotiť len na základe dokladov,

vystavených oprávnenou osobou a nie na základe úvahy správneho orgánu alebo

súdu. Z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal skončenie pracovného pomeru K

inému dňu, ako k 31. júlu 1998, musel odvolací súd napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu podľa ako vecne správny potvrdiť.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal

s poukazom na , lebo nemal v odvolacom konaní úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. septembra 2008

JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová