Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b36/378139.e068db.pdf
PDF · 98.36 KB
No categories available
5Cdo/162/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 162/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J.H., bývajúceho v Ž., proti
žalovanému Š.P., bývajúcemu v Ž., zastúpenému JUDr. Z.H., advokátkou v Ž., za účasti
vedľajšieho účastníka A.-S.P., a.s., so sídlom v B., o zaplatenie 5 066,- Sk s príslušenstvom,
ktorá vec je vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27 C 51/2003, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. decembra 2007, sp. zn. 7 Co
190/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žilina rozsudkom zo 4. júna 2007, č.k. 27 C 51/2003-219 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 845,- Sk spolu s 13 % úrokom z omeškania odo dňa
14. apríla 2003 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške
5 336,50 Sk na účet splnomocneného zástupcu žalovaného Mgr. R.G., AK Ž. a vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania vo výške 340,- Sk, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu a vedľajšieho účastníka rozsudkom
z 19. decembra 2007, sp. zn. 7 Co 190/2007 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 5 066,- Sk, spolu s 13 % úrokom z omeškania odo dňa
14. apríla 2003 v lehote troch dní. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi na trovách konania sumu 11 866,- Sk, v lehote troch dní.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý navrhol
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil
dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p (rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci). V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav
veci, tak ako ho uvádzal v konaní pred súdmi.
Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne
a navrhol dovolanie žalovaného ako neprípustné zamietnuť.
Vedľajší účastník sa v plnom rozsahu stotožnil s obsahom podaného dovolania
a navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení
Podľa § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, na
príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň
podania návrhu na prvostupňovom súde.
Krajský súd v Žiline rozhodol o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka napadnutým
rozsudkom dňa 19. decembra 2007, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 353/2003 Z.z.,
ktorým bolo ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. zavedené do nášho právneho poriadku. Suma
5 066,- Sk, na zaplatenie ktorej bol žalovaný odvolacím súdom zaviazaný, neprevyšuje
trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania žaloby na prvostupňovom súde. Dňa 14. apríla
2003, kedy bola podaná žaloba na Okresný súd Žilina, bola minimálna mzda podľa § 1
písm. b/ nariadenia vlády č. 514/2002 Z.z. 5 570,- Sk a jej trojnásobok tvoril sumu
16 710,- Sk.
Prípustnosť dovolania žalovaného preto uvedené ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p.
vylučuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že poukaz na
ustanovenie § 238 ods. 1 O.s.p. by bol dôvodný len v prípade, ak by bolo napadnuté
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení prevyšujúcom trojnásobok
minimálnej mzdy v deň podania žaloby na prvostupňovom súde.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238
O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo
závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky
prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade dovolanie žalovaného
smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok
v zmysle § 238 ods. 5 O.s.p. prípustný a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného v súlade s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,
nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. septembra 2008
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková